Senátor

4. časť

,,Moje nohy." povedala som.
,,Čo?" opýtal sa nechápavo Alex.
,,Necítim si nohy!" povedala som so slzami v očiach.
,,Tréner!" zakričal Niklas. Všetci sa okolo mňa zhromaždili.
,,Čo ti je ?"
,,Nohy." povedala som.
,,Čo s nimi?"
,,Necítim!"
,,Hm. Erik!" zakričal.
,,Čo je?" prikorčuľoval.
,,Povedal som, aby ste hrali do tela? Nie. Som rád, že takto hráš ale toto nie je predsa zápas, kde musíš všetkých pozabíjať !"
,,Prepáčte."
,,Zajtra nenastúpiš. Budeš na tribúne."
,,Čo?!"
,,Tréner, nechajte ho hrať. Predsa je to hokej a bodychecky sú tu na každodenndom poradku." zastala som sa ho.
,,Porozmýšľam."
,,Dobre."
,,Ale teraz ťa musíme odviezť do nemocnice. Máš tu rodičov?"
,,Mamu a sestru."
,,Kde sú?"
,,Neviem, niekde na tribúne." mávla som rukou.
,,Takže ťa odveziem ja. Chalani, tréning sa ruší. Alebo ostante ešte tu, je to na vás." vstal a potom pomohol mne. Keďže som neustála, zobral ma na ruky a išli sme do šatne.
Dala som zo seba dole výstroj a potom išli zo štadióna.

,,Naomi!" tréner sa spolu so mnou otočil.
,,To je moja mama." oznámila som mu.
,,Dobrý, Naomi si v poriadku ?"
,,Hej."
,,Odveziem ju do nemocnice," oznámil tréner.
,,Nie, pôjdem ja."
Nakoniec sa dohodli tak, že ma zoberie tréner a mama s Milou pôjdu za nami.

O NIEKOĽKO HODÍN NESKÔR
POHĽAD MATKY

,,Pani Boucher," prišiel na chodbu doktor.
,,Je v poriadku?" vstala som.
,,Áno."
,,A čo tie nohy?"
,,To bude tiež v poriadku. Bol tam náraz na krk a miecha sa porušila. Ale všetko je v najlepšiom poriadku. Chodiť bude."
,,Chvalabohu. To sa mi uľavilo."
,,Len si ju tu necháme pár dní na pozorovanie."
,,Aha, dobre." pokývala som hlavou.
,,Ak chcete, môžete ísť za ňou." kývol hlavou za seba. Prikývla som.

MÔJ POHĽAD

Ležala som na lôžku a pozerala von oknom. Tak rada by som teraz behala tam po snehu a hrala hokej. Namiesto toho teraz trčím v nemocnici.
Zo zamyslenia ma vytrhlo zaklopanie a následné otvorenie dverí.
Dovnútra vošla mama a Mila.
,,Ahoj, ako sa cítiš?" začala.
,,Čaute. Celkom fajn. Kde je tréner?"
,,Príde neskôr," povedala mama. Prikývla som hlavou.
Po polhodine odišli a prišiel tréner.
,,Už to je lepšie ?" sadol si na stoličku.
,,Už hej."
,,To je dobré."
,,Nemusíte za to dávať Erika na tribúnu."
,,Myslíš?"
,,Hej, to sa stáva."
,,Veď hej, problém je v tom, že jemu keď povieš nehraj do tela, stále hrá."
,,To máte potvrdenie, že je tvrodlavý," zasmiali sme sa.
,,Asi." znovu sme kecali polhodiny, až odišiel aj on.

⌘

Čakala som, že ma príde pozrieť Erik. Veď to vďaka nemu tu som, ale neprišiel. Prišel len Niklas a Alex.
Chvíľu sme kecali, až museli ísť aj oni.

⌘

Sestrička mi pustila telku, ale tá ma nezaujímala. Keďže v nej išla nejaká kulinárska šou. Kebyže zapne aspoň dačo normálne. Ale toto ?Kto to má pozerať?

