Senátor

5. časť

O SEDEM ROKOV NESKÔR

Zobudila som sa do zasneženého rána. Zívla som si a rýchlosťou blesku otvorila oči.
,,Mám 15! Áno!" tešila som sa.
Dneska je sobota. No, už sa teším na tréning, zase mi dačo urobia.
Vstala som, obliekla som si nohavice a voľné tričko s nápisom Ottawa Senators.
Ten klub milujem, aj cez to, že tam začal hrať Erik, ale je mi to jedno.
Snažila som sa na neho zabudnúť odkedy má frajerku. Aj tak, čo na ňom vidím? Odkedy sme sa spoznali mi robil zlosť a smial sa mi a keď ma dostal do nemocnice, ani ma neprišiel pozrieť.

⌘

Zbehla som do kuchyne.
,,No dobré ráno, oslávenkyňa." pozdravila ma mama.
,,Dobré."
,,Všetko najlepšie." objala ma a podala nejakú krabičku.
,,Ďakujem, čo to je?" pozrela som sa na mamu a potom na krabičku.
,,Najedz sa a v izbe to otvoríš. Je to od otca a potom ti ešte dám darček odo mňa, Mily a Vincenta."
,,Aha, dobre." položila som krabičku vedľa seba. Urobila som si jahodové müsli s jogurtom.
,,A tu je darček od nás a v tvojej izbe je ešte niečo." podala mi darčekovú tašku.
,,Ďakujem." objala som ju a vybrala sa do izby.

⌘

,,Ja odpadnem!" vybrala som veci na posteľ a vyvalila oči. Dvakrát hodinky, kanadský a švédsky dres, obrovitánsky plyšový maco a od otca ešte mikina Ottawy. Wooow.
Hneď som všetko vyskúšala. Tie hodinky sú bombové.

⌘

Po chvíli skúšania som sa išla učiť.
Potom som si písala z Vin aspoň take dve-tri hodiny.
Ešte som si stihla prečítať knihu.

⌘

Pozrela som sa na hodinky. 14:20.
O 14:50 mám tréning. Rýchlo som sa obliekla a zbehla do vchodu, skontrolovala som či mám všetko a obula som sa.
,,Čaute!" zakričala som do domu a odišla.
Sú Veľkonočné prázdniny a v utorok už ideme do školy. Zase.

⌘

O chvíľu som bola pri štadióne. Vošla som doň a namierila si to ku šatniam.
Otvorila som dvere. Bola úplne prázdna. Zamračila som sa.

Ja viem čo máte zalubom...

Uškrnula som sa.
Hodila som veci na svoje miesto a namierila si to ku striedačkám.
Bolo tam ticho. Tak som pokračovala až som zastavila pri striedačke. Nikde nikoho.

Super, dúfam, že zrušili tréning a mne zase nikto nič nepovedal.

Rozhodila som rukami a znovu si to namierila do šatne.

⌘

Otvorila som dvere. Zasvietila som a na tvári mi pristála torta a všetci čo tam boli zvrieskli.
,,Všetko najlepšie!"
Ja som sa začala smiať a utierať tú tortu.
,,Ďakujem." usmiala som sa. Em mi podala uterák. Utrela som sa a zložila uterák z tváre. Vtom mi pristála ďalšia torta na tvári a všetci vybuchli do smiechu a ja s nimi.
,,Ale... je dobrá," povedala som cez smiech a ochutnala tortu.

⌘

,,Noami!" zavolal na mňa tréner na konci tréningu. Prišla som k nemu.
,,Tu máš." podal mi dve obálky.
,,Čo to je?"
,,Uvidíš."
,,Ďakujem." usmiala som sa a potom vyšla zo štadióna.
So spoluhráčkami sme sa dohodli? že tie narodky pôjdme zajtra osláviť.

⌘

Bola som tak tri domy od toho nášho a už som to nevydržala. Musela som sa pozrieť čo v tých obálkach je.
Otvorila som prvú, vyvalila som oči a skoro sa zadusila od prekvapenia.
Bola to pozvánka do dievčenskej repre Švédska U18.