49. časť

217 18 0
                                        

,,Nehovorím, je tu pekne ale Ottawa sa mi páčila viac." uchechtla som sa a zložila som svoj kufor v byte.
,,Takže prvý dojem žiadny ?" taktiež zložil svoj kufor a kráčal hlbšie do bytu.
,,Nehovorím, že žiaden ale.. čo tak sa vyzuť ?" zastavila som ho.
,,Potom." kráčal ďalej.
,,Nezabudni, oddneska bývaš so mnou takže žiadne také, že sa tu budeš prechádzať v zablátených teniskách !"
,,Kde sú prosím ťa, zablátené ?" vrátil sa a ukázal mi jeho čisté tenisky.
,,Teraz niesu ale potom budú."
,,No jedine." hodil tenisky do botníka a vrátil sa k prechádzaniu a objavovaniu bytu.
,,Och.." vzdychla som si, vzala som kufre a ťahala som ich do obývačky.
,,Načo si mi ho brala." ozvalo sa spoza mňa.
,,Boli to dva kroky. Čo je na tom ?"
,,Nič, ja len že si mi ho brala už na letisku."
,,Keď máš dva kufre, obrovskú športovú tašku a ja jeden kufor, prečo by som ho nezobrala ?" posadila som sa na mäkký gauč, zaklonila som hlavu na operadlo a zatvorila som oči.
,,Nekomentujem.."
,,Nekomentuj." uškrnula som sa.
,,Vieš kto je náš, dá sa povedať sused ?"
,,No ?"
,,Francis."
,,Wow, som s ním vôbec nešla po schodoch."
,,Trochu nadšenia by neuškodilo." vzdiaľoval sa.
,,Veď som povedala 'wow'."
,,Asi si pôjdem ľahnúť." oznámil mi.
,,Fajn." postavila som sa, schmatla som kufor a ťahala som ho smerom ktorím Erik zmizol.
,,Môže byť ?" usmial sa a zvalil sa na veľkú posteľ.
,,Sťažovala som sa niekedy na veľkosť postele ?" vyhodila som kufor na posteľ a otvorila som ho.
,,Si robíš srandu že to už vybaľuješ."
,,No a ? Idem von."
,,Kam ?"
,,Ja neviem, nájsť najbližší obchod by nebolo na škodu."
,,Asi nie.." taktiež vstal a kráčal si po svoj kufor.
,,A ty ideš kde ?"
,,Idem s tebou." oznámil, akoby to bola samozrejmosť.
,,Načo ?"
,,Nepotrebujem aby som stratil takú kočku." uškrnul sa a podišiel ku mne.
,,Hehe ten bol fákt že dobrý."
,,Ďakujem." usmial sa a objal ma.
,,Tak ja neviem, prezlečiem sa a môžeme ísť. Aj keď by som sa asi aj rada osprchovala ale na to už kašlem."
,,Ideme pešo alebo zavolám taxík ?"
,,Prišiel si sa prevážať alebo prechádzať ?"
,,A čo ja viem ?"
,,No lebo ja to dosť dobre viem."
,,To je dobré, lebo ja to neviem." zasmial sa.
,,Kedy ti má prísť auto ?"
,,Prišla si sa prevážať alebo prechádzať ?"
,,Drž hubu a krok." drgla som ho.
,,Začínam mať pochýb o svojom rozhodnutí.."
,,Veď ja som tu vôbec nemusela ísť. Som tu kvôli tebe, nie kvôli mne. Furt môžem odíst."
,,Nie, pekne ostaneš tu." uškrnul sa.
,,Tak nemudruj." žmurkla som na neho.
,,Čo ti je ?"
,,Ale nič.." pokrútila som hlavou.
,,Ako myslíš." stále na mňa uprene hľadel. Hrabala som sa vo veciach.
,,Čo je ?"
,,Nič." pokrútil hlavou a odišiel do kúpeľne. Ja som si medzitým obliekla:

