Famous? No thanks! ✓

-4

Pohľad SoYoun

Od všetkého toho stresu som si zabudla môj pennyboard v Hoseokovom aute.

Raz sa z toho zbláznim...

Raz sa zbláznim z neho!

No teraz je najpodstatnejšie dostať moje zlatíčko späť, a tak som bola nútená pomaly zísť na dolné poschodie, odkiaľ som jasne počula ako Hobi niečo hovorí mame.

„Prosím nenahnevaj sa za to, čo teraz poviem a urobím," počula som Hoseokov hlas.

„Prečo by som sa mala hnevať? Čo sa deje?" bolo počuť mamin spýtavý hlas.

„Chcem, aby sa so mnou SoYoun vrátila do Soulu," povedal až príliš rozhodným tónom. Mama musí byť určite fakt naštvaná.

„Nesúhlasím s tým. Má tu školu," začala okamžite protestovať mama.

„Nepýtal som sa na tvoj názor, či povolenie. SoYoun, choď sa zbaliť a ďalej neodpočúvaj," povedal Hoseok a ja som očervenela snáď aj na zadku.

„M-máš môj penny," ozvala som sa a vošla k nim do kuchyne.

Hobi mi ochodne podal moje zlatíčko a milo sa pri tom na mňa usmial.

„Nastúpi na školu do Soulu. Chodí tam aj Jungkook, čiže nebude problém s jej prijatím," povedal stále s úsmevom na perách.

Musím uznať, že tento chlapec si naozaj verí.

„Ale-" mama znova chcela protestovať.

„Žiadne ‚ale' mami. SoYoun sa musí ísť zbaliť," šikovne odbil mamu a mňa dotiahol až do mojej izby.

„Kde máš kufor?" pozorne skenoval celú moju izbu, v ktorej hľadal spomínaný kufor

„V maminej izbe. Skladuje tam takmer všetko," povedala som neutrálnym tónom.

Sadla som si na posteľ a sledovala ako sa zatváril zúfalo a hneď na to odišiel. Sotva ani nie po troch minútach sa vrátil so širokým úsmevom na perách a mojím modrým puntikatým kufrom v rukách.

Prečo mám taký neblahý pocit, že mama bude zúriť, keď vojde do jej spálne?

„Nemám dvakrát dobrý pocit z tvojho úsmevu," stále som naňho neveriaco hľadela.

Musím uznať, že ani za tie tri roky sa vôbec nezmenil a je stále tým nenapraviteľným dieťaťom, ktoré stvára jednu neplechu za druhou.

„Ako vždy je tvoj pocit správny milá sestričk,"" usmial sa ešte viac zatiaľ, čo otváral moju skriňu.

Celý čas som v tichosti sedela na posteli a sledovala ho, ako balí niektoré moje veci.

„Takže to hlavné už máš, ostatok ti dokúpime v Soule... Ostáva už len spodné prádlo," pri poslednej vete sa zákeracky usmial a ja som rýchlo vystrelila ku komode, v ktorej sa nachádzalo spomínané spodné prádlo a tým ho zároveň aj zastavila pred dolovaním sa v ňom.

„Tak na to zabudni! Ty sa mi v spodnom prádle hrabať nebudeš!" povedala som výhraždým tónom a vraždila ho pohľadom.

„Aww, moja sestra má nejaké sexy vecičky, ktoré nechce ukazovať," zasmial sa.

‚Bože daj mi trpezlivosť, pretože, ak mi dáš silu, ja ho tu na mieste zabijem!' pomyslela som si, pričom som ho stále vraždila pohľadom.

„Aghr! Ja sa ti tiež nehrabem vo veciach a nezisťujem aké boxerky nosíš!" povedala som nahnevaným, no zároveň aj trochu zúfalým hlasom.

„V budúcnosti to zistíš aj bez toho, aby si sa mi hrabala vo veciach," znova sa zasmial.

Sakra! Ako to teraz mám chápať?! Mám sa báť alebo čo?!

„Si nechutný Jung Hoseok! Ak chceš, aby som sa dobalila, tak okamžite vypadni!" povedala som výhražným tónom a prstom ukázala na dvere.

„Nie, nie a ešte raz nie! Ja tu budem pekne s tebou, ak by ti mama niečo chcela hovoriť, pretože nebude moc nadšená z toho, ako som získal tvoj kufor," zasmial sa z časti previnilo a z časti pobavene.

Určite urobil v maminej izbe hrozný bordel, čo mama doslova nenávidí.

„Raz ťa za toto zabijem," zúfalo som sa zasmiala.

„To by si neurobila, pretože na to ma máš až moc rada," poslal mi vzdušnú pusinku a ľahol si na moju posteľ...

Teda.

Ľahol ako ľahol.... Skôr sa na nej rozvalil ako najväčší pán.

Počkala som chvíľu, kým nezatvoril obe oči a hneď ako to urobil som si rýchlo začala baliť intímne prádlo. Vedela som, že si musím švihnúť, pretože z času na čas otvoril oči a sledoval ma, čo značilo jediné.

Bol nedočkavý.

Netuším ako som mohla niečo také niekedy vypustiť na svetlo sveta, but nevermind...

Aj po oprave s tým nie som vôbec spokojná 😭