Senátor

34. časť

,,Budeš... so mnou chodiť ?" vykoktal sa. Úplne mi to vyrazilo dych. On, čo mi od piatich rokov robil zlosť chce, aby som s ním chodila ?  Možno mi robil zlosť preto že už vtedy som sa mu páčila ? Tak to vie iba on.
V tej chvíli som si spomenula na Niklasa. Bude ma z celej duše nenávidieť. Pochybujem, že by mi to odpustil.
,,No Erik, vieš.. porozmýšľam o tom." slabo som sa usmiala.
,,Oh, uhm, dobre." tiež sa usmial a ja som sa zvŕtla na päťa a smerovala som ku striedačkám. Otec ma zase bude podozrievať. Akurát, keď som prišla ku striedačke sa tretina skončila. Pozrela som sa na kocku a tam stav 2:1. Vzdychla som si a pozrela som sa na chalanov. Okolo mňa sa presúvali smutné tváre. Znovu som sa zvŕtla na päte a vybrala som sa von zo štadiónu. Dlhú chvíľu som tam čakala, keď sa otvorili dvere a konečne niekto vyšiel. Otočila som sa, no tam nebol ten, koho som čakala ale skôr ten, koho som najmenej čakala. Niklas.

,,Ale, ale, ale." prišiel ku mne a veľkú tašku položil na zem.
,,Ahoj." pozdravila som ho.
,,Tak čo ? Už je medzi vami mier ?" hovoril ironickým hlasom.
,,Prečo ťa to zaujíma ?" prekrútila som oči.
,,Vieš čo nechápem ?" začal o inom.
,,No ?" vzdychla som si.
,,Že mňa, čo poznáš už pekne dlho, boli sme najlepší kamaráti, odmietmeš. A jeho, čo si ho z celého srdca nenávidela.." pokrútil hlavou.
,,Boli ?" vyhŕkla som. To bolo jediné čo som zaregistrovala.
,,Áno, Naomi."
,,Nik.."
,,Niklas Naomi, Niklas." vzdychol si ustarostene.
,,Ale Nik. Pozri, sme najlepší.. dobre.. boli ak to tak chceš.. boli sme najlepší kamráti, pomáhal si mi, veľmi ťa mám rada ! A ty to takto zatrhneš ?!" v očiach som mala slzy.
,,Ale toto ma najviac udivuje, jemu si dala šancu, no mne nie." stále si išiel svoje.
,,Že som ti nedala šancu ?!" od prekvapenia som vyvalila oči.
,,Jeden deň Naomi, aká je toto šanca ? Ako dlho si tu ?"
,,Týždeň."
,,No vidíš ?"
,,Ale Nik ! Ono to tak nie je ! Mám ťa veľmi, veľmi rada ! Ale len ako kamaráta ! Si skvelý, no.. ja si ťa nezaslúžim." hovorila som potichu a z očí sa mi hrnuli slzy. Znovu sa otvorili dvere a z nich vyšli hráči Ottawi. Hneď zameriali pohľady na nás. Asi bolo dosť vidno že plačem. Niklas sa obzrel a keď videl že sa tu blíži celá partia zdvihol tašku.
,,Poviem ti toľko, mala by si si na neho dať pozor."
,,Ale prečo ?" povedala som cez plač.
,,Má ženu Naomi." dodal a odišiel. Ja som tam ostala stáť ako oparená. Neverila som vlastným ušiam. ,,Naozaj má Erik ženu alebo si zo mňa robí srandu ?" pomyslela som si.
,,Čo sa stalo Naomi ?" ozval sa niekto za mnou. Otočila som sa a tam stál celí tím. Pokrútila som hlavou a Matt sa  škaredo zahľadel na odchádzajúceho Niklasa. S iskrou zlosti som pozrela na Erika. ,,Čo keď má ale Nik pravdu ?"

