Senátor

40. časť

,,Naomi ?" niekto prerušil ticho v mojej izbe.
,,Hm ?" zafrflala som a hlavu som ponorila pod vankúš.
,,Je tu niekto, kto chce s tebou hovoriť."
,,Bohatstvo !" zahromžila som a usmernila som pohľad na budík. ,,Aha no.." môj digitálny budík ukazoval pol jednej. Poobede samozrejme.
,,Hej a rodičia nás idú odviesť."
,,Kam ?" vykukla som spod vankúša.
,,Na tábor."
,,Ok." aha tak to bola zrejme Mila.
,,Tak sa maj."
,,Uhm, čus." znovu som sa schovala pod perinu.
,,Uhm.. ahoj.. Naomi." ozval sa chrapľavý hlas a ja som celá natešená že to je Niklas vyskočila z postele. No parádne som sa zmýlila.
,,Do riti. Vypadni odiaľto !" tresla som rukou po stole hneď, ako som uvidela Erika.
,,Naomi prosím." zatvoril dvere a krokom sa približoval.
,,Odíď !"
,,Neodídem, pokym ma nenecháš vysvetliť ti to."
,,Čo mi chceš vysvetliť ? To že máš ženu ? To som počula.. nebodaj mi chceš povedať že si otec ?!" neviem ako ma toto napadlo, ale človek nikdy nevie.
,,Bože chráň !" zalámal rukami.
,,Vieš čo ? Poviem ti toľko.. si jeden namyslený, nedôverčivý, slávy nenažraný trapoš."
,,Možno máš pravdu, ale láska pochop, ja ťa milujem." pristúpil o ktok bližšie.
,,Týmto oslovením ma už v živote nenazveš !" zdvihla som varovný prst.
,,Pozri, viem že ma nenávidíš a tie okolnosti tej nenávisti len dopomohli. Ale.. ja bez teba nechcem byť. Pozri, musel som pred tebou tajiť že mám ženu.."
,,Musel alebo chcel ?!"
,,Chcel." povedal potichu.
,,Pozri, aj tak by si mi to raz musel povedať,"
,,Prosím, ja ťa milujem najviac na celom svete ! Naomi, prosím ťa. Aj si kľaknem, ale prosím !" kľakol si a zahľadel sa na mňa hlbokými, hnedými očami.
,,Okamžite vstaň !" posadila som sa na posteľ.
,,Naomi."
,,Prestaň už,"
,,S čím ?"
,,Och, Naomi ! Ja ťa taaaaaaak veľmi milujem." napodobnila som ho.
,,Ale ja si nerobím srandu."
,,Ale ja hej."
,,Že ty si si už niekoho stihla nájsť ?"
,,Stihla zlatko, stihla."
,,Poznám ho ?"
,,Čo ja viem." mykla som ramenom.
,,Takže zase Hjalmarsson čo ?"
,,Nie, s ním som len kamarátka, nikdy s toho už nič viac nebude." upozornila som ho.
,,Teraz ma počúvaj. Možno som prehral bitku, ale neprehral som vojnu."
,,No veď nie, pretože tú vojnu som vyhrala ja."
,,A presne toto ma na tebe priťahuje."
,,Čo ?"
,,Tvoja zaťatosť."
,,Vypadni."
,,Ale choď."
,,Hovorím ti, vy-pa-dni !"
,,Dobre, ak to tak chceš.."
,,Áno takto to chcem !"
,,Naozaj ?"
,,Počúvaj ma ty vymletec.. mám devätnásť, viem rozhodovať za seba a viem čo chcem, tak ma láskavo nekomentuj."
,,Fajn.. ja len aby si to potom neľutovala. Možno tu už nebudem."
,,Ako to mysliš ?!" vyľakala som sa.
,,Ako budem tu, ale možno už nie pre teba."
,,Fuj, som sa zľakla."
,,Takže ti na mne ešte stále záleží ?" zastavil sa vo dverách.
,,To ti nepoviem."
,,Takže ešte áno, to som rádlebo aj mne na tebe." žmurkol a odišiel. O chvíľu som už len začula buhnutie dverami a znovu som sa zvalila na posteľ.

