Senátor

9. časť

,,Naomi, vstaň." budila ma mama.
,,Uuuž." zývla som a sadla si.
,,No poď."
,,Čo je dneska ?" ponaťahovala som sa.
,,Prímačky sú dneska !" rozhodila rukami.
,,Aha... počkaj čo ?!" vyskočila som z postele a začala sa obliekať.
,,Och Naomi !"
,,To si ma nemohla zobudiť skôr !"
,,Jak skôr ?" nechápala.
,,No skôr ! Za 10 minút tam musím byť !" behala som po izbe. Obliekla som si nohavice a sveter. Bože, také dievčenské až to bolí. Ja som ten viacej chlapčenský typ. No nič.

,,Maj sa !" povedala som mame v jedálni a vybehla som von. Na ramene som si prehadzovala kabelu. ,,Tak ich neznášam, oh." prekrútila som očami. O chvíľu som zastala pred dverami školy. Vdýchla som chladný, ranný vzuch do pľúc a otvorila dvere. Toto sú väčšie nervy ako keď nastúpite na zápas proti lídrovy tabuľky. Ale nám sa to ešte nepodarilo.. prečo ? My sme líder. A to s kvalitným 26 bodovým náskokom. Už zajtra sa začína vyraďovacia časť. No, ale dosť o lige.. teraz sa sústrediť len na prímačky.

Vošla som do väčšej miestnosti, do ktorej ma poslali. Posadila som sa do lavice úple vzadu. O chvíľu sa rozleteli dvere a do nich vošla nejaká žena. Neviem vám povedať čo bola zač. Ale asi upratovačka, ťahala za sebou metlu 😂.
O chvíľu však do triedy vošla nejaká žena čo držala papiere. ,,Ufff." povzdychla som si.
Mala nejaký 20 minútoví preslov až konečne rozdala papiere. ,,Ideme na to." odštartovala som sa a začala písať.

Priznám sa, z tých prímačiek som totálne že nadne. Už si ani nie som istá ako sa volám.

Vošla som do hotela a namierila si to do izby.

Mami nikde. Tak som hodila kabelu na posteľ, prezliekla som sa a schmatla tašku s vecami.
Vybehla som z hotela, keďže som zistila, že už 5 minút meškám.

Utekala som ako šialená.

Už som bola pri štadióne, keď sa rozleteli dvere a ja som dostala cez držku. Rovno po nose.
Spadla som na zem a chytila som ho. Po chvíľke som ruku odtiahla a bola celá od krvi. ,,No ale no."

,,Bože, prepáč mi to." kľaklo si ku mne dievča.
,,Nevadí, to nič nie je." povedala som cez bolesť.
,,Že nie ? Máš zlomený nos, pozri ako sa pod tebou tá zem zakrvavila. Poď.."
,,Kam ?" vstala som.
,,Ku klubovému lekárovi." otvorila dvere a vošli sme do štadiónu.

,,Ako sa voláš ?" opýtala som sa jej.
,,Clemence. Ale hovori mi Clem."
,,Ja som Naomi." usmiala som sa.

O chvíľu sme sa ocitli pri hracej ploche. Na striedačke boli hokejistky a na ľade tiež.

Clem išla za lekárom, ktorí stál pri mantineli. Ja som medzi tým menila jednu vreckouku za druhou.

Okrem lekára a Clem, ku mne prišiel aj tréner.
,,Clemence choď na ľad."
,,Už."
,,Ty si Naomi Boucher ?" otočilo sa ku mne tréner a ja som len kývla hlavou. Cez tú bolesť som už nemohla ani rozprávať. Lekár mi prezeral nos a mne sa chcelo plakať keď ho chytil.
Podišiel ku striedačke a vzal z nej nejakú tašku. Vytiahol z nej nejaké vaty do nosa a motýlika. Už len keď som uvidela toho motýlika tak som si povedala:,,Naomi, ty si dobre dopadla."
Narval mi dve vaty do nosa a motýlika mi na neho nalepil. Potom som si ho ešte viacej pritisla, aby sa neodlepoval.
Poutierala som si tvár od krvi. Chvála že na mikine nič nie je.

