Senátor

52. časť

,,Dobre ra.. Erik ?" otvorila som oči a otočila som sa na Erikove miesto. Nikde nikoho.
,,Sveeeeeen ?" asi ma len nepočuje. Alebo ma nepočuje naschvál. Nahmatala som na nočnom stolíku mobil. Ihneď som ho zdvihla a zapla. No prvé, čo mi vbilo do očí nebol čas, ale percento baterky. Rýchlo som teda vstala a utekala sa hrabať v kufri.
,,Kde do pekla je ?" hromžila som keď som vyhodila celý kufor. ,,No nič.." pomyslela som si a kráčala som k posteli. Zvalila som sa na ňu a prisunula som sa na Erikovú stranu, kde mal zapojenú nabíjačku. Len som dúfala aby sadla. Po chvíľkovom naprávaní mi konečne zasvietilo že sa mi mobil nabíja. Pozrela som sa na čas.
,,Došľaka !" zhíkla som keď čas ukazoval 9:30. Tak to vyzerá, že na dnešnom rannom tréningu sa nezúčastním.

A keďže som vedela, že Erik každú chvíľu príde, urobila som raňajky a išla som si chystať veci. Musela som si do toho ticha pustiť pesničky, pretože inak sa nedalo.
,,Takže ! Korčule, mám. Výstroj, mám. Hokejku, mám. Dres.. no.." zamyslela som sa. Mám tu tréningoví dres Landsbra, no možno mi Erik nejaký donesie.
Keďže Erik nechodil, rozhodla som sa, že si pôjdem zabehať. Predsalen, musím sa rozhýbať keď chcem ísť na ten tréning. Obliekla som sa, zamkla som byt a utekala som dole schodmi. Hneď ako som otvorila dvere, mi do nosu vbil ranný kalifornský vzduch.

Rozhodla som sa, že pôjdem ku štadiónu. Pri najlepšom stretnem Erika alebo stihnem posledné minúty ranného tréningu.
No lenže ani jedno ani druhé. Hneď ako som prišla oproti štadiónu, Erik nastúpil do čierneho ferarri. Prekrútila som oči a rozbehla som sa späť.
Samozrejme že bol doma rýhlejšie ako ja. Ale až potom mi došlo, že kľúče mám len ja, lebo on si tie svoje nechal na stole. Uškrnula som sa a rozbehla som sa k bytu.
,,No tu si." prekrútil oči.
,,Dobré ráno." vytiahla som z vrecka kľúč a odomkla som.
,,V poslednej dobe ťa asi kvalitne seriem, že ?"
,,Kebyže len kvalitne. Mal si ma zobudiť !" sadla som si za stôl a pustila som sa do raňajok.
,,Ale keď ty si taká zlatá keď spíš. Nechcel som ťa budiť."
,,Ja viem že som zlatá ale mal si."
,,Tak prepáč, už sa to nezopakuje." prisadol si.
,,Dúfam."
,,Naozaj chceš ísť do Providence ?"
,,No a ?"
,,Je to univerzitný tím." povedal s plnými ústami.
,,A ? To sa mám vrátiť do Ottawi ?"
,,Keď tam máš stále tu zmlúvu.."
,,Ty ma tu nechceš ?" vyvalila som oči.
,,Chcem ! Ale chcem aj to, aby si hrala v kvalitnom tíme.."
,,Chceš povedať, že Providence nie je kvalitný tím ?"
,,A čo ja viem ? Lenže v Ottawe je určite kvalitnejší."
,,Fajn teda, idem sa zbaliť. Mám to len dva dni cesty autom. Môžeš ma niekedy prísť pozrieť." kráčala som do spálne.
,,Tak som to zase nemyslel." krikráčal ku mne a zozadu ma objal.
,,A jak teda ?"
,,Nemusíš tu byť ak nechceš hrať za Providence. Nenútim ťa. Môžeš, ale nemusíš."
,,Jaj tak." vrátila som sa k nedojedeným raňajkám.
,,Tak ?"
,,V Ottawe som si zabudla nabíjačku takžee asi by sa mi tam oplatilo ísť."
,,Dneska mám fotenie a ďalšie blbosti, takže ak chceš, môžeme zobrať súkromné lietadlo, hneď zoberieme nejaké veci..."
,,Dnes ?"
,,Zajtra."
,,Aha.. no to už aj otec bude v Ottawe."
,,No vidíš."
,,Ja ti pripravím tiež takú večeru, že sa poskladáš !" buchla som ho päsťou do ramena.
,,Ale zase nebolo to tak hrozné a máš to za sebou. S tvojím otcom ani nemusím večeriať, pozná ma až až."
,,To síce hej.. ale mama by si istotne rada posedela."
,,Zlato, som v novom klube, kde mám teraz toľko roboty že amen."
,,Výhovorky ! Samé výhovorky. Aj ja som sa s tvojho prekvapenia mohka vyhovoriť." žmurkla som na neho.
,,To síce hej ale neurobila si to." usmial sa.
,,Lebo mám srdce."
,,A ja mám čo ?" uškrnul sa.
,,Kameň."
,,To asi preto som sa zamiloval."
,,To malo byť ako čo ?"
,,Pokus o vyznanie lásky."
,,Tak to sa ti bohovsky podarilo. Kedy máte tréning ?"
,,O pol jednej."
,,Fajn.. beriem si dres Landsbra."
,,Ja som ti doniesol."
,,Jaký ?"
,,Nechal som ho na štadióne."
,,Drevo."
,,Je na mojom mieste takže pšt."

,,Obleč si to, čo si obliekaš pod výstroj." povedal.
,,Prečo ? Nemôžem sa prezliecť tam ?"
,,Nie,"
,,Sven, sú to tvojí spoluhráči. Čo zase proti ním máš ?"
,,Nič.. len sa tam proste nebudeš prezliekať."
,,Och Bože." prekrútila som oči.

Na štadión sme prišli ako prvý. Erik trval na tom, že pokým všetci prídu, ja mám byť už vo výstroji. Neviem prečo sa tak bojí.
,,Tu máš ten dres." podal mi orandžoví dres a ja som si ho na seba navliekla.
,,Ideme na ľad ?"
,,Tak poď." dal si na seba čierny dres a kráčali sme von zo šatne.
,,Čaute." pozdravil niekto. Hneď sme sa otočili.
,,Ahoj." usmiala som sa na Joea - kapitána žralokov.

Hneď ako som sa postavila na ľad, poobzerala som sa. Sem-tam niekto sedel. Za striedačkou sedeli štyria ľudia a tak divne sa na mňa pozerali. Ani sa im nečudujem.
Korčuľovala som po obvode klziska s Erikom poboku.
,,Ani by som nepovedal že si dcéra Bouchera." povedal niekto za nami. Nezastavili sme, len sme sa za seba pozreli. Joe.
,,Prečo ?" uškrnula som sa.
,,Nepodobáš sa... ako podobáš ale nie veľmi. Ani som nevedel, že jeho dcéra hrá hokej." usmial sa.
,,To vie málo kto."
,,Zas sa nerob." drgol do mňa Erik.
,,Zase ja." vrátila som mu to a on nabúral do bránky.
,,Auuu ! To bolo začo ?" prikorčuľoval.
,,A čo ja viem... karma ?"
,,Ja karmu nemám." uškrnul sa.
,,To nie, ale ego máš až na strope."