Senátor

36. časť

,,Neboj, ešte máš čas.." povedal pokojným hlasom a pobozkal ma.
,,Ty ho možno máš, no ja nie !" vrtela som sa, až sa mi šmykla ruka a tresla som o stenu. A práve tou zlomenou. Pritisla som si ju k sebe a potláčala som slzy.
,,Naomi.."
,,Erik pusti ma." povedala som.
,,Kedy ti to letí ?"
,,Prečo ?" skontrolovala som čas.
,,No.."
,,Ak to nestihnem, tak si ma nepraj !" zrevala som a rozbehla som sa preč. Je 10:55. Už som mala byť 10 minút v lietadle !

,,Naomi kade chodíš ?!" zamračil sa otec.
,,Ale nikde." vzala som ruksak a letela som čo mi nohy stačili. Prešla som cez turniket a letela som ďalej.

,,Slečna prepáčte, ale už vás nemôžem pustiť do lietadla.."
,,Ale prečo ? Mám letenku !" strčila som jej ju pod nos.
,,Je mi ľúto, lietadlo je už zatvorené."
,,Čože ?" neverila som vlastným ušiam.
,,Bohužiaľ." pozrela sa na mňa súcitným pohľadom.
,,Aha.. tak.. dovidenia."
,,Dovidenia."

,,Erik ty si ma nepraj." povedala som nazúrene keď ma ochranka pustila cez dvere späť do haly. Otec tam stále sedel no akurát vstal.
,,Ty tu čo robíš ?!" zhrozil sa, keď ma uvidel cupitať k nemu so zaslzenými očami.
,,Nechceli ma tam už pustiť." povedala som roztraseným hlasom.
,,Naomi, jasne som ti povedal, aby si si pohla ! Kde si, došľaka, trčala ?!"
,,Oci,"
,,Naomi, myslel som že je na teba väčší spoľah."
,,Aha ! Takže zrazu som nespoľahlivá ?! Aj tak som do tých porazených Helsínk nechcela ísť !"
,,Čo ?"
,,Nič !" zvrtla som sa a išla som ku eskalátorom. Teraz nájsť Erika a poriadne mu vynadať.

,,Ty čo ? Už si sa vrátila ?" uškrnul sa Derick, keď som okolo neho prechádzala.
,,Hej a teraz pozor." mierila som ku sediacemu Erikovi.
,,Naomi, čo ty t.." nedohovoril, keďže som mu vlepila facku. Nato, že to bolo ľavou to bolo dosť silné.
,,To je za to, že som kvôli tebe nestihla lietadlo !"
,,Čo ?"
,,Najradšej by som ti vrazila ešte jednu !" napriahla som sa, no niekto zastavil moju ruku.
,,Naomi kľud." ozval sa za mnou známy, no zároveň neznámy hlas.
,,Už len ty si mi tu chýbal !" sfučala som keď sa predo mnou zjavila Niklasova tvár.
,,Naomi, chceš sa porozprávať ?" povedal mi hľadiac do očí.
,,Ja sa už ani s jedným z vás dvoch nechcem v živote baviť ! Nikdy !" otočila som sa no narazila som niekomu do hrude. Mattovej hrude. Ihneď som ho objala a rozplakala som sa.
,,Naomiii. To bude dobré, uvidíš." šepkal a pomaly sme odchádzali mimo dohľadu tých dvoch.
,,Ja si to nemyslím." vysmrkala som sa do vreckovky.
,,Ále, uvidíš." usmial sa.
,,Ďakujem že si tu so mnou." opätovala som mu úsmev.
,,Nemáš zač."
,,Ale mám."
,,Ale ni.. čo to tam zase robia ?!" zamračil sa, chytil ma za ruku a ťahal ma k partii.

Erik a Niklas sa pustili do seba.
Mikkel, Max, Marián, Magnus a Cody sa ich snažili rozdeliť. No bohvie ako sa im to nedarilo.
,,A dosť !" zhučala som a oni ako na lúsknutie prstami skončili.
,,Ona chodí so mnou, počuješ ?!" rozohnal sa Erik no Magnus ho nejako zabrzdil.
,,Tak to si iba robíš plané nádeje !" pokrútil so smiechom Niklas hlavou.
Erikovi tiekla krv z pery a Nikovi z nosa. Tak tý dvaja sa že fakt našli.
,,Čo to tu trepete ?!" pokrútila som nechápavo hlavou a všetci, úplne všetci na mňa upriamili pohľad.
,,Čo ?" povedali naraz.
,,Nik, s tebou som sa rozišla ! A Erik, tebe som nepovedala že s tebou chodím ! Tak si tu láskavo nevymýšľajte !"
,,Čo sa to tu deje ?" prišli dvaja SBS-kari. Už len tý tu chýbali.. spolu s Niklasom.
,,Ale nič." pokrútila som hlavou.
,,Ale áno, ževraj tu bola nejaká bi..tka." zapozeral sa na krv.
,,Hej, menšia roztŕžka ale už to je vpohode."
,,Ale ak budú týto páni agresívny, do lietadla nepôjdu."
,,Len on letí." ukázala som na Erika.
,,Dobre," zamračil sa, prikývol hlavou a odišiel.

,,Naomi, my si toto vyriešime. Nezabudni." povedal spoza mňa otec. Celý čas tu niekde stál a pozoroval situáciu, super.
,,Dobre," sklonila som hlavu a hneď som vedela, že je zle.

Zavrela som oči a zhlboka som vydýchla. Sadla som si na lavičku a tvár som si zaborila do dlaní. O chvíľu mi niekto položil ruku na chrbát.
,,Naomi, im to časom dojde."
,,Čo ?" zdvihla som zrak. Sedel tam Ryan.
,,Že o koho sa bijú."
,,Stále nechápem.."
,,O také dievča ako ty sa netreba biť... "
,,Si ma urazil." uškrnula som sa.
,,To sa treba zabíjať." dokončil a zasmial sa.
,,Aha, tak to ďakujem." uškrnula som sa.

,,Takže letíš s nami ?" zmenil tému.
,,Neviem, nemám letenku, nič."
,,Preboha veď máme súkromné lietadlo. Načo ti bude letenka, my ťa skryjeme." uškrnul sa.
,,Dobre potom. Len neviem či chcem s vami ísť.." vzdychla som si a zapozerala som sa na sediaceho Erika, hľadiaceho do zeme. Keď vtom zdvihol pohľad a naznačil, aby som išla k nemu. Akože som to nevidela a zahľadela som si na topánky.
,,Niekto mi hovoril, že vy ste odjakživa boli proti sebe,"
,,Kto ?"
,,Neviem teraz." poškrabal sa na zátylku.
,,Jaj.. no hej. Od mojich piatich som ho neznášala. On sa snažil ku mne v mojích.. koľkých ?.. asi pätnástich dostať a stále hovoril, aby som mu odpustila to čo spravil, a tak no.."
,,Prečo od piatich ?"
,,Šikanoval ma.. alebo tak, "šikanoval ma."" naznačila som prstavi úvodzovky.
,,Fakt ? Erik ?"
,,Hej."
,,Ako mne príde že jeho napadne čokoľvek ale toto ?"
,,Hm, čo spravíš. Ale myslím že sa už zmenil.."
,,Možno kvôli tebe."
,,Pochybujem, Niklas mi niečo hovoril že.."
,,Prepáč musím ísť." vstal, keď ich otec zháňal.

,,Som strašne zvedavá čo bude so mnou." vzdyhla som si a sledovala som zväčšujúci sa kruh chalanov.