Senátor

7. časť

Bol čoraz bližšie, až som cítila jeho teplý dych na mojej tvári. Srdce sa mi rozbúchalo, ako keby som dobehla maratón. Chytil mi tvár do dlaní a oprel si čelo o to moje.
O chvíli spojil naše pery. Nevedela som, čo robiť.
Po chvíli sa odtiahol a ruku mi nechal na líci. Usmiala som sa a on tiež.
,,Ja... ja idem do vnútra." usmiala som sa o chvíľu a otočila. Chvíľou sa mi zdalo, že ľutoval to, čo práve urobil.

Ale veď ja ani neviem čo k nemu cítim... ale čo keď k nemu necítim nič? Tak to som v keli... Mala som sa odhiahnúť, alebo mu nejako zabrániť aby nepokračoval. Naomi ty...

Vyčítala som si a pomedzi to hľadala Em.
Ani po desiatich minútach som ju nemohla nájsť. Ktovie kde zase zdrhla.
Oprela som sa o kuchynskú linku a čakala, či ju niekde neuvidím.
Po chvíli vyšla z kúpeľne.
Prišla ku mne a kecali sme. Všetko, čo sa práve stalo som jej povedala.
,,Wow!" vyvalila oči.
,,...ale chápeš, ja k nemu necítim nič viac ako... kamaráctvo."
,,Mohla si chodiť z Niklasom Hjalmarssonom! Chápeš! Hokejistom hrajúcim v NHL!"
,,Ale ja mám len pätnásť."
,,To je fakt, ale veď... vek je len číslo," uchechtla sa.
,,A predstav si že by som ho o niekoľko mesiacov alebo rok predstavila rodičom. Otec by sa potešil, to hej. Ale zase by mi vyčítali, že som si s ním začala už ako pätnásťročná. Chápeš?"
,,Hej, chápem. Ale keď k nemu nič necítiš, prečo si s ním začínať? Ak si s ním začneš a potom to skončí, možno zbytočne zničíš to vaše kamarátstvo," povedala a ja som prikývla.

⌘

Stavím sa že mama sa dakde stratila, už je 23:15. Všetci tu ešte - nečakane - žúrujú.
O chvíľu za mnou prišiel Niklas.
,,Naomi?"
,,Hm?"
,,Chcel som sa rozlúčiť."
,,To už ideš?"
,,Už? Veď už je skoro polnoc a ja si potrebujem pospať. Tak, ahoj."
,,Aha, ahoj." objala som ho a odprevadila k dverám.

⌘

,,Budeš mi chýbať." zastal na schodoch.
,,Zachvíľu sa uvidíme v NHL."
,,Ako to myslíš ?"
,,Možno idem do Ottawy a čo by som tam akože robila, keby som nešla na zápas, nie?" uchechtla som sa.
,,To je skvelé!"
,,To hej."
,,Ale vieš že tam hrá ten... Karlsson."
,,Hej, ale veď ja tam idem kvôli hokeju a nie kvôli nemu." prekrútila som očami.
,,Tak fajn. Ahoj." silno ma objal, kývol mi a odišiel. Takže ten bozk asi oľutoval.
Chvíľu som za ním ešte hľadela, až som sa vrátila späť do tepla.

⌘

Išla som si do izby vymeniť tričko, keďže jeden chalan ma olial RedBullom. Mohol byť rád, že som na sebe akurát nemala tú mikinu od otca, inač by sa mohol tešiť na smrť.
Em sa o chvíľu zjavila v mojich dverách, tak ich zavrela, sadla ku mne na posteľ a zase sme sa zarozprávali.

