Famous? No thanks! ✓

-13

Pohľad J-Hope

"Čo sa stalo?" spýtal som sa Kookieho, keď prišiel z kuchyne.

"Tvoja sestra bola vždy taká tvrdohlavá, drzá a večne smutná?" spýtal sa namiesto odpovede.

"Tvrdohlavá bola vždy, no bola aj veselá a večne plná energie," odpovedal som.

"Tak som sa potom musela riadne zmeniť," konštatoval Suga.

"Chýbala ti?" spýtal sa Jimin s úplne vážnou tvárou.

"Každý jeden deň. Najviac mi chýbal jej úsmev, no teraz je všetko inak ako vidím," priznal som smutne.

"Bacha ide hore," upozornil nás Jungkook a my sme okažite stíchli.

"Dobrú noc," ozvala sa a smutne sa na nás usmiala.

"Dobrú," odpovedali sme zborovo.

"Má tam poriadne veľkú podliatinu. Bojím sa o ňu," ozval sa Jin, ktorý tu po chvíli prišiel.

"Čo ste urobili s tým hajzlom?" spýtal som sa smutne. Bojím sa o Younnie, aj keď si to neuvedomuje.

"Po tom, čo sme mu tak trochu vysvetlili, že SoYoun patrí k nám si ho odviedla ochanka," vysvetlil Namjoon.

"Ďakujem, že ste mi ju pomohli nájsť," smutne som sa na nich usmial.

"Teraz je súčasťou rodiny a v rodine si pomáhame," usmial sa Jin a všetci horlivo prikyvovali.

"Navyše už nie som maknae domu," vyhŕkol Jungkook.

"Sorry bro, ale ona je staršia," zasmial som sa a Kookie urazene nafúkol líčka, ako to mal vo zvyku.

"Chalani chápem, že sa vám do toho nechce, ale zajtra viac ako polovica z nás vstáva naozaj zavčasu, takže všetci povinne do svojich izieb," zavelil Rap Monster a my sme ho poslúchli... Veď kto by chcel budíček s vedrom ľadovej vody? Najmä, keď ja, Jimin, Jungkook, Suga a Rap Monster máme ráno tréning.

"Dobrú noc chalani," povedal som potichu a zaliezol do mojej izby.

SoYoun pokojne spala na úplnom kraji postele.

Ako to, že je vždy taká roztomilá?

Zaliezol som do sprchy, kde som sa rýchlo umyl a išiel si ľahnúť.

Po ťažkom dni som rýchlo zaspal.

Okolo druhej ráno som sa prebudil na tiché vzlyky. Okamžite mi došlo, že moja sestrička plače. Skontroloval som ju a zisti, že spí. Jemne som ňou zatriasol s úmyslom zobudiť ju, čo sa mi aj podarilo.

"Nie! Nechaj ma!" skríkla a odtiahla sa, čo najďalej to šlo.

"Younnie to som ja Hobi, nemusíš sa báť," hovoril som potichu, aby som nezobudil chalanov.

"Jongwoon, p-prosím nechaj ma," znova zavzlykala. Náhle sa otvorili dvere a v nich stál naozaj ustaraný Jin.

"SoYoun, to je v poriadku. Už si v bezpečí," upokojoval ju a chcel ju objať, no Younnie mu uhla.

"Prepáč.... J-ja... nemôžem," zakoktala už plne prebudená a so smutným výrazom vyšla z izby.

"Idem za ňou. Ľahni si a pokús sa zaspať, aby si bol zajtra v pohode," usmial sa na mňa hyung.

"Ale-" chcel som protestovať, no on ma musel prerušiť.

"Má traumu a navyše ty sa potrebuješ poriadne vyspať," umlčal ma a jeho výraz naznačoval, že naozaj dostanem jednu cez hubu, ak ho nepočúvnem. Neviem, či dokážem zaspať po tom, čo sa stalo.

Pohľad SoYoun

Nechápem, čo to do mňa vošlo. Už sa nevyznám ani sama v sebe. Veď s Jinovým dotykom som už bola zmierená, no teraz mi vadil ako ten Jongwoonov.

"Chceš čaj?" ozval sa za mnou Jin.

"Áno, vďaka," odpovedala som mu potichu. Obaja sme boli potichu, no mne to ticho poriadne liezlo na nervy.

"Mianhe," povedala som a hľadela na moje až príliš roztrasené ruky.

SoYoun si obyčajná padavka!

"Je to v poriadku. Chápem tvoju reakciu," usmial sa a položil predo mňa horúci čaj, zatiaľ čo on si sadol oproti mne a usrkával si zo svojej kávy.

"Nemusíš tu byť so mnou. Zajtra budeš unavený," napomenula som ho vážnym tónom.

"To je v pohode. Navyše ja zajtra nemám tréning ako tvoj brat, takže to dospím," vysvetlil mi s úsmevom.

"Vďaka," usmiala som sa aj ja...

Teda pokúšala som sa o to, aj keď neúspešne.