Po pol hodine som sa nejako dopratala do kuchyne. Sedela som na barovej stoličke a pozorovala mlieko v pohári. Keď niekto zazvonil. S veľkou biedpu som sa dotrepala k dverám a dúfala som, že to nebude znovu, neďaleko bývajúci Erik. Otvorila som dvere a tam ma čakalo niečo horšie.
,,Padaj odtiaľ." povedala som pokojne.
,,Naomi."
,,Prišla si po troch rokoch ! Čo troch ? Štyroch !"
,,Naomi, chcem sa porozprávať."
,,Čo ? Annabellka sa s tebou nehrá ?"
,,Naomi, ja viem že som urobila chybu,"
,,Urobila si, no teraz sa mi to nemusíš ospravedlňovať. Ja som s tebou skončila."
,,Naomi, toľko rokov sme spolu prežili a ty urobíš toto ?"
,,Áno, urobím to. Stále si mi hovorila, že aké to perfektné keď spolu pôjdeme na strednú, keď skončím s hokejom tak budeme mať vlastné tetovacie štúdio ! Toto všetko je preč Vivien, všetko."
,,Nemusí. Môžeme ísť spolu na vysokú, do Ottawi." usmiala sa.
,,Hejže ťa sem poslala ta krava Annabella ?"
,,Nie ! Ja sa s ňou nebavím už aspoň dva roky."
,,Tak prečo si mi zavolala až teraz ?"
,,Bála som sa že budeš na mňa nasratá.."
,,Aha a že odstupom času ma to omrzí ?" povedala som posmešne.
,,Uhm.." prikývla hlavou.
,,Nie, my dve sme skončili Henriksson. Možno kebyže mi zavoláš skôr, odpustila by som si.. síce.. pochybujen žeby som to spravila." zatvárala som dvere.
,,Naomi ! Vždy som ťa podporovala !" zabránila mi zatvoriť dvere tým, že do nich vopchala nohu.
,,Hej ? A ako ? "Naomi, hokej je pre chalanov" alebo "Nechápem ako ťa to môže baviť" alebo keď som ťa volala na zápas.. "Čo si, mňa to nebaví.""
,,Na jeden zápas som prišla."
,,Jeden ! Ja som ich hodohrala už 200-krát toľko ! A čo si zrazu prišla ? Nebodaj nemáš kamarátky, tu.. v Landabro."
,,No.."
,,Neboj sa. Ja ňou nebudem pretože.." zastavilo pred domom auto, tak som prestala hovoriť.
,,Ahoj." zakričal usmievajúci sa Niklas.
,,Ahoj !" odkričala som s úsmevom.
,,Ten tu čo robí ?"
,,To ťa nemusí zaujímať,"
,,Naomi, on sa mi páči."
,,A čo ja s tým ?"
,,Ja len.. či by si nemohla.."
,,Aha ! Takže kvôli tomu si prišla ?"
,,N.."
,,Takže hej. Si trapná ! A teraz odíď, idem preč." vyšla som z dverí, zabuchla ich a približovala som sa k Nikovi.

,,Ahoj." ešte raz som sa pozdravila.
,,No ahoj." objal ma a ja som mu objatie opätovala. Usmiala som sa na neho a on ma pobozkal do vlasov.
,,Kam by sme išli ?"
,,Neviem, kam budeš chcieť."
,,Dobre potom." zasmiala som sa a sledovala som odchádzajúcu Vivien.
,,To bol kto ?"
,,Vivien."
,,Aha ?"
,,Ty ju nepoznáš ?"
,,Neviem, asi nie."
,,Moja bývala najlepšia kamoška."
,,Och.. aj tak neviem." uškrnul sa.
,,To je tá ktorá mi rezala hokejky."
,,Jaaaaj."
,,Nooo."
,,Choď sa obliecť."
,,Veď už idem, ideš aj ty ?"
,,A pohneš si potom ?"
,,Hej." zasmiala som sa.
,,No dobre." vybral sa za mnou.