Famous? No thanks! ✓

-26

SoYounin pohľad

"J-ja prepáč," zahabkal, keď zistil, že vôbec nespolupracujem a len stojím na mieste ako soľný stĺp.

"T-to nič, len... len si druhý, kto ma dnes pobozkal s tým, že Chany sa o mňa naozaj stará," povedala som a chcela odísť, no on ma zastavil.

"Myslíš, že mne na tebe nezáleží? Myslíš, že sa netrápim vždy, keď si ubližuješ? Ani si nedokážeš predstaviť ako ma to trápi!" poslednú vetu až naštvane skríkol.

"Choď si za svojou kurvičkou a mne daj pokoj!" teraz som skríkla už aj ja a naštvane vytrhla ruku z jeho zovretia.

Tentoraz na mňa pozrel ľútostivo, no niečo vo mne mi hoborilo, že mi llame a ja som sa rozhodla dôverovať tomu.

"Už nikdy za ňou nepôjdem, pretože-"

"Pretože by si bol radšej kebyže ti nikdy neprídem do života? Choď si za ňou a uži si! Mne to je šumák, čo robíš!" stále som po ňom kričala a neriešila, čo povedia ostatní.

"Myslíš-"

"Nemyslím, viem!" znova som skríkla a vybehla k dverám.

"Nikam nepôjdeš!" ChanYeol mi zatarasil cestu tesne pri dverách.

"Si snáď môj rodič?" naštvane som naňho prskla.

"Nie, ale chcem vedieť kam ideš," prísne na mňa pozeral a nevyzeralo to, že chce uhnúť z cesty.

"Idem von, spokojný?!"

"Kam?" jeho výraz sa zmenil na ustráchaný.

"Netuším," stále som naňho naštvane pozerala.

"Teraz si slávna, už si nemôžeš robiť, čo chceš," poučoval ma akoby bol môj rodič, čo ma ešte viac rozčuľovalo.

"Nič z toho som nechcela! Dobre si uvedomujem, že si o mne média myslia, že som namyslená krava, keď ktorá má bohatého a slávneho brata a nič viac, no ja by som najradšej skoncovala zo všetkým!" sykla som a chcela vybehnúť, no on ma stiahol späť a ťahal do obývačky.

"A nehneš sa odtiaľto, kým sa nevrátim. Pošlem sem Kaia," rozkázal mi a odišiel.

Ostala som sedieť na gauči a urazene pozerala na stenu predo mnou. Po chvíli sem prišiel vysmiaty Kai a sadol si vedľa mňa.

"Čo si urobila, že ťa musíme strážiť?" spýtal sa a prevŕtaval ma pohľadom.

"Pohádala sa s lídrom, chcela zdrhnúť a popri tom sa pohádala aj s ChanYeolom," vysvetlila som a ani naňho nepozrela, pretože som to nepovažovala za potrebné.

"Ty si asi veľmi zlé dievča, keď toto robíš. Potrebovala by si potrestať," diabolsky sa usmial a začal sa ku mne približovať.

"Čo chceš teraz urobiť?" vydesene som naňho pozrela a začala sa posúvať od neho čo najďalej, no on sa posúval ku mne.

"Potrestať ťa," usmial sa a v jeho pohľade bolo vidno, že chce odo mňa niečo, čoho sa nechcem vzdať.

"J-jongin-"

"Buď pekne potichu a všetko bude krásne," povedal a rukou mi prechádzal po vnútornej strane stehna.

"Kai, p-prosím," začala som panikáriť.

"Pšššt," jemne ma pobozkal a ja som neprestávala odstrkávať jeho ruky a cítila, že mi po lícach stekajú slzy.

"P-prosím," znova som zahabkala a teraz už prepukla v plný plač.

On sa odo mňa odtiahol a usmial sa.

"Neplač, bude to krásne," znova sa perverzne usmial a zotrel mi slzy.

Znova sa prisal na moje pery a rukou mi vošiel pod tričko.

"Prestaň!" skríkla som a aktívne začala odstrkávať jeho ruku.

Jeho to očividne prestalo baviť a druhou rukou zdrapol obe moje a tým mi zničil každú možnosť na únik. Ďalej ma ošahával a ja som strácala nádej na záchranu....

Kai nakoniec dostane to čo chce....