Senátor

23. časť

,,A neviem ako jej to mám povedať..."
,,Jaj a ako ti mám pomôcť ?"
,,Neviem." poškrabal sa na hlave.
,,Tak vieš čo ?"
,,Hm no ?"
,,Ja budem akože ona,"
,,Aha a ?"
,,No a proste si to na mne nacvičíš a potom jej to povieš ešte lepšie." usmiala som sa.
,,Ehm, tak dobre. Ale neviem čo mám povedať." uškrnul sa.
,,Lebo ja hej." prekrútila som oči.
,,Tak ja neviem.. čo tak..?" nedohovoril.
,,Ahoj, ja som Nik a.k.a Nikalas. Nechcela by si ísť niekde von ?"
,,Ahoj, ja som Nik a chcel som sa opýtať či by si so mnou nechcela chodiť." uškrnul sa.
,,Aj tak môže byť a odkiaľ že je ?"
,,Z Kanady, ale býva vo Švédsku."
,,To jak ja." zasmiala som sa.
,,Hej no." usmial sa.
,,Ale nestoj tu, behaj jej zavolať alebo napísať."
,,Nie."
,,Prečo ? Dobre si to povedal a trému nemusíš mať. Veď to nie je nič hrozné."
,,Lebo nie."
,,Niklas Hjalmarsson ! Okamžite jej to choď povedať ! Vieš aká bude rada ?"
,,Už som jej to povedal." usmial sa.
,,Čo ? Kedy ?"
,,Teraz."
,,Heh ?" nahodila som absolútne nechápaví pohľad. Aj keď som zapojila celý mozog, nedávalo mi to zmysel.
,,Pred chvíľou som jej to povedal."
,,Ale jak ?"
,,Naomi.. tebe som to povedal." usmial sa.
,,Č-č-čo ?" stála som tam ako vyoraná myš. ,,Naomi... to sa ti snáď sníva." pomyslela som si.
,,Ale ak nechceš, tak mi povedz nie hneď."
,,Nik ja.." zasekla som sa.
,,Porozmýšľaj o tom." usmial sa a dal sa na odchod.

,,Nik počkaj !" zastavila som ho, keď vchádzal už dovnútra.
,,Hm ?" neotočil sa, iba zastal.
,,,Ak chceš, môžeme to skúsiť. Ale potom nehovor, že ja som mala povedať nie." uškrnula som sa a už som bola skoro pri ňom.
,,Naozaj ?" otočil sa s úsmevom na perách.
,,Naozaj, ale nechcem, aby to potom zničilo naše priateľstvo.."
,,Potom ?"
,,Keď nám to náhodou nebude klapať,"
,,Takže ty vieš že nám to nebude klapať."
,,Niklas ! Toto som nepovedala !" šapla som ho po ramene.
,,Dobre, dobre." uchechtol sa a objal ma.

,,Ale mohli by sme už ísť dovnútra, mrzne mi nos." povedala som po chvíli a už som aj vykročila k dverám. Nik ani necekol a tak som teda vošla dovnútra a namierila si to do sály.
Nik mi otvoril dvere a porom sme sa rozdelili, on ku svojej partii Švédov a ja k otcovi.

,,Tu si." prekrútila som oči keď som ho po pätnástich minútach konečne našla.
,,To kde ste až boli ?"
,,Čo ?" nechápala som, no potom mi to došlo.
,,Keď som ti volal.."
,,Hej hej, stáli sme vonku."
,,Aha. Nechceš už ísť ?"
,,Ja neviem." mykla som plecami.
,,Tak ešte chvíľu ostaneme hej ?"
,,Dobre." sadla som si ku stolu a vydýchla som.
,,Hm ?" pozrel na mňa.
,,Konečne sedím." uškrnula som sa.
,,Aha."
,,Aj ty hráš hokej ?" opýtal sa niekto vedľa otca.
,,Ehm, áno." usmiala som sa. Bol to tréner Sullivan.
,,Za aký tím ?"
,,Luleå, vo Švédsku."
,,Ahá, počul som o tvojej dobrej muške." usmial sa.
,,Ďakujem, ale vôbec nie je taká dobrá ako sa zrejme hovorí." zasmiala som sa.
,,Ako to myslíš ?" nahodil nechápavý výraz.
,,Aaaale," mávla som rukou a usmiala som sa.
,,Ona si to nikdy neprizná." zasmial sa otec.
,,Čo narobíš ?" uchechtla som sa a prekrútila som oči. Po chvíli som vstala, do ruky som vzala šampanské a vybrala som sa trochu prejsť. Predsa len, v tých šatách sa bohvie ako obsedieť nedá a to hlavne nie mne, čo som zvyknutá na nohavice a nie šaty.

