Senátor

50. časť

,,Vitajte." usmial sa na nás a všetci sa postavili okolo. Zopár sa ich oprelo o svoje hokejky, ďalší si kľakli..
,,Ďakujeme." povedali sme všetci traja naraz. Potichu som sa zasmiala. Preletela som znovu pohľadom po všetkých hráčoch, keď som si všimla že jeden z nich na mňa pozerá. Až teraz som si uvedomila že aspoň štyroch poznám.
Stále na mňa pozeral.. nepozeral na Erika, ich trénera či Fracesa. Pozeral na mňa. Hráč s číslom 85.
,,...a toto je moja priateľka. Naomi Boucher." vyrušil ma Erik.
,,Ehm.. teší ma." rýchlo som zareagovala a usmiala som sa.
,,Žeby dcéra Guya Bouchera ?" usmial sa.
,,Áno." znovu som sa usmiala a sklonila som pohľad na nohy.
,,Vedel som, že mi niekoho známeho pripomínaš, môžeš ho pozdraviť. Takže Erik a Frances.. zajtra tréning."
,,Dobre, o koľkej ?"
,,O pol ôsmej ráno."
,,Dobre." prikývli obaja naraz.
,,Počul som, že aj ty hráš hokej." otočil sa na mňa.
,,No áno." usmiala som sa.
,,Za aký tím ?"
,,Za Landsbro som hrala naposledy, teraz to asi skúsim tu." poobzerala som sa po štadióne.
,,Naposledy ? Vymieňali ťa veľa alebo si ty menila kluby ?"
,,Väčšinou ja.. začínala som v Landsbro, potom som išla do Lulei a do Ottawi. Takto to striedam už niekoľko rokov." usmiala som sa.
,,Takže zajtra môžeš korčuľovať s nami."
,,Ak vám to nebude prekážať." pozrela som sa na Erika, ktorí sa už s niekym zahovoril. Aj s Francesom
,,Jasné že nie, chalani sa možno niečo naučia." zasmial sa.
,,Odo mňa sa nedá nič naučiť." uškrnula som sa.
,,Ále." povedal Erik a pozrel na mňa.
,,To sa skôr naučím niečo ja od nich."
,,Tak to uvidíme zajtra, chalani poďte." kývol na nich a oni korčuľovali za ním.
,,Tak sa vidíme zajtra." povedal Erik a rozlúčili sa. Ja som sa pomaly premiestnila do chodby.
,,Kam si mi ušla ?" chytil ma okolo pásu a privinul si ma ku sebe.
,,Kde je Frances ?"
,,Ostáva ešte nachvíľu tu."
,,Aha a kto to bol ?:
,,Kto ?"
,,Ten s ktorím si sa rozprával."
,,Tim Heed."
,,Aha." prikývla som.
,,Takže zajtra ideme spolu ?"
,,Neviem, uvidím." odtiahla som sa a kráčala som chodbou preč.
,,Prečo tak na teba pozeral ?" dobehol ma.
,,Kto ?"
,,Ten chalan."
,,Veď ani neviem kto to je." prekrútila som oči.
,,Preto si bola dneská taká.. divná ? Lebo si ho mala vidieť ?"
,,Erik ! Hovorím ti, že vôbec neviem kto to je. Ak chceš, opýtaj sa ho. Nedržím ťa."
,,Hm, fajn." chytil ma za rukum. Prešli sme okolo ochranky a smer - pred štadión.

,,Slečna ste nejaká známa." povedal po chvíli.
,,Prečo ?"
,,Ochranka, tréner."
,,Aha, čo narob.." prerušil ma vyzváňajúci mobil. Vzala som ho do ruky a na displeji svietilo 'otec'.
,,Vezmi to." usmial sa a chytil ma za ruku.

