Život ku mne nebol spravodlivý, keďže rodičia milovali len môjho talentovaného brata, Jung Hoseoka. Karta sa obrátila a celý môj život sa od základov zmenil, keď som sa vďaka bratovi presťahovala do Soulu, kde som spoznala človeka, o ktorom som mala...
"Tak tu cvičíš?" spýtala som sa a popri tom si prezerala veci v miestnosti.
"Tak povediac áno, ale skôr tu vybíjam energiu a hnev,ale aj iné pocity," opravil ma.
"Odteraz tu mám akože chodiť s tebou?" pýtala som sa ďalej.
"Si jediná, koho sem dobrovoľne púšťam, takže áno, ale máš tu neobmedzený prístup," povedal a pozrel na mňa.
"Myslíš, že Chany niečo Kaiovi-"
"Netuším," odpovedal mi.
"Kai vie, že urobil chybu, no Chany... on," sklopila som pohľad.
"ChanYeol je chápavý, no občas impulzívny človek. Neboj maximálne mu jednu strelí," vysvetlil mi a ešte sa mu podarilo aj ukľudniť ma.
***
"SoYoun?" ustráchane sa ozvalo na druhej strane hovoru hneď, ako som zdvihla.
"Počúvam," odpovedala som zaspatým hlasom.
"Potrebujeme pomoc,"
"Park ChanYeol, to ma musíte budiť o takejto nekresťanskej hodine len kvôli tomu, že máte problém?" tentoraz som bola už trošku naštvaná.
Veď to, že oni majú tréning neznamená, že aj ja musím vstávať o piatej ráno... aj keď je už pol deviatej... ale čo, sú prázdniny a ja mám právo sa vyspať!
"No musíme, pretože... sakra nechce sa mi to vysvetľovať, dám ti Suha,"
"Uhm," vydala som zo seba a čakala.
"Ahoj, Younnie, no problém, ktorý nastal je, že BaekHyun si vyvrtol členok a nemôže tancovať," začal vysvetľovať.
"Ehm, tak mu prajem skoré uzdravenie, ale čo s tým mám ja?" zamrmlala som nechápavo.
"Younnie, potrebujeme, aby si s nami vystúpila, pretože musíme byť v plnom počte," oznámil a ja som vytreštila oči.
"Ja mám ísť s vami vystupovať? Sakra, Suho, zbláznil si sa?! Veď ja neviem ani spievať, ani tancovať!" skríkla som s hystériou v hlase. Musia si nájsť niekoho, kto ho nahradí.
"Včera som ťa počul, navyše Hobi prezradil, že vieš komplet všetky naše choreografie. Younnie, potrebujeme ťa," v jeho hlase bolo zúfalstvo. Sakra, čo mám robiť?!
"Ehm... tak... dobre no," povedala som a v duchu si nadávala za to, čo som práve urobila. Medzinárodná potupa, ale veď to nič nie je, že?
"Rýchlo sa obleč, do pól hodiny po teba príde LeeTeuk zo Super Junior," povedal už trochu veselšie.
"Čo?! Do polhodiny?! Suho, veď to nestihnem!" začala som panikáriť.
"Maľovať sa nemusíš, pretože to vykonajú maskérky, len sa prezleč z pyžama a z polovice to už máš," upokojil ma, tak, ako to vie len on.
"Oke, tak idem, pa," povedala som rýchlo a vypla hovor. Ako strela som prebehla do kúpeľne, kde ma zaujala žiletka pri umývadle.
"Dnes nie, sľúbila som to Suhovi," zamrmlala som potichu a žiletku hodila do koša.
Hygienu som mala stihnutú hneď a ešte som mala 15 minút, ktoré boli vyčlenené pre oblečenie sa a ostatné hovadiny. V rýchlosti som sa postavila pred zrkadlo, aby som mohla zhodnotiť môj výber.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Zazvonil zvonček a ja som rýchlo bežala, aby Leeteuk nemusel dlho čakať.
"Annyeong," pozdravil sa a trochu uklonil.
Jeho gesto som zopakovala a hneď sme nasadali do auta.
"Ty si vyslanec?" spýtala som sa po chvíli.
"Dá sa to tak povedať, keďže som bol najbližšie zo všetkých k Exo dormu, takže to mám po ceste," odpovedal a ja som bola radšej ticho, pretože sa tváril dosť prísne a ja som sa ho trošku bála.
Cesta ubiehala v tichosti až kým Leeteuk to ticho nezničil.
"Ty bývaš s Exo?" spýtal sa, keď sme uviazli v zápche.
"Len dočasne, kým sa nevrátia BTS z tour," odpovedala som.
"Prečo BTS?" pýtal sa ďalej.
"J-Hope je môj brat," znova som odpovedala a pozrela sa von oknom. Chýba mi, aj keď je ťažké priznať to.
"To fakt?!" vytreštil na mňa oči.
"Jop, čo je to problém?" pozrela som mu do očí.
"Nie, len nikdy nehovoril, že má nejakého súrodenca," vysvetlil.
"Ľudia o mne neradi rozprávajú," potvrdila som to, že o mne Hobi nikdy nič nehovoril.
"Tak to nechápem prečo," konečne sme sa pohli z kolóny a v tichosti rýchlo fičali k SM-ku.