,,Ahoj Naomi." pozdravila ma Maya.
,,Oh.. ahoj." povedala som čudným hlasom a vytiahla vatu z nosa.
,,Čo sa ti stalo ?"
,,Dostala som dverami." uškrnula som sa.
,,Aha." zasmiala sa.
,,To nie je do smiechu." hrala som urazenú.
,,Prepáč. Poď, zoberiem ťa do šatne." usmiala sa, schmatla som tašku a následovala ju.

,,Tak, tu je." otvorila dvere a spoločne sme vošli dnu. Bola veľká, no za to parádna.
,,Ak tu niečo cítiš tak sa nečuduj, je to šatna Senátorov." zasmiala sa a ja s ňou.

,,Kde je voľné ?" opýtala som sa.
,,Neviem.. no poď zatiaľ na moje miesto." ponúkla mi ho a ja som sa k nemu vybrala. Nahodila som na seba výstroj. Už len prilba a idem.
Korčule som mala tak napevno uviazané, že o chvíľu sa mi asi prestane prekrvovať. Prežijem.

Prišla som ku striedačke a postupne sa zoznámila s (možno) budúcimi spoluhráčkami.

O chvíľu som vybehla na ľad. Mali sme slalom pomedzi kužele, prihrávky, nájazdy a proste tak.
Po 30 minútach tréningu som si sadla keďže som už nevládala. No hneď som aj vstala. ,,Čo keď si tréner bude myslieť že nemám žiadnu kondičku ? No nie, nie a ešte raz nie !" preskočila som mantinel a trénovala ďalej. No, teraz ale pochybujem že si ma tréner na striedačke nevšimol.

Po hodine aj niečo tréningu sme už išli do šatne. Tréner tam niečo rozprával, no ako vidím, mňa sa to netíka. Pobalila som si veci a spolu s ostatnými sme sa vyparili zo šatne.

,,Tak, ako bolo ?" ešte som ani poriadne neotvorila dvere, no mama už vedela že prídem.
,,Fajn."
,,Fa.. preboha ! Čo sa ti stalo ?!" pribehla ku mne a chytila ma za ramená.
,,Mama.. toto je hokej, nie lakovanie nechtov." prekrútila som očami a zhodila sa na posteľ.
,,Prvý tréning a takto sa dokaličíš ?" pokrútila hlavou.
,,No.. nestalo sa to na tréningu.." privrela som oči a uškrnula sa.
,,Naomi ! Ty si sa pobila !? Koľkokrát ti mám povedať aby si sa v hokeji nebila ?! Aj tvojmu otcovi to vadí !"
,,Mama !"
,,Čo ?!"
,,Nestalo sa mi to pri hokeji !" obrátila som oči v stĺp.
,,Tak kde ?"
,,Clem otvorila dvere a ja som dostala."
,,Aká Clem ?"
,,Clemence, Clem. Ona tu hrá hokej."
,,Aha. A to ťa nevidela ?"
,,Nie, nevidela."
,,Aha, no dobre. No nabudúce musíš dávať väčší pozor, aby si už nos nemala zlomený."
,,Aha.. takže keď sa budú otvárať dvere svetelnou rýchlosťou mám dostať radšej po hlave ?" nadvihla som obočie a uchechtla som sa.
,,Tak som to zase nemyslela." zasmiala sa.
,,Ja viem.. kedy odlietame ?"
,,Ráno."
,,Už ? Tak to sa idem zbaliť."
,,Už si."
,,Aha.. ďakujem." usmiala som sa. Išla som sa osprchovať a potom som znovu zaľahla.

,,Dobrú." povedala som.
,,Dobrú." odpovedala mama a nenormálnou rýchlosťou zaspala. Nemala by so ja zaspať prvá ?