Famous? No thanks! ✓

-39

"Čo ty tu chceš?" spýtala sa ma podozrivo mama, keď ma zbadala.

Ani po všetkých tých rokoch, čo som odišla, stala sa slávnou a uznávanou som bola pre ňu stále len druhou a to ma mrzelo.

Jediné, čo som chcela bolo jej uznanie, ktorého som sa ani po tých rokoch nedočkala.

Suho ma držal za ruku a tým mi dodával istotu, že sa mi nič nestane, pretože on je tu so mnou.

"Sadni si na gauč, prosím," povedala som a otec si sadal na gauč.

"Počkaj chvíľu," povedala mama a zmizla do kuchyne.

Po pár minútach odtiaľ prišla s veľkou táckou, ktorá obsahovala 4 henčeky s čajom a nejaké sušienky. Tácku položila na stôl a konečne si sadla zatiaľ, čo ja so Suhom sme stáli oproti nim.

"Mami, oci, toto je Kim JunMyeon alebo Suho, môj priateľ. Suho toto sú moji rodičia, Kim Sophia a Jung HyoJin," na začiatok som ich prestavila, čo sa patrilo.

Suho, rovnako ako aj moji rodičia sa uklonili.

"Mami, oci, ide o to, že som-" nemohla som to dokončiť, a tak som sklonila hlavu a začala si neisto hrýsť peru. Suho mi ešte viac stisol dlaň a tým mi dodal ešte viac odvahy.

"Tehotná," povedali sme obaja naraz.

"Vieme o tom, no aj tak si ceníne, že si nám to prišla oznámiť osobne," mamin výraz bol priam kamenný a z jej očí sa nedalo nič vyčítať.

"Konečne budem dedko," usmial sa otec a ešte raz ma objal.

"Takže sa tešíš?" spýtala som sa ho.

"Ak je to jeho, tak áno," zasmial sa otec a hlavou naznačil na Suha.

"HyoJin, nemačkaj ju toľko, musí mať kľud," ostro ho napomenula mama, "sadnite si," tentoraz sa aj usmiala.

Táto jej reakcia ma prekvapila, pretože som ju ani v najmenšom nečakala.

"Taktiež vás chceme pozvať na našu svatbu, ktorá bude už o tri mesiace, pretože chceme, aby sa malé narodilo do plnej a usporiadanej rodiny," vysvetlil Suho a rodičia len prikyvovali.

"Samozrejme, že prídeme," usmiala sa mama, no otec sa mračil stále viac a viac.

"Srdiečko, môžeš na chvíľku?" spýtal sa ma otec a nasadil výraz ala /Si mŕtva, ak nepôjdeš/. Pozrela som na Suha, ktorý prikývol a odišla som za otcom na chodbu.

"Naozaj si myslíš, že on je pre teba ten pravý?" spýtal sa ma na rovinu.

"Nemyslím, ale viem," opravila som ho.

"Si si tým naozaj istá?" jeho oči odzrkadľovali, že sa o mňa bojí a ja som si to veľmi dobre uvedomovala.

"Áno. So Suhom sme si za štyri roky, čo sme spolu zažili dosť. Spoznali sme sa navzájom a vieme, čo čakať jeden od druhého. Viem, že Suho bude skvelým otcom rovnako ako aj manželom," usmiala som sa.

"Tak potom dobre, len som sa chcel uistiť, že sa nehrnieš do jamy levovej," konečne sa usmial aj on a objal ma.

"Chápem oci, neboj sa o mňa, som už predsa veľká," zasmiala som sa.

***

"Takže to dopadlo dobre," skonštatoval brat, keď nás so Suhom uvidel spolu.

"Ako vieš, ty jasnovidec?" zasmiala som sa.

"Ste spolu a ste živí," vysvetlil.

"To máš pravdu," uznala som.

"Nemala by si sa namáhať," pokarhal ma Jin, keď som prišla k nemu do kuchyne.

"Hmm, nepamätám si, že by som už v prvom mesiaci nemohla variť alebo ochutnávať," zatvárila som sa urazene.

"Ty sa nikdy nepoučíš, čo?" zasmial sa a čupol si ku mne, tak, aby mal čo najlepší prístup k môjmu brušku.

"Dúfam, že nebudeš po maminke, ale že budeš pekne počúvať, drobček," šušľal smerom ku brušku.

"Toto mu zopakuj o sedem mesiacov, vtedy už bude vnímať hlasy," zasmiala som sa a on so mnou.

"Budeš krásna maminka," pozrel mi do očí zatiaľ, čo držal obe moje ruky.

"Ďakujem," usmiala som sa.

"Už od vášho prvého stretnutia som vedel, že vy dvaja budete spolu," prezradil a objal ma.

"Ty si fakt jasnovidec," zasmiala som sa a trochu sa od neho odriahla, "o necelé tri mesiace budeme mať svadbu, dúfam, že prídete," mrkla som naňho a on začal horlivo prikyvovať.

"My ťa budeme otravovať až do smrti," zasmial sa.

"Ktorú mi raz aj spôsobite, že?" doplnila som ho.

"Jin sa bude kľudniť s tými jeho mamičkovskými skills, pretože my si chceme užiť bábo tiež," zjavil sa za nami vysmiaty Suga.