(○Naomi●otec)
●Ahoj srdiečko.
○Ahoj.
●Tak, ako sa ti tam zatiaľ páči ?
○V pohode.
●Len ?
○Hej.
●Boli ste na štadióne ?
○Hej, akurát sme odtiaľ odišli. A tréner ťa pozdravuje.
●Peter ?
○Hej.
●Tak mu odkáž že aj ja jeho.. už si bola v klube ?
○Ktorom ? Providence ?
●Hej.
○Ešte nie, zajtra idem korčuľovať so Sharks a potom pôjdem tam.
●Tak potom zavolaj.
○Dobre. Už si v Ottawe ?
●Až zajtra idem.
○Tak šťastnú cestu.
●Ďakujem. Tak zajtra držím palce, ahoj.
○Ahoj, pozdrav všetkých.
●Dobre. Ahoj.

,,Tak pán Kalrsson, aké je to byť hráčom San Josè Sharks ?"
,,Je to nová výzva."
,,To hej.." zahľadela som sa na partiu ľudí pred nami. Vyhli sme sa a čakali na semafóre.
,,Erik ?"
,,Áno ?"
,,Poďme domov."
,,Ale mám pre teba ešte prekvapenie."
,,Aké zase ?" prekrútila som oči.
,,Uvidíš."
,,Veď mi to povedz."
,,Nemôžem.. za prvé, je to prekvapenie a potom by to už prekvapenie nebolo a za druhé, protestovala by si."
,,Och.. fajn. Ale poslednýkrát máš pre mňa prekvapenie. Vieš že ich nemám rada."
,,Ale no."
,,Nebodaj to nevieš."
,,Viem viem." usmial sa.
,,Dúfam."
,,Sľúb mi že ma potom ale nezabiješ."
,,To usúdim až keď to prekvapenie uvidím."
,,Zrejme sa budem musieť skryť."
,,Aj ja to tak vidím." uškrnula som sa.
,,Ale zase ťa tam pre istotu nenechám."
,,Erik ? A ty si povedal svojim rodičom že sme spolu.. tu ?"
,,Nie, nevedia ani že spolu chodíme."
,,My spolu chodíme ?" uškrnula som sa.
,,Och nie prepáč. Sme len kamaráti s výhodami."
,,Nie, radšej spolu chodíme." zasmiala som sa.
,,Ej ha." uškrnul sa.
,,No ej ha." uchechtla som sa.
,,A prečo sa pýtaš ?"
,,Len tak." pokrútila som hlavou.
,,Uhm."

,,Kam až ideme ?"
,,Zachvíľu sme tu.. tam to je." ukázal na nejakú reštauráciu.
,,Ideme na večeru ?"
,,Hej."
,,No tak toto si mi mohol povedať." prekrútila som oči.
,,Ale nejdeme sami."
,,A s kým ? S Timom ?"
,,Nie."
,,Trénerom ?"
,,Jak s ním môžeme ísť keď ešte majú tréning."
,,Hah ! Budeš mať tri tréningi denne !"
,,Veď aj v Ottawe som tak mal." uškrnul sa.
,,Aha.. takže teraz mali večerný tréning ?"
,,Hej."
,,Aha, takže s kým ideme ?"
,,Oni sú to prekvapenie."
,,Hráči z Ottawi ?"
,,Kiežby.. al aj tak, neviem načo hádaš, keď to aj tak neuhádneš."
,,Čo ty vieš."
,,Lebo proste viem."
,,Fajn teda." prekrútila som oči.

,,Sľúb mi že sa na mňa nenasereš." chytil ma za ruky a zahľadel sa mi do očí. Stojíme už pred reštauráciou.
,,Dobre."
,,To som rád." usmial sa a pobozkal ma.
,,Keď som uhádla a ty si mi klamal tak si ma nepraj."
,,Fajn.. nebojím sa lebo si neuhádla."
,,Okay, poďme teda."
,,Aká nedočkavá."
,,No hahaha."

Vošli som do reštaurácie a poobzerala som sa. Bolo tam cítiť krásnu vôňu. Zrejme bude toto moja obľúbená reštaurácia.
,,Kam teraz ?"
,,Tam." ukázal na stôl, pri ktorom seteli traja ľudia.
,,Erik, prisahám, keď prídeme domov tak si ma nepraj !" pošpkala som.
,,Vedel som to."
,,Nenávidim ťa !"
,,Aj ja ťa ľúbim.."