,,Pozrime sa, ďalšia Švédka k nám prichádza." povedal niekto predo mnou a hneď po tom som do niekoho vpálila. Nestihla som sa ani pozrieť kto to bol, keďže som na bruhu zacítila niečo studené a na dlani niečo pichľavé. Zahľadela som sa na korzet a ruku.
,,Do riti !" zhíkla som. V ruke som mala puknutý pohár a črepiny mi porezali dlaň a aby toho nebolo dosť, šampanským som obliala šaty. Zdvihla som pohľad a tam stál ten "najočakávanejší" človek. Už len keď som ho zazrela, mala som sto chutí ho na mieste zaškrtiť.
,,Ty..ty.. ah !" nemala som slov.
,,Nabudúce sa pozeraj pred seba." utieral si mokrý rukáv na saku.
,,A ty nabudúce aspoň dačo povedz do riti !" schmatla som vreckovku a utierala som si šaty. O ruku mi ani tak nešlo ako o nich, veď ich predsa treba vrátiť.. teda aspoň myslím. Podľa toho ako to otec zariadil.
,,Daj, pomôžem ti." ponúkol sa Niklas.
,,Nie." otočila som sa k nemu chrbtom a zo stolu som schmatla ďalšiu servítku.
,,Och Boucher, Boucher, Boucher." pokrútil ten múr hlavou.
,,Karlsson ! Musíš všetko komentovať ?! Asi hej.. no normálne sa čudujem, že to týto tu a tvoji spoluhráči s tebou ešte nevzdali. Lebo mňa by na milión percent porazilo !" snažila som sa udržať svoj hlas na uzde, čo sa mi aj, chválabohu darilo.

Už keď som mala šaty jak-tak vyutierané, chcela som si dať na ruku servítku aby som tie šaty ešte viac nezašpinila. No žiadne som už nevidela.
,,Nech sa páči." podal mi servítku Henrik.
,,Ďakujem." usmiala som sa a obalila som si do nej dlaň. ,,Teraz nájsť záchod." pomyslela som si a vykročila som.

,,Môžem sa opýtať ?" zastavila som prechádzajúcr čašníka.
,,Áno, nech sa páči." usmial sa. Bol to chalan, rovnako vysoký ako ja. Mal havranie vlasy a smaragdové oči. ,,Takú kombináciu som doposiaľ nevidela." pomyslela som si.
,,Žeee, kde sú wc-ká ?"
,,Výjdete zo sály, potom odbočíte do ľava a vzápätí do prava, tam pôjdete na koniec chodby a tam sú záchody."
,,Ďakujem."
,,Potrebujete ošetrenie ?" zastavil ma a pohľad uprel na moju ruku.
,,Nie, nie." usmiala som sa a čo najrýchlejšie som zdrhla.

,,Tak toto asi nebudú dámske." vzdychla som si. Stála som pri pánskych záchodoch. Otočila som sa či nenájdem tie, na ktoré potrebujem ísť ja.

,,Dámske sú tam." povedal niekto za mnou. ,,A kde som práve akože išla ?" pomyslela som si a otočila som sa. Ostala som stáť ako soľný stĺp.
,,Ja som Sidney Crosny." usmial sa a podal mi ruku.
,,Ou, teší ma. Už len vás by som nepoznala." uškrnula som sa.
,,Ty si..?"
,,Naomi Boucher." usmiala som sa.
,,Dcéra trénera Ottawi, alebo ?" uchechtol sa.
,,Áno."
,,Teší ma a tykaj mi, sme predsa hokejová rodina." zasmial sa.
,,Fajn." uškrnula som sa.
,,Čo to máš s rukou ?"
,,Ále.." začula som kroky. Otočila som sa a tam si vykračoval Nik.
,,Ukaž." dal mi dole servítku a pozrel sa mi na ňu.
,,Ja sa jej na to pozriem." povedal Niklas.