Senátor

8. časť

O DVA MESIACE NESKÔR

Vstala som už o siedmej a skontrolovala si všetky veci. Dneska odlietam do Ottawy a pozajtra mám prijímačky.
Keďže ma samú do lietadla nepustia, ide so mnou mama. Milu a Vincenta nechá susedke pani Lavrence - je z Francúzska. Je to strašne milá teta. Keď som bola malá a nikto nebol doma, vždy som išla ku nej.

⌘

O chvíľu som začula zaklopanie. Do izby vošla mama.
,,Už idem," povedala som a vbehla do kúpeľne. Umyla som sa, urobila som si rybý chvost. Postavila som sa pred skriňu a rozmýšľala čo na seba. Nakoniec som vybrala dlhú čiernu mikinu a svetlo-modré rifle.
Vzala som veľkú športovú tašku a kufor. Hneď po prijímačkách idem na štadión. Takže si beriem výstroj a ostatné veci.
Zbehla som do vchodu, hodila na seba pérovú bundu, vzula topánky, na hlavu hodila čiapku Sens a čakala na taxík aj s mamou.
O pár minút prišiel a o dviezol nás na letisko.
Po dvoch hodinách čakania na let nám oznámili aby sme už išli do lietadla. Samozrejme sme už po kontrole a patožina je odovzdaná.
Už len nájsť náš gate a môže sa ísť.
,,Sedím... sedím, sedím... tu" oznámila som mame v lietadle. Skontrolovala čísla sedačiek na letenke a prikývla a sadla si vedľa mňa.
Po hodine letu som zaspala.

⌘

Neviem koľko sme leteli, ale zobudila som sa dve hodiny pred pristátim. A keďže mama spala, nedalo sa nič robiť. Vzala som mobil, pustila si hudbu a len tak pozerala z okna. Urobila som si aj zopár fotiek toho výhľadu z lietadla.

⌘

Konečne vonku!

Vyšla som z lietadla a poriadne sa ponaťahovala. Namierili sme si to po batožinu.
Po niekoľkých minútach hľadania sme ju našli.

⌘

Zavolali sme si taxi a ten nás mal odviezť na hotel.
Hotel máme tak desať minút k tej škole, takže pohoda.

⌘

Taxi nám zastavilo pred hotelom a my sme vošli dnu. Prišli sme na recepciu a dostali sme izbu s číslom 134. Je to na treťom poschodí. Počkali sme si na výťah. Ale keď sa otvoril, bol taký natrepaný, že sme to radšej zobrali po schodoch. Tie nikdy nesklamú.

⌘

,,Mami, daj tie kľúče." hundrala som pred izbou.
,,Veď počkaj, musím ich nájsť. Tu sú." vybrala ich z vrecka, odomkla a ja som sa vtrepala do izby. Zhodila som veci a skočila do postele.
,,Konečne ležím."
,,Veď si celú cestu sedela."
,,Ale sedieť a ležať je oooobrovský rozdiel." prekrútila som očami.
,,No určite."
,,Mami? Poďme kuknúť na tréning."
,,Tebe sa chce? Ja som unavená."
,,Veď si celú cestu sedela." zopakovala som a uškrnula sa.
,,Ale teraz na ktorý?"
,,Na ten dievčenský."
,,Uvidím."
,,Ohh."
,,Nachvíľu si ľahnem a potom ti poviem."
,,No dobre no." rozhodila som rukami a podišla k oknu. Zahľadela som sa lepšie a uvidela som strechu štadióna.
Kedže som nemala čo robiť, pustila som si telku a čumela ani neviem na čo.

⌘

O dvanástej som už bola nachystaná a čakala, kým sa mama zobudí. Stála som na balkóne a stepovala od nedočkavosti.
Potom som si ľahla aj ja a čučala do mobilu. Nakoniec som si prezliekla mikinu za merch Sens. Všetko ostatné som si nechala.

⌘

Mama sa zobudila až o tretej.
,,Mami pohni!" rozhodila som rukami hneď ako vstala.
,,Čo je?"
,,Ja chcem ísť na tréning!"
,,A netrafíš tam sama?"
,,Dobre, čau!" otočila som sa a vyšla z izby. Nasmerovala som si to rovno na štadión. Dala som si do uší sluchádka a išla som.

⌘

O chvíľu som bola pri štadióne. Namierila som si to ku vchodu, keď som do niekoho narazila. Rýchlo som zdvihla zrak a zadívala sa pred seba.
,,P-prepáčte!" hneď som sa začala ospravedlňovať.
,,Nevadí, nič sa nestalo." usmial sa.
,,Vy ste Jean-Gabriel Pageau?" vyvalila som oči.
,,Emm, áno." usmial sa.
,,Ja som Naomi, Naomi Boucher."
,,Boucher, hmmm, to priezvisko poznám." zamyslel sa.
,,Hej?"
,,Hej, nie je tvoj.. neviem.."
,,Otec."
,,Tak otec tréner Tampy Bay ?"
,,Je." kývla som hlavou a usmiala sa.
,,A čo tu robíš?"
,,Idem pozrieť na tréning dievčat."
,,Aha, budeš hrať za nich?"
,,Možno." pozrela som sa za neho, keď niekto otvoril dvere. Bol tam Erik. Rýhlo som si dala kapucňu na hlavu a postavila sa tak, aby ma neuvidel.
,,Čo je?" otočil sa Jean.
,,Ale nič, už budem museť ísť." rozlúčila som sa a prešla okolo Erika so sklonenou hlavou a vošla do štadiónu. Teraz sa už len modliť aby mu Jean nepovedal, že som tu.

⌘

Namierila som si to na tribúnu, za striedačku. Sadla som si a čakala kým vybehnú na ľad. Po chvíli čakania som ich konečne zbadala.
Tak po piatich minútach si ku mne prisadli dve dievčatá. Jedna mala zlomenú ruku a druhej... druhej nebolo nič.
,,Ahoj." pozdravila sa mi tá so zlomenou rukou.
,,Ahoj." usmiala som sa.
,,Ja som Maya." podala mi ruku.
,,Ja Naomi."
,,Ty budeš asi tá nová hráčka čo má prísť, že?"
,,Áno, dúfam že sa mi to podarí."
,,Určite. Držím palce."
,,Ďakujem." usmiala som sa a sledovali sme tréning. Vyrozprávala mi ako sa jej podarilo zlomiť ruku.
,,Pri zápase som dostala hokejkou a potom som ešte celou silou buchla do brány. Bolelo to. Potom som vyšla pred štadión a šmyklo sa mi na schodoch a buchla som do rohu schodu. Spoluhráčky ma nestihli chytiť." zasmiala som sa.
,,Aha. Tak skoro asi nenastúpiš nie?"
,,Nie." pokrútila hlavou.

⌘

Po skončení tréningu sme vyšli pred štadión. Maya tam na niekoho čakala tak som sa pobrala do hotela.

⌘

,,Ako bolo ?" opýtala sa ma mama.
,,Super." zatvorila som sa do kúpeľne a išla sa osprchovať.
Potom som zaľahla a čítala si knihu.