Senátor

61. časť

,,Čo odo mňa chceš ?" vložila som si ruky do vreciek.
,,Nič."
,,Potom by si ma nevolal von."
,,Proste som chcel." mykol plecami.
,,A to mi chceš povedať, že ťa Kathy pustila?"
,,Áno. Povedal som jej, že som sa ponúkol že ti ukážem mesto."
,,Hahaha. Takže som tu teraz vôbec nemusela byť hej ? Nie som tu prvýkrát a viem kde čo je." žmurkla som na neho so sladkým úsmevom.
,,Nehovor." zasmial sa.
,,Tak keď už si mi chcel ukázať mesto tak začni."
,,Fajn." mykol plecami a natiahol ku mne ruku. Najprv som mu tú svoju podať chcela, ale vzápätí som si uvedomila čo mám na nechtoch.
,,Bez toho."
,,Och." vzdychol.
,,Nemôžem."
,,Zase nebuď taká zaviazaná. Určite aj Erik sa drží za ruky s niekým iným."
,,Toto som nepočula."
,,Ále.."
,,Nie je to kvôli Erikovi.."
,,Tak ? V čom to viazne?"
,,To nechceš vedieť."
,,Chcem."
,,Nechceš."
,,Ale áno."
,,Tak teda pozeraj." vystrela som k nemu ľavú ruku.
,,Jej moje číslo!" usmial sa.
,,Kebyže len tvoje.." ukázala som mu aj druhú ruku.
,,Panebože.. prečo ?" zasmial sa.
,,Opýtaj sa Kaitlin."
,,Už som sa zľakol že si si to urobila sama."
,,Toto by som si vživote neurobila."
,,Prečo ?"
,,Lebo.. volím si tam dať Senators." obzerala som si nechty a predstavovala som si ich v červeno-bielom sfarbení.
,,Ále, nebuď na nich taká závislá."
,,Na čom som závisla to je hádam môj problém."
,,Dneska to bude ťazký deň." vzdychol.
,,Prepáč."
,,Začo?" usmial sa.
,,Neviem čo sa mi stalo že som taká.."
,,Žiaden problém."
,,Tak čím začneme?"
,,S tým ukázaním mesta som to nemyslel vážne." uškrnul sa poškrabal sa na zátylku.
,,Panebože! Tak si premysli čo chceš lebo odídem." prekrútila som oči.
,,Fajn fajn! Hlavne výdych, nádych."
,,Panebože, kde som sa to dostala? Prečo som neostala v Ottawe?"
,,Neviem.." mykol plecami.
,,Nepýtala som sa teba." vzdychla som si.
,,Poďme na kávu." navrhol.
,,Tak fajn. Veď ma."
,,Veľmi rád." kývol hlavou a následovala som ho.

,,Inač, ako sa dnes máš?"
,,V pohode, ty?"
,,Super. Som rád že si tu aj keď som si najprv myslel že si si to behom sekundy rozmyslela."
,,Nemením názor behom sekundy. No.. teda...asi o tom pomlčím." poškrabala som sa na hlave.
,,Chápem." zasmial sa.
,,Ako ďaleko je tá kaviareň?"
,,Tu za rohom." kývol hlavou.
,,Okay." prikývla som a snažila som sa s ním držať krok.
,,Idem rýchlo?" uškrnul sa.
,,Nie, len ja idem pomaly." uchechtla som sa a on spomalil. Konečne som s ním držala krok.

,,Tu to je." kývol hlavou k stolom a stoličkám vyloženým pri chodníku. Prikývla som a vydali sme sa k tomu. Obsadili sme stôl na kraji, ďalej od všetkých a o chvíľu sa pri nás zjavila čašníčka. Podala nám menu a čakala kým si objednáme.
,,Tak ja si dám latté a ty?" opýtal sa Sidney.
,,Asi presso."
,,Dobre takže raz latté a raz presso." zapísala si to, vzala menu tabuľky a odišla.
,,Odskočím si a hneď som tu, dobre?"
,,Uhm." prikývla som. Po chvíli čo Sidney odišiel mi začal zvoniť mobil. Vytiahla som ho z vrecka a na obrazovke mi svietila Erikova fotka s jeho číslom. Usmiala som sa a zodvihla to.

(○Naomi●Erik)
●No čo, dievča moje?
○Čo by?
●Ja neviem, ty sa pochváľ.
○S čím napríklad?
●Hádam nevieš alebo sa mi nechceš pochváliť.
○Jasné že chcem, len neviem s čím.
●Tak viem že niesi doma.
○Ojj s tým?
●Noo
○No som v Pittsburghu.
●No vidíš.
○Nevidím.
●Ako sa ti tam páči?
○Tak ako.. dá sa. Len škoda že tu nie si.
●No hej no. Kedy prídeš?
○Hmm choď k oknu.
●Čo? Načo?
○No proste tam choď.
●Fajn?
○No, si tam?
●Uhm, mám ťa vidieť?
○Nie, ale teraz môžeš skočiť.              -rozosmiala som sa na plné hrdlo.
●Ďakujem pekne..           -pridal sa ku mne.
○Nemáš zač.
●Kde si teraz?
○Eh v meste.
●S?
○Sama.
●Naomi.
○Áno?
●Písal som Kaitlin keďže tebe sa nedá dovolať ani dopísať.
○Aha. Čo ti povedala?
●Že si išla von s Crosbym.
○Aaaa hej..           -zahryzla som si do pery.
●No? Tak?
○Ja si myslím že nič.
●Naomi.
○Čo? Sme len von. Chcel mi ukázať mesto tak som išla.
●Och..
○Čo? Sme len von Erik.
●V to dúfam Naomi.
○Erik nežiarli mi tu.        -usmiala som sa.
●Na koho mám žiarliť? Na neho? Pff..
○Erik prestaň.
●S čím mám prestať?
○Nudíš sa?
●Idem na tréning takže nie.
○Tak choď a zavoláme si potom.
●Keď budem mať čas že..
○Erik neser ma.
●Nemám dôvod ťa srať.
○Čau.
●Uhm..

,,Jesus." pošúchala som si čelo a mobil som položila na stôl.
,,Erik?"
,,Uhm." oprela som sa o operadlo.
,,Zrejme zistil že si so mnou čo?"
,,Kaitlin mu to povedala."
,,Je z toho problém?"
,,Neexistuje problém z ktorého by som sa ja nevykrútila." zasmiala som sa.
,,Noo." uškrnul sa a odpil si z kávy ktorú počas môjho hovoru doniesli.
,,Večer máte tréning?"
,,Hej." prikývol.
,,Okay." taktiež som prikývla a napila som sa.
,,Kedy ideš späť?"
,,Do Ottawi?"
,,Aj do José."
,,Do Ottawi na konci týždňa a do José... neviem asi až keď bude zápas."
,,Tak to Erika asi nepoteší."
,,Ja som mu to vysvetlila. Pochopil, pochopil. Nepochopil, jeho problém."
,,Heh.." uchechtol sa.

,,Pôjdem zaplatiť." vytiahla som peňaženku.
,,Ja som zaplatil."
,,Kedy?"
,,Keď som odišiel."
,,Božee." uškrnula som sa.
,,Asi pôjdeme, nie?"
,,Zrejme hej." prikývla som.
,,Takže prídeš na tréning?"
,,A zostáva mi niečo iné?"
,,Asi nie."
,,No, tak asi hej." mykla som plecami.

,,Inač, Sidney.."
,,Áno?"
,,Doliezajú za tebou fotografi?"
,,Hej no.." obrátil oči v stĺp.