Vlasy som si rýchlo stisla do copu a cupitala som hľadať Erika, keďže z kúpeľne sa vyparil

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Vlasy som si rýchlo stisla do copu a cupitala som hľadať Erika, keďže z kúpeľne sa vyparil.
,,Erik ?"
,,No ?" ozvalo sa odniekiaľ. Po chvíli som ho našla. Stál v obývačke a pozeral sa zamyslene von oknom.
,,Ja idem." objala som ho zozadu a vzápätí aj pustila a kráčala som ku vchodu.
,,Povedal som ti že idem s tebou."
,,Tak poď." oprela som sa o botník.

,,Takže kam ?" zastavili sme na chodníku. Dal si slnečné okuliare a chytil ma za ruku.
,,Nájsť ten obchod a pozrieť sa na štadión."
,,Fajn takže rovno na štadión." povedal po Švédsky a tak sme sa aj celý čas rozprávali.
,,Alebo tak.. do obchodu pôjdeme potom."
,,Dobre." prikývol.
,,Dúfam že vieš kde je."
,,Viem kde je ale odtiaľto netrafím."
,,Tak sa budeme riadiť buď značkami alebo GPS-kom."
,,Jedine, alebo sa niekoho opýtame."
,,To určite."
,,Čo ?"
,,Si myslíš že ťa nebudú poznať ? Lebo ja si myslím že hej.."
,,No a ?"
,,No b.."
,,Fajn tak zapnem GPS no.."
,,Ok."

,,Desať minút odtiaľto."
,,Veď nás." uškrnula som sa.

" uškrnula som sa

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

,,Pekný." prikývla som.
,,Si tu ešte nebola ?"
,,Nie." pokrútila som hlavou.
,,Jak to ?"
,,Neviem."
,,Mala si mi povedať, zobral by som ťa."
,,Hlavne že som ťa nenávidela ale zobral by si ma." zasmiala som sa.
,,Takmm.." uškrnul sa.
,,Ideme dovnútra ?"
,,Ako chceš."
,,Tak poďme." vydala som sa k dverám. Pomaly som ich otvorila a kráčali sme chodbou. No neskoro som si uvedomila že to je hráčska chodba.

,,Ale.." prekrúta som oči keď sa pred nami zjavila SBS.
,,Zablútili ste ? Na tribúny sa ide druhým smerom."
,,Nie, prišli sme pozrieť na tréning."
,,Nie ste vy náhodou Karlsson ?"
,,Som.."
,,Teší ma, Nick a toto je Dan." ukázal na svojho parťáka.
,,Erik." uškrnul sa a podali si ruky.
,,A toto je kto ?" čumeli na mňa.
,,Moja priateľka. Naomi Boucher."
,,Dcéra trénera Ottawi ?" zamyslel sa Dan.
,,Áno." prikývla som.

,,Môžete ísť." povedal po chvíli Nick. Erik prikývol a kráčali sme k striedačkam. Od ľadu už bolo počuť hlasy a odrážanie pukov.

Vynorili sme sa z útrob a hneď na nás padli pohľady niektorích hráčov ktorí korčuľovali okolo. Erik na pozdrav prikývol hlavou a priblížili sme sa k plexi. Prechádzali sme pohľadom po hráčoch. Vložil si ruky do vreciek spolu s tou mojou, ktorú držal. Slabo som sa usmiala a ďalej som pozerala na ľad. Pripadala som si ako neviem kde. Nikoho som nepoznala.
,,Vy ste tu ?" ozval sa za nami niekto.
,,Och, čau Francis." pozdravil ho Erik.
,,Ahoj." usmiala som sa. Postavil sa vedľa Erika a to si nás všimol aj tréner. Korčuľoval k nám a za ním celá flotila Žralokov. Postavili sme sa na striedačku a počkali, kým k nám prídu.
,,Vitajte." usmial sa na nás a všetci sa postavili okolo.

SenátorWhere stories live. Discover now