Famous? No thanks! ✓

-16

"SoYoun, prečo si klamala?" ozval sa Tae a ja som naňho spýtavo pozrela.

"V čom som klamala?!" spýtala som sa možno až priveľmi ostro.

"Povedala si, že si neplakala... bolo to klamstvo." jeho hlas znel zvláštne.

"Tae, pre nikoho nie je ľahké priznať jeho slzy," starostlivo mu to vysvetlil Jin.

"Poď pomôžem ti do tvojej izby, aby si nebola chorá," povedal Suho a jemne ma objal. Znova mi vadilo to, že sa ma niekto dotýkal, a tak som sa mu vytrhla.

"Ďakujem, ale zvládnem to aj sama," ozvala som sa a bez ďalšieho slova som odišla.

Nechcela som, aby mi znova niekto prejavoval falošnú ľútosť.

Bolo to maximálne otravné a ja som to z celej duše nenávidela, keďže ma nakoniec aj tak všetci opustia a ja ostanem znova úplne sama.

*O pár dní*

"SoYoun, môžeš na chvíľu?" Jin vliezol do konečne už len a len mojej izby.

"Musím?" spýtala som sa otrávene. Za posledných pár dní som sa znova utiahla a som na všetkých hnusná, pretože mi znova vadí akýkoľvek medziľudský kontakt a tak.

Vadia mi komoletne všetci, čo sú tu. Teda až na Yoongiho, ten je kľudný a dá sa s ním super porozprávať.

"Jung SoYoun! Toto už preháňaš! Prestaň ma srať a okamžite nakluž do obývačky. A nemienim sa opakovať," doslova po mne kričal, navyše doteraz som ho ešte nepočula nadávať.

Zrejme ich tu musím fakt štvať.

A to ich len ignorujem, som zalezená v izbe a občas sa režem, no a ešte odmietam jesť, ale to je len taký maličký detail.

"To tak," povedala som otrávene, keď naša mamička odpochodovala preč z môjho kráľovstva temnoty.

"Už ma vážne serieš! Na ignorovanie som tu ja," po chvíli mi do izby doslova vletel Suga.

Až sa bojím, či tie dvere dobre držia a budú sa dať niekedy zavrieť.

"Tak teraz som tu na to ja," opravila som ho, na čo sa len zamračil a s hnevom si ma prehodil cez plece akoby som bola nejaké vrece zemiakov.

Rýchlym krokom prešiel až do obývačky a totálne ignoroval moje protesty.

"Ďakujem Suga," ozval sa potichu brat a pozrel na mňa.

"Prejdite k veci, chcem ísť spať," zavrčala som na nich.

Správam sa tu horšie ako doma, ale to mi bolo už celkom aj jedno.

"Za prvé, ty," Jin začal svoj už teraz nudný monológ a prstom ukázal na mňa, " začneš normálne jesť a budeš s nami komunikovať. Keďže neznesiem, keď sa niekto v tomto dome reže, takže ti zabavíme všetky žiletky, ktoré tu nájdeme. Za druhé, my ideme na dva mesiace na turné a teba tu nemôžeme nechať samú, takže pôjdeš k Exo. Všetko je už dohodnuté, takže žiadne vydumovanie," dokončil a ja som ho mala chuť zabiť.

Veď už len to, že s nimi musím žiť je totálny horor a čo to bude až budem u Exo?

Veď ich je deväť!

Deväť hyperaktívnych idiotov.

"Ja k Exo nejdem! To sa radšej vrátim domov!" skríkla som naštvane.

Brat je zo mňa totálne zúfalý, pretože ho v jednom kuse ignorujem...

Ba priam dokonca viac ako ostatných.

"Nevydumuj a choď sa zbaliť," ozval sa za mnou cudzí hlas a ja som až podskočila, no zistila som, že je to ChanYeol.

"No určite," povedala som otrávene.

Ako sa dalo čakať, nedal sa odbiť a aj napriek všetkým protestom ma doslova zdrapil za ruku a ťahal ma na poschodie, kde sú naše izby.

Myslím, že dnes si všetci robia so mnou čo chcú bez toho, aby sa ma spýtali na môj názor.

"Ktorá je tá tvoja?" spýtavo na mňa pozrel.

Takže chlapec to zrejme myslí vážne.

"Dôjdem tam aj sama, takže ma pusti, ak nechceš prísť o polovicu ruky," zavrčala som naňho.

"Ako povieš," ozval sa a moju ruku pustil.

Rozbehla som sa do izby hneď, ako to urobil a zamkla sa tam, aby som mala svätý pokoj aj za cenu, že sa správam ako malé decko

"Odomkni, inak-"

"Inak čo?" rýpala som doňho a ani som si neuvedomovala, že sa usmievam ako slniečko na hnoj.

"Inak vyrazím dvere," odzval sa rozhodnuto iný hlas a ja som hneď vedela, že je to Suho.

"Pomoc! Suho a ChanYeol sa idú hrať na ninjov," skríkla som zo smiechom.

"Som rád, že sa znova smeješ, ale mohla by si odomknúť, pretože je by bola škoda tých dvier," pokračoval Suho a ja som mlčala.

Zrazu v zámke začal šramotiť kľúč a mne došlo, že tí hajzlíci majú náhradný.

"Tak a teraz si v pasti," usmial sa na mňa Suho, keď sa ku mne pomaly približoval.

"K-kde je ChanYeol?" spýtala som sa koktavo a stále mu hľadela priamo do očí.

"Išiel za chalanmi," Suho sa stále usmieval ako psychopat a stále sa ku mne približoval a ja som pred ním pomaly ustupovala až kým som chrbtom nenarazila na stenu.

"Č-čo chceš u-urobiť?" stále som koktala ako idiot, zatiaľ čo on sa ku mne nahol a....