⌘

Zišla som spolu s Em dole a všetci už odfukovali. Pozrela som sa na hodinky. 02:00.
Každý si našiel pohodlné miesto.
Niektorí na gauči, na stole či na zemi. Keď som ich tak videla, chcela som sa tak poriadne zasmiať, ale radšej som ten smiech dusila v sebe.
Zišla som po schodoch aby som čo najrýchlejšie spratala plechovky od piva. Prekračovala som ľudí ležiacich na zemi. Tým čo boli na gauči som zobrala vankúše a dala ich tým čo drichmali na zemi.
Vošla som do kuchyne. Tam na barových stoličkách sedeli Tay a Stella.
,,Vy čo nespíte?" zasmiala som sa potichu.
,,Ešte skoro," odpovedala mi s úškrnom Stella.
,,Keď sa mama dozvie, že ste tu pili pivo, tak ma zabije." otvorila som skrinku a vytiahla igelitku.
,,My? Ty si nepila?" vyvalila oči Tay.
,,Ja? Ja som ani o tom nevedela, že tu dajaké pivo je." strepala som igelitku a začala zbierať plechovky.
,,Aha." zasmiali sa naraz.
,,Tak pomôžete mi alebo hej?"
,,Hej." uškrnuli sa a vstali.
O chvíľu sme to všetko pozbierali. Vzala som igelitku a vybehla von. Samozrejme v papučiach som skočila do snehu.
,,Ale noo." bežala som po snehu ku kontajneru. Vyhodila som to a šmykom sa vrátila do izby.

⌘

,,Poďte do mojej izby. Pozrieme film alebo niečo," zavolala som im. Zhasla som svetlá a vyšli sme s pomocou svetiel na mobiloch do izby.

⌘

,,Mame som povedala, že príde len zopár kamošiek a z ničoho nič sa tu zjavia dva celé tímy," zasmiala som sa a Stelle som vytiahla prístelku spod mojej postele.
Zapla som notebook a našla nejaký film. Otočila som sa na baby ale tie sa už ponorili do ríše snov. Tak som počítač vypla a pridala sa k nim.

RÁNO

Zobudila som sa okolo deviatej.
Pretrela som si oči a poobzerala po izbe. Em, Tay aj Stella ešte spali. Tak som vstala a potom som si spomenula na všetkých dole.
Pozviechala som sa a zbehla dole. Všetci ešte spali.
Otočila som sa a vracala sa do izby.
,,Ehm ehm!" ozvalo sa vedľa mňa.
,,Ahoj." pozdravila som mamu.
,,Čo má znamenať tá plechovka? Vy ste pili?" ukázala mi plechovku.
,,Nie!" zamračila som sa.
,,Nie? A čo tu robí tá plechovka?"
,,Bol tu Niklas, tak som mu dala jedno pivo. Nikto iný nepil."
,,Koľko má ten Niklas rokov?"
,,Devätnásť."
,,Čo tu robil?"
,,Bol mi zablahoželať."
,,Hej?"
,,Hej. Priletel až z Ameriky len kvôli tomu, aby mi mohol zablahoželať."
,,To len kvôli tomu?"
,,Aj kvôli tomu lebo je Veľká noc." rozhodila som rukami a zmizla v izbe.

⌘

,,To čo si sa tak rozdrapovala ?" uškrnula sa Em.
,,Mama riešila pivo," povedala som potichu.
,,Ale veď sme ho spratali nie?"
,,Hej, lenže našla plechovku."
,,Ssssssss." nadvihla obočie Stella.
,,No to teda." pokrútila som hlavou a skočila do postele.
,,Zapni film." nakázala mi s úškrnom Em.
,,Tu máš notebook a dačo nájdi."
,,Dik." podala som jej ho a ona začala hľadať.
Po chvíli pustila nejaký film, tak sme čumeli na neho dobré 2 hodiny.

⌘

Po skončení filmu som išla skontrolovať návštevu tam dole.
Už boli hore. Všetkých som zhromaždila ku gauču.
,,Ľudia... keď sa vás mama bude pýtať, alebo hocikto iný, či tu bolo pivo, povedzte že nie. Že som dala iba jedno Niklasovi ok?" šepkala som a obzerala či náhodou niekde mama neopočúva. Všetci kývli hlavami a potom sme popratali a rozlúčili sa.