,,Naomi čo sa ti stalo ?" priletel otec ako na koni a objal ma.
,,Nič oci." ponorila som sa mu do objatia a plakala som mu na plece.
,,To bol Niklas ?"
,,Uhm." prikývla som.
,,Čo urobil ?"
,,On.." znovu sa mi drali von z očí slzy. Môj jediný, najlepší kamarát sa na mňa vykašľal. Možno neviete, ale Vivien už nepovažujem ani len za svoju kamarátku, odkedy spolu s Anabellou urobili dvojicu. Dokonca spolu išli aj na strednú ! Už je to predsa len 3 roky, a na ňu som už zabudla. Možno sa pýtate, prečo tú Anabell tak nenávidím. Je to jednoduchý dôvod, samozrejme, pri ktorom nechýba ani Vivien.

¤ Flashback ¤

,,Dopekla s tými hokejkami." zahromžila som keď sa mi v rukách ďalšia zlomila.
,,Naomi čo to máš za hokejky ?" opýtala sa ma okolo prechádzajúca Flo.
,,Čo ja viem." mykla som plecami.
,,Ešte furt sa to s nimi nevyriešilo ?" opýtala sa Cloe.
,,Nie.. Flo !" zakričala som na ňu a ona prikorčuľovala.
,,Hm ?" zastavila.
,,Poď."
,,Kam ?"
,,Do šatne po hokejku."
,,Fajn." prešla cez mantinel a namierili sme si to do šatne.

,,Naomi stoj." pošepkala a zastavila ma keď som išla ruku položiť na kľučku.
,,Čo ?"
,,Počuješ to ?" mala pravdu, zvnútra sa ozývali hlasy.
,,Utekaj po trénera." pošepkala som jej.
,,Ok." prikývla a rozbehla sa preč. Nato, že má korčule behá fakt jak macher.
,,Milá Naominka, buď si začni lepšie odkladať hokejky alebo proste odíť." začula som zvnútra hlasný smiech. Boli mi veľmi známe a tak som zamkla šatňu, keďže Flo neprichádzala a nechcela som, aby ušli.

¤ Pohľad Anabell ¤

,,Teraz sa nenápadne presunúť dovnútra. A hlavne nájsť vchod do štadiónu." skyrila som sa spolu s Vivien za auto, najbližšie ku štadiónu.
,,Viem kadiaľ sa tam ide." prerušila moje dumanie Vivien.
,,Naozaj ?" vyvalila som oči.
,,Hej, Naomi mi to raz ukázala." uškrnula sa.
,,Tak tá bola blbá. Tak poď." rozosmiala som sa a vyšla som spoza auta..
,,Ale ako vieš že tam nikto nebude ?" chytila ma za rukáv.
,,Povieme že sme Naomine kamarátky a prišli sme sa na ňu pozrieť."
,,Pochybujem, žeby nás tam pustili ale môžeme skúsiť." následovala ma.

Otvorila som dvere a vošli sme dnu.
,,Nikde nikoho." povedala som a išli sme ďalej.

,,Kde majú šatňu ?" opýtala som sa.
,,Poď za mnou."
,,Uhm." prikývla som.

,,Tak, tu je." ukázala na drevené dvere.
,,Čo to bolo ?" strhla som sa keď som začula zvuk píšťalky.
,,Majú tréning."
,,Aha." otvorila som opatrne dvere.

,,Toto sú jej hokejky." vzala ich do rúk.
,,Super." uškrnula som sa a z vrecka som vytiahla vreckoví nožík. Vzala som prvú hokejku a rezala som, až kým sa tam neobjavil hlboký prierez. Takto som poškodila všetky jej hokejky čo tam boli.
,,Milá Naominka, buď si začni lepšie odkladať hokejky alebo proste odíť." nahlas som sa zasmiala a Vivien sa pridala."

¤ Pohľad Naomi ¤

,,Kde si toľko ?" opýtala som sa Flo keď som prišla na striedačku.
,,Veď už ideme." povedala a za ňou sa objavil tréner.
,,Dobre." otočila som sa.
,,Naomi !" zhíkla.
,,Čo ?!" zľakla som sa.
,,Ty si ich tam nechala ?!" pridala do kroku.
,,Ale zamkla som." vydýchla som si.

,,A o čo tu vlastne ide ?" opýtal sa tréner.
,,Začuli sme v šatni nejaké zvuky a tak.. či to náhodou nie sú tie, ktoré mi ničia hokejky."
,,Aha." prikývol a odomkol šatňu. Vošiel do nej a tam nastal pre mňa šok.

¤ Continued flashback in next part ¤