Famous? No thanks! ✓

-10

Pohľad SoYoun

"Tae, okamžite sa choď prezliecť!" skríkol po ňom už trochu nahnevaný Jin.

Úprimne sa mu vôbec nečudovala, keďže Tae a Hobi tu svárali jednu hovadinu za druhou.

"Rozkaz mami!" Tae nahodil čudnú grimasu, za ktorú by som mu za ňu najradšej jednu strelila.

"Kim TaeHyung, okamžite vypadni prezliecť sa inak to schytáš a nebude to nič príjemne!" zavrčala som po ňom a zavraždila ho pohľadom.

Myslím, že sa stal sa zázrak a on ma počúvol.

Možno pomohol môj výraz, ktorý hovoril, že som naozaj schopná mu ublížiť.

"Ďakujem," vďačne sa na mňa usmial Jin a sadol si na pohovku, ktorá sa tu nachádzala.

"Maličkosť... a aj ja ďakujem," stále som mu pozerala do tých jeho krásnych očí.

"Za čo?" nechápavo sa spýtal.

"Včera si bol prvý, od ktorého mi nevadilo, že sa ma dotýka... no a potom nebol až taký problém, keď ma objímal Hobi... Gomawo," po dlhom čase som sa úprimne usmiala, z čoho som bola šťastná.

"To je najmenej. Budem sa snažiť ako budem môcť len, aby si sa s touto bandou blbcov cítila dobre," zasmial sa aj on a jemne ma pohladil po líci.

Dnes to urobil snáď už asi po päťdesiatykrát, no nevadilo mi to, čo ma celkom aj prekvapovalo.

"Jin, môžeš ísť," ozval sa Namjoon. Jin len prikývol a odišiel k maskérkam.

Nudila som sa, a preto som sa rozhodla ísť sa prejsť po okolí.

Pomaly som prechádzala cez chodby, na ktorých bol zmätok, až kým som nenarazila na kľudnejšiu časť tohto obrovského bludiska.

"Ale, ale. Koho to tu máme?" ozval sa za mnou až príliš známy hlas a ja som sa okamžite otočila na osobu, ktorú som tu v žiadnom prípade nechcela vidieť.

Celé telo sa mi v tom momente roztriaslo a nevedela som poriadne ani len premýšľať. Dokonca som sa kvôli strachu nedokázala donútiť k nejakému prudšiemu pohybu.

"K-kim JongWoon." zakoktala som sa a so strachom v očiach sledovala každý jeho pohyb. (A teraz, ak sú tu nejaké ELFs, tak ma zabijú... Pevne dúfam, že som jediná, kto počúva Super Junior.)

"Naša malá SoYounnie si ma pamätá, aké to prekvapenie," na tvári mu pohrával jeho večne namyslený úškľabok.

"Č-čo tu ro-robíš?" vykoktala som opäť zo seba a začala cúvať zatiaľ, čo on sa približoval stále viac a viac.

"Myslíš si, že keď si zdrhla za svojím bračekom, tak, že ťa nechám na pokoji? Mýlila si sa," povedal ostro a dal mi facku, po ktorej určite ostane otlačka a možno aj modrina.

"Prosím nie. Už nie," z očí sa mi rinuli slzy a ja som ich nedokázala zastaviť.

"Čo ak neprestanem?!" povedal výhražne a dal mi päsťou do brucha na dôkaz, že ma nemieni šetriť.

"JongWoon, prosím," plakala som a dostala ďalšiu facku, ktorá bolela oveľa viac ako tá pred tým.

Toto som už nevydržala a bezmocne padla na zem.

"Na to môžeš zabudnúť zlatíčko," usmial sa a pohladil ma po líci, na ktorom mi v zápätí pristála ďalšia facka.

Bolelo to, no stále mu to ani v najmenšom nestačilo a uštedril mi kopanec do brucha.

Zrazu všetky údery prestali a ja som počula mierne buchnutie.

"Ty hajzel jeden!" precedil pomedzi zuby nahnevane Hobi, ktorý už Woona držal pri stene, aby mi už nemohol nijak ublížiť.

Hneď za bratom prišli aj Jin a Namjoon, ktorí ho len tak-tak stihli zastaviť, aby Woona nezabil. Pozrela som sa smerom môjho trýzniteľa a zistila, že je ešte stále prišpendlený k stene, no tentoraz ho už nedržal Hobi, ale niekto iný.

Bola som neskutočne prekvapená, keď som na tom mieste zbadala Suha s mierne nahnevaným pohľadom.

"Suho, prosím pomôž Hobimu odniesť SoYoun do našej šatne... My sa oňho už postaráme," povedal Rap Monster a Hobi so Suhom mi pomohli dôjsť do šatne BTS.

"Kto to bol?" spýtal sa zmätene Suho.

"Kim JongWoon," odpovedala som a prijala vodu od roztraseného Jungkooka.

"Ten hajzel ju šikanoval..." doplnil ma Hobi.

"Je to prvýkrát, čo ma takto zmlátil... aj keď ma denno-denne šikanoval, no toto si nikdy nedovolil... asi pretiekol pohár jeho trpezlivosti," povedala som potichu, pretože som vedela, že sa ma na to Hoseok chcel spýtať.

"Donesiem ti ľad na líce. Určite sa ti tam urobí modrina," ponúkol sa ochotne Jimin, za čo som mu bola vďačná.

Zrazu sem vbehli Jin s Namjoonom, ktorí na seba okamžite strhli všetky pohľady.

"Ochranka sa oňho už postarala, no mrzí ma, že sme k tebe nedorazili skôr," povedal Namjoon a smutne sa na mňa pozrel.

"Budeš tam mať celkom veľkú modrinu," ozval sa Jin, ktorý si pozorne prezeral moje líce bez toho, aby sa ma čo i len dotkol.

"Make-up to zakryje... ako vždy," poznamenala som a mierne sa usmiala.

"Suho, už ste vystupovali?" líder naňho nedočkavo pozrel.

"Práve som išiel z vystúpenia, keď som vás uvidel," odpovedal mu.

"Môžeš tu byť so SoYoun? Nechceme ju tu nechávať samú," tentoraz sa ozval starostlivo Jin.

"Samozrejme," usmial sa Suho.

Po pár minútach BTS odišli a ja som tu ostala s ním sama.

Myslím, že taká nervózna ako som bola teraz som nebola ešte nikdy.