Senátor

45. časť

¤ O 2 DNI NESKÔR ¤

,,Mami, niesom hladná, nemusíš ma tu obsluhovať. Keď budem dačo potrebovať, pôjdem si po to."
,,Nevymýšľaj a jedz !" strčila mi polievku pod nos.
,,Mamaaaaaa." zhundrala som a perinu som si vytiahla až k nosu. Túto polievku nenávidím, sťahuje sa mi z nej žalúdok a mám pocit, -už len keď ju cítim- že vyzvraciam všetko jedlo ešte spred týždňa.
,,Tak, že to bude zjedené." položila tanier na stôl.
,,Preboha." prekrútila som oči.
,,Naomi chcem ti len dobre tak nevymýšľaj !"
,,Ale ja ju nechcem."
,,Ale mňa to nezaujíma."
,,Ech.."
,,To je pre tých čo nechcú."
,,No určite. Nemám päť."
,,Pozri sa, robím to čo mi doktor povedal že robiť mám."
,,A v tom spočíva aj to, že mi máš pchať do hlavy 10 litrov polievky každých 5 hodín ?"
,,10 to nie je."
,,11" prekrútila som oči.
,,Zjedz to a bude pokoj." už len keď povedala "zjedz to" ma natiahlo na zvracanie.
,,Potom." povedala som nakoniec a už som vymýšľala kde tu polievku vylejem. Von z okna ? Do záchodu ? Umývadla, sprchy ? Uvidím. Alebo to proste znesiem dole a nenapadne vylejem späť do hrnca. Alebo ! To dám zjesť Erikovi, sľúbil mi že príde.
Zavrela som oči, aby som si ešte aspoň trochu odpočinula.

,,Hm ?" otvorila som oči keď som začula ako zavŕzgala stolička. Erik.
,,Som ťa zobudil ?"
,,Uhm." ponaťahovala som sa.
,,Ja som si myslel že sa robíš." uškrnul sa.
,,Hneď ti poviem.. koľko je hodín ?"
,,Pol druhej ? Dve ?"
,,Buď hodinu a pol alebo dve hodiny. Takže nehovor že som sa robil."
,,Dobre dobre." usmial sa.
,,Tetaz si prišiel ?"
,,Hej. Čo to tu máš ?" zahľadel sa na tanier.
,,Polievku, môžeš ju zjesť."
,,Taká bohovská polievka a ty ju nechceš ?" vyvalil oči.
,,Mne je z nej akurát tak zle. Bohovsky zle."
,,Tak vďaka, ešte som neobedoval takže sa mi hodí." uškrnul sa.
,,Dobrú chuť." povedala som s nechuťou.
,,Vďaka." usmial sa a pustil sa do polievky. Keď som videla ako ju hlce, radšej som si na hlavu položila plyšáka ktorého som mala poruke.

,,Nie je zas taká zlá." povedal po chvíli.
,,To si myslíš ty." stále som mala plyšáka pritisnutého ku tvári.
,,A inak, ako sa máš ?"
,,V pohode. No bolo by mi lepšie keby mi mama nedávala tu polievku non stop."
,,Tak prečo jej nepovieš že ti nechutná ?"
,,Vieš čo by mi povedala ?"
,,Nie."
,,'Čo máš proti tej polievke ? Ješ ju celý život a teraz ? Akoby sa ti úplne zmenili poháriky ! Veď te dobrá.' Potom by ju ochutnala a ja by som sa asi najradšej odsťahovala. Nechápem, čo je na tej polievke také dobré."
,,Asi sa ti zmenili poháriky, je dobrá." uškrnul sa.
,,Mogor." drgla som do neho päsťou.
,,Kľud moja." zasmial sa a položil prázdny tanier na stolík.
,,Si robíš srandu !" vyskočila som z postele a pozrela som sa to sa taniera. Fakt tam nič nebolo.
,,Prečo ? Bola dobrá, ďakujem." zasmial sa.
,,Za toto ti už vživote nedám pusu." prekrížila som si ruky na prsiach a posadila som sa na posteľ.
,,Hehe." uškrnul sa a sadol si vedľa mňa. Ja som si ľahla a ďalej som mala poker face.
,,Ty si asi zblbnutý tým časovým posunom alebo čo." hľadela som do stropu.
,,Alebo proste bezhlavo zamilovaný." mykol plecami.
,,Nečum !" až teraz som zistila, že mám pyžamo vyhrnuté na bruchu. Schytila som ho a zagajdala ho do nohavíc.
,,Eww." nahodil smutnú tvár.
,,Si blbý.. a mimochodom. Čo to je za obrovského plyšáka ?" zapozerala som sa na veľkého plyšového medveďa, ktorého som si všimla až teraz.
,,Ja neviem." mykol plecami.
,,Hehehe, od teba ?"
,,Nieeeeee, čo siiiii." mávol rukov.
,,Ďakujeeeeem." hodila som sa mu okolo krku.
,,Nemáš zač." usmial sa a ja som sa odtiahla.
,,Teraz máš tie vlasy stokrát lepšie." usmiala som sa.
,,Ďakujem." uškrnul sa a ja som ho pobozkala.
,,Nemáš zač." uchechtla som sa.
,,Nepovedala si, že mi už vživote nedáš pusu ?" rozosmial sa.
,,Buď ticho lebo nabudúce ju už nemusíš dostať." žmurkla som na neho.
,,Drsňačkaaa."
,,To som ja !" zasmiala som sa.
,,Naomi !" vletel do izby Vinc.
,,Čo ?!" zľakla som sa.
,,Babka prišla." prišiel ku nám.
,,Ktorá ?"
,,Mamina."
,,Aha, je dole ?"
,,Uhm."
,,Dobre, zachvíľu sme dole."
,,Fajn." znovu zmizol tak rýchlo ako sa objavil.
,,Sme ?"
,,No."
,,Hehe si robíš srandu." stiahol si ma a posadil na kolená.
,,Nie. Pôjdeš tam pekne krásne so mnou. S babkou som sa dlho nevidela."
,,Hej a máš zobrať aj Erika !" nakukol do izby v rýchlosti Vinc a znovu zmizol.
,,Vidíš."
,,Niesom na to pripravený."
,,Mám ti upliesť vrkôčiky ? Dva copíky ? Čo len chceš."
,,Hej vieš čo.." zasmial sa.
,,Neviem, preto sa pýtam." uškrnula som sa.
,,Jak som ja bez teba mojol vydržať tie dva mesiace ?"
,,Neviem." mykla som plecami.
,,Si hrozná." zasmial sa.
,,Veď ja vždy."
,,Ále." uškrnul sa.
,,Tak teda poď." chytila som ho za ruku.
,,Nejdém." zapieral sa.
,,Nebuď lama a poď."
,,Mám ťa opľuť ?"
,,Prečo ?"
,,Lama pľuje." zasmial sa.
,,Aha hej." uškrnula som sa.
,,Fakt tam musím ísť."
,,Nemusíš ale chcem aby si išiel."
,,Oh.."
,,Urob to pre mňa." uškrnula som sa.
,,Pre teba." vstal a objal ma.
,,Tak poď."
,,Letim." chytil ma za ruku a kráčali sme k dverám.

,,Neboj sa, babka je v pohode."
,,V to verím." zasmial sa a ďalej sme čapali dole schodmi.