Famous? No thanks! ✓

-27

"Čo si myslíš, že robíš?!" skríkol niekto a tiaha tela, ktorá bola na mne natlačená zmizla.

"Zabávam sa," odpovedal pokojne Kai, ktorý teraz stál vedľa pohovky a oproti nemu bol rozzúrený líder.

"Toto má byť zábava?! Veď sa celá trasie a bojí sa ťa!" zvrieskol naňho Suho a ja som sa roztriasla ešte viac, keď Kai schytal riadnu do zubov.

"Prosím, n-nie," vykoktala som uplakaným hlasom.

Obaja na mňa pozreli a Kai akoby až teraz naozaj pochopil, čo spôsobil a zatváril sa ľútostivo. Radšej rýchlo odišiel a ja som sa schúlila do kĺbka. Robila som to tak vždy, keď som sa chcela odtrhnúť od okolitého sveta. S hlavou položenou na kolenách som znova začala plakať.

"Prepáč," povedal potichu Suho a zobral ma do náruče.

"O-on t-takmer-" vzlykala som a rukami ho pevne objala a tým sa k nemu pritisla.

"Pšššt, už nedovolím, aby sa k tebe priblížil. Sľubujem," utešoval ma.

V tento moment mi bolo jedno, že som v Suhovom objatí, hlavne, že nebol pri mne Kai.

"Nikdy som sem nemala prísť," vzlykala som ďalej a on ma chlácholivo hladkal po chrbte.

"To nehovor," povedal potichu a dal mi pusu do vlasov.

"Prečo? Veď, ak by som tu neprišla, tak by ma nikto nepoznal a ja by som mohla žiť môj obyčajný život, navyše by som nezničila všetko, čo sa zničiť dalo," konečne som sa aspoň trochu ukľudnila a dýchala pravidelnejšie.

"Pozri na mňa," povedal po chvíli a ja som urobila, tak ako chcel, "ty si nič nezničila, rozumieš? Trápi ma, keď si to myslíš, pretože ťa milujem a pokašľal som to ja. Bál som sa, že ma tvoj brat zabije, keď budeme spolu, a tak som sa ti vyhýbal a myslel, že to bude dobré. Všetko som tým dosral a aj Irene mi povedala, že bude lepšie, ak prestanem trápiť nas oboch a budem tu pre teba. Prosím odpusť mi," po lícach mu stekali slzy a ja som naňho čumela ako vyoraná myš.

"Čo sa stalo?" do obývačky náhle vbehol udychčaný ChanYeol.

"Kai ju takmer znásilnil," povedal pokojne Suho a viac si ma k sebe natlačil, akoby ma tým chcel chrániť.

"Idem za ním," ozval sa Chany a zmizol.

Sakra, teraz sa určite znova vrátime k našej veľmi 'zaujímavej' téme.

"Odnesiem ťa do izby?" spýtal sa po chvíli Suho.

"Zvládnem to aj sama," odpovedala spm mu a postavila sa.

"Môžem ťa o niečo poprosiť?" nasadil šteňačí pohľad a ja som si hneď predstavila BaekHyuna.

"Uhm... no dobre," mykla som plecami.

"Dáš mi všetky tvoje žiletky? Nechcem, aby si si ubližovala, najmä nie kvôli mne," hlesol.

"Netušíš, čo to pre mňa znamená," záporne som pokrútila hlavou.

"Práveže viem," vyhrnul si kraťase pokiaľ sa to dalo a ja som zbadala jemné jazvy na jeho stehnách, ktoré nepochybne patrili žiletke, "preto radšej boxujem. Nikto o tom nevie až na Laya a odteraz už aj teba," dokončil a kraťasmi znova zakryl to, čo mi začalo vŕtať v hlave.

"Počkaj ty si sa-" udivene som naňho vytreštila oči.

"Áno, preto ma tak trápi, keď si ubližuješ," priznal a ja som pochopila prečo je tak proti môjmu sebapoškodzovaniu.

"Pomáha mi to," namietala som.

"Aj mne to pomáhalo, kým som sa nedostal do nemocnice," argumentoval a na moje ďalšie protestovanie neostal čas, pretože ma chytil za ruku a ťahal niekam do neznáma.

"Počkáme, kým sa ti zahoja ruky a potom sem budeme chodiť spolu," povedal a otvoril dvere do jeho súkromnej telocvične.