Senátor

43. časť

,,Čo ?!" zrevala som.
,,No.." povedala Flo. Na pery si priložila päsť a začala sa pomaly ale isto červenať od smiechu.
,,Toto ti nedarujem !" pohrozila som a pod oči som si rýchlosťou blesku naniesla korektor.. nemusí predsa vidieť že som kvôli nemu nespala.
,,Čo robíš ?" povedala so smiechom do päste.
,,Nič !" otočila som sa a sedel tam. Keď som tak chvíľu na neho pozerala, zbadala som ako ho nadtriasa.. ,,Debil, ešte sa mi smeje." povedala som si v mysli.
,,Ehm Erik ?" oslovila ho Flo a ten vybuchol do hlasného smiechu.
,,Huh ?" nadvihla som obočie a to sa už smiali na plné hrdlo obidvaja.
,,Florence, ty si robíš srandu." povedal Erik neerikovím hlasom.
,,Nie." povedala cez smiech a ja som tam naďalej sedela ako nechápavích päť peňazí.
,,Ja zomrem." povedal falošný Erik a dal si dole parochňu.
,,Vy ste debili ?!" vyskočila som na rovné nohy. Za mnou nesedel Erik, ale Mark (frajer Flo) s parochňou.
,,Mala to byť sranda." povedala Flo a ďalej sa smiala.
,,Tak sa vám to ale bohovsky podarilo !" pokrútila som hlavou, vzala som si veci a mierila som na štadión.

Pomaly som otvorila dvere štadiónu a kráčala som hráčskou chodbou ku šatniam.
Ovial ma zimný vzduch a odrazu nebolo počuť len moje, ale aj ďalšie kroky. ,,To budu spoluhráčky.." pomyslela som si a tak som sa otočila. No vtedy akoby ma ovial stokrát chladnejší vzduh ako predchvíľou.
Stál tam a civel na mňa bez slov ma pozoroval.
,,Ahoj." pozdravil ma.
,,Ahoj." odzdravila som ho a jemu akoby zablisli v očiach iskierky.
,,Chýbala si mi."
,,Uhm.." prikývla som hlavou. Chcela som sa pohnúť no akoby som zamrzla. Niečo ma ťahalo k nemu.
,,Eh.." odkašľal si keď videl ako uprene na neho hľadím.
,,Ty si písal Florence ?"
,,Čo ? Aha hej.." prehrabol si vlasy.
,,No.." zašepkala som.
,,Ale to už dávno." skočil mi do reči a zahľadel sa do zeme.
,,Čo tu robíš ?" skúmavo som na neho hľadela.
,,Prišiel som sa pozrieť na tréning.. len.."
,,Len ?"
,,Dobre, prišiel som sa ti ospravedlniť znova za všetko čo som urobil, za všetko čo som dobabral a dúfam, že budeme aspoň aký-taký kamaráti."
,,Erik.." vzdychla som si a teraz som pre zmenu hľadela do zeme ja.
,,Áno ?"
,,Ja.. nechcem aby sme boli kamaráti."
,,Och.. chápem.." nahodil šokovaný a zároveň smutný výraz.
Po chvíli som sa na neho pozrela, len sa slabo usmial, otočil sa a pomaly so sklonenou hlavou odchádzal preč. Nedalo sa nato pozerať ako smutne odchádza a podopiera sa hokejkou. ,,Počkať ! Hokejka !" upozornila som sa.
,,Eriiiiiikkkkk !" zrevala som hádam na celú chodbu. Hodila som tašku na zem a rozbehla som sa za ním.
,,Prosím ?" opýtal sa z úškrnom.
,,Ty pako." pokrútila som hlavou a natiahla som ruku aby som si mohla vziať hokejku.
,,Nenecháš mi ju ani na pamiatku ?"
,,Nie." urobila som grimasu a chytila som sa hokejky, ktorú stále držal. Pozerala som na jeho veľkú ruku tesne tak mojou.
,,To je škoda, tak ahoj. Dúfam, že sa niekedy ešte uvidíme a budeš šťastná." usmial sa, pustil ju a začal znovu kráčať k dverám. Zatvoril dvere a už ho nebolo. Vtedy akoby som všetko stratila.
,,Čo som to urobila ?" opýtala som sa do ticha na chodbe. ,,Nemala som mu dovoliť aby odišiel.. priznávam.. asi som blbá." povedala som si, akoby som to ani nebola ja. Takto som sa necítila ani keď som zistila že má ženu. Zrejme som potrebovala čas aby som zistila že k nemu ešte stále niečo cítim.
Pomaly som sa otočila a kráčala som ku taške. Keď som k nej prišla, sadla som si na zem a pozorovala som stenu oproti.

,,No tu si !" zakričal niekto od dverí.
,,Hej tu som.." odpovedala som Florence s ďalšimi dievčatami v pätách.
,,Stalo sa niečo ?" opýtala sa Cloe.
,,Nie nie, všetko v poho." ďalej som hľadela na stenu.
,,Pozri ak ťa sere to čo sme urobili, tak prepáč." položila mi ruku na koleno Flo.
,,Sme ?" nechápala Kenzie.
,,Ále, to len ja a Mark."
,,Aha.." kývla hlavou.
,,Nie.. trošku. Ale nejde o to."
,,Videla som Erika ako odchádzal z parkoviska. Boli ste spolu ?"
,,Uhm." prikývla som a ušla mi prvá slza. ,,Čo to robím ?!" skričala som v sebe.
,,Spravil ti niečo ?!" zamračila sa Cloe a stisla ruky v päsť.
,,Nie." vzdychla som si keď som si spomenula, ako pred chvíľou odišiel. Som strašne blbá, býva štyri domi odo mňa a ja tu fňukám. ,,Pôjdem za ním a všetko mu poviem." rozkázala som si.
,,Naozaj ?"
,,Fakt, pôjdem za ním a pôjdem s ním.. porozprávame sa."
,,O čom ?" vymenili si nechápavé pohľady.
,,Chcem aby sme boli spolu." hľadela som smerom na hraciu plochu a rukou som si šúchala oči, ktoré som už nemohla ani poriadne nechať otvorené.
,,Č-čo ? Asi som zle počula." vyvalila oči Florence a ostatné šokovane pozerali.. akoby sa pred nimi niečo zjavilo.
,,Uvedomila som si že som bola strašne sprostá vo všetkých smeroch a preto sa s ním chcem porozprávať, možno aj keď už bude neskoro, všetko mu poviem a možno sa konečne aj vyspím jak človek." vstala som.
,,Dobrý nápad." kývla hlavou Flo.
,,Ale teraz nás čaká tréning a večer zápas." vzala som svoju tašku.
,,Ty chceš hrať ?" rozosmiala sa Kenzie.
,,No a ?" nechápala som no potom mi to došlo.
,,Ja len tak.."
,,Chápem, no uvidím ešte." usmiala som sa a kráčala som k dverám šatne.

,,Naomi ?"
,,Huh ?"
,,Si v pohode ?"
,,Prečo ?"
,,Nejako sa kolíšeš, nie je ti zle ?"
,,Nie, nie. Všetko je dobré."
,,Nemyslím si.." zamyslene sa na mňa pozrela a ja som otvorila šatňu. Zasvietila som, no pred očami sa mi zahmlilo a akokeby som padala na zem celú večnosť. Ochvíľu sa dostavila bolesť a odvedy akoby som vypla..