ERIKOV POHĽAD

Na jej izbu ma skoro nepustilu. Je deväť. Nakoniec mi povedali kde ju má a ja som išiel tam. Rodičia ma čakali na stoličkách.

⌘

Zastal som pred dverami. Zaklopal som. Ticho.

Čo sa čudujem? Už určite spí.

Vošiel som dnu. Mal som pravdu, spala.
Prisadol som si na stoličku ktorú mala vedľa lôžka.
,,Ehm..." nevedel som, čo povedať. A chcel som byť potichu, aby som ju nezobudil.
,,Ja... neviem... prepáč za to. Naozaj som ti nechcel ublížiť." naozaj som nevedel, čo mám hovoriť.
Po chvíli som už aj tak radšej vstal a išiel k dverám. Tam som sa ešte za ňou otočil a vyšiel von.

RÁNO
MÔJ POHĽAD

Zobudila som sa na slnečné lúče, ktoré ma šteklili po tvári. Pretrela som si oči a obzerala okolo seba.
Izba bola prádzna. To sa dalo čakať.
Napila som sa vody a chcela si pustiť televízor. Lenže tá blbá infúzia ma nepustila. Tak som si teda zobrala tablet, ktorý mi tu mama včera nechala a zahrala si nejakú hru čo som tam našla.

O TÝŽDEŇ NESKÔR

Dneska ma konečne prepustia z nemocnice. Bolo na čase.
Mama po mňa príde okolo desiatej.

⌘

,,Tak, môžeme?" opýtala sa, keď sme sa chystali odísť. Kývla som hlavou a pomaly vstala z postele.

⌘

Vyšli sme pred nemocnicu.
,,Mami? Čo je dneska?"
,,Štvrtok, prečo ?"
,,Mám tréning!"
,,Nemôzeš naňho ísť,"
,,Prečo?"
,,Len ťa teraz pustili z nemocnice."
,,Och." vložila som si ruky do vreciek a pomaly kráčala k autu.
,,Ale môžeme sa ísť na neho pozrieť."
,,Áno! A idem zajtra do školy ?" nastúpila som do auta.
,,Nie, máš ospravedlnenku a pojdeš až v pondelok."
,,Super."

⌘

,,Čakám v aute!" zavolala som z vchodu.
Je čas ísť na tréning.
,,Dobre!" zakričala mama.
Ja som vyšla z domu a nastúpila do auta.
O chvíľu nastúpili mama aj Mila.

⌘

,,Takže dneska ideš aj ty na tribúnu ?" opýtala sa ma Mila pred zimákom.
,,Hmmm, ja pôjdem na striedačku."
,,Tak choď, ale dávaj pozor," povedala mama.

⌘

,,Čau, Naomi!" pozdravila ma Emma, keď vyšla zo šatne.
,,Čav!" objala som ju a spolu sa vybrali k striedačkám.
,,Jak je?"
,,Hrozne. Ty?"
,,Prečo? Ja dobre."
,,Nemôžem hrať."
,,Aha, no, to by som sa aj ja cítila hrozne." kývla chápavo hlavou.
Emma je o štyri mesiace staršia ako ja. Je super. Samozrejme že aj Vin, ale s Em sa môžem porozprávať o hokeji. Vin sa do toho nerozumie. Aspoň tak mi povedala.

⌘

Na striedačne som sa pozdravila s trénerom a ostatnými spoluhráčkami.
Oni nabehli na ľad a ja som ich pozorovala.
Bolo mi ľúto, že tam nemôžem byť s nimi. Ale veď v sobotu už tam budem môcť byť. Dúfam.

⌘

Stále keď nám končí tréning, pred šatňou sa vždy stretávame s chalanmi.
Počkala som Em, Stelu a Leu pred šatňou. Keď už všetky vyšli, začali prichádzať chalani.
Pozdravila som len Alexa a Adriana. Mojích spoluhráčov z minula.

⌘

,,Tak sa teda majte !" rozlúčila som sa s babami pri aute a nastúpila.
Domov sme prišli za pár minút.
Išla som sa osprchovať a rovno spať.
Konečne sa vyspím vo svojej mäkkej posteli.