Senátor

30. časť

,,Naomi !" zvolal niekto za mnou.. zase... Erik.
,,No ?" otočila som sa.
,,Kde si mi utiekla ?"
,,Tebe ?"
,,Hej mne." zasmial sa.
,,Na röntgen mojo."
,,Mojo ?"
,,Nie tvojo." prekrútila som očami.
,,Odveziem ťa ?"
,,Ee." to sa ti chce ísť pešo aj naspäť ?" uškrnul sa.
,,Prečo nie. Poď.." mykol plecami.
,,Ale ja nechcem ísť domov." vzdychla som.
,,Prečo ?"
,,Otec a jeho poznámky o nás dvoch." prekrútila som oči.
,,Jaj." poškrabal sa na hlave.
,,Ja sa ešte poprechádzam. Ty choď."
,,Nenechám ťa tu predsa." uškrnul sa.
,,Nie Erik, fakt choď." povedala som unavene.
,,Máš smolu moja." uškrnul sa.
,,Ach jaajj."
,,Tak kde pôjdeme ?"
,,Neviem."
,,Môžeme ísť niekde do nákupného centra. Pamätám si, že keď si tu bola naposledy, čo si robila skúšky do tímu, tak si vletela do obchodu a keď si ma videla tak si hneď ušla. To je to medzi nami až také zle ?"
,,Je ?"
,,No."
,,Ja myslím že to už medzi nami nie je také zlé." sklonila som hlavu a sledovala som svoje topánky.
,,Fakt ?" dvihol mi hlavu a zapozeral sa mi do očí.
,,No.."
,,Naomii." uškrnul sa.
,,Ešte stále si mi nevrátil ten kryt na mobil."
,,Čo ?" vyvalil nechápavo oči.
,,No ten čo si mi šmajzol ešte v Detroite."
,,Jaaj mám ho v aute, poď." chytil ma za ruku a ťahal k autu.
,,Ty si už stihol byť aj doma ?"
,,Hej." otvoril mi dvere a ja som nastúpila.

,,Tu je." vybral ho z pod rádia.
,,Vďaka, kedy si mi ho chcel akože vrátiť ?"
,,V tom bol ten problém. Ty by si ma zase odbila nejakým rektom." zasmial sa a ja som sa k nemu pripojila.
,,Nikdy nevieš." uchechtla som sa.
,,Ja ťa poznám Naomi, neboj sa. Za tých niekoľko rokov som si s tebou zažil nie jeden rekt." ďalej sa smial.
,,Tak, čo narobíš ?"
,,Čo to tu máš ?" zahľadel sa mi na jazvu pri pere. Už ju tak nie je vidno ako niekedy dávno. Neraz ju už nie je vidno ani na svetle. No on si ju zázrakom všimol.
,,Nepamätáš ?"
,,Nie ?"
,,To si mi urobil ty."
,,Heh ?" nadvihol jedno obočie.
,,Klzisko v Landsbo.."
,,Tam bolo aj klzisko ?" zasmial sa.
,,Veď jazero." prekrútila som oči.
,,No."
,,No, ty a tvoji kamatáti.." ďalej som mu pomáhala.
,,No nič. Ideme do toho centra a ty mi to tu zatiaľ všetko pekne vyrozprávaš. Okay ?"
,,Fajn." naštartoval a ja som mu vyrozprávala celý príbeh.

,,Tak to mi prepáč."
,,Teraz si ho už môžes strčiť." prekrútila som oči.
,,Ale povedal som ti to."
,,Poooo trinástich rokoch ?" zamyslela som sa.
,,Naozaj prepáč."
,,A kde si bol vtedy, keď som bola v nemocnici a ty si neprišiel ?"
,,Kedy si bola v nemocnici ?"
,,Neviem ale približne pred desiatimi rokmi. Vďaka tebe."
,,Fakt ? Ja si spomeniem."
,,Zrušili mi tréning a váš vtedajší tréner mi dovolil trénovať s vami."
,,Pokračuj."
,,Bože ty si vymletý."
,,Veď to bolo pred desiatimi rokmi, čo sa čuduješ ?"
,,Bože," dokončila som mu to a to sme už vystúpili a namierili si to do nákupného centra.
,,Spomínam si."
,,No vidíš !"
,,Ale to som za tebou prišiel."
,,Kedy ?" otočila som sa k nemu a cúvala som.
,,Hej stoj !" chytil ma za ruku a pritiahol ku sebe.
,,Ďakujem." vydýchla som, keď predo mnou stál kamión a ja som do neho skoro nabúrala.
,,Ja ťa už asi nepustím."
,,Prečo ?"
,,Zase mi budeš dačo vyčítať." zasmia sa.
,,Oke." uškrnula som sa.
,,Oke ? To som ešte nepočul." zasmial sa.
,,No a jak si to myslel tým, že si pri mne bol ?"
,,No ja som prišiel po návštevných hodinách ale povedal som že je to súrne tak ma ku tebe teda pustili a ty si už spala."
,,Naozaj ?"
,,Naozaj."
,,Čestné ?"
,,Čestné Karlssonské !" uškrnul sa.
,,Dobre teda."
,,Môžeme ísť pozrieť hore."
,,Okay." naskočila som na eskalátor a on išiel za mnou.

,,Pozri na tie tenisky !" zhíkla som. Jedna teniska bola neónovo rúžová a jej druhý pár zase neónovo žltá. (hore⬆)
,,Preboha. Čo je na ních také pekné ?"
,,Erik ! Tie tenisky som hľadala hádam všade !"
,,A nikde si ich nenašla ? Css." uškrnul sa.
,,Nie a teraz sú tu. Ešte aj v zľave sú !" zobrala som krabicu a posadila som sa na stoličku. Vytiahla som tenisky a vyskúšala som ich. Sadli ako uliate.
,,To jakeby si si zobrala jednu tenisku Adidas a druhú NIKE." zasmial sa.
,,Veď toto sú NIKE." uchechtla som sa.
,,Tak druhá je Adidas."
,,Aj ty chceš ?"
,,No ja si toto neobujem ani keby kamióny padali z neba."
,,No určite."
,,Ani kebyže to sú posledné topánky na svete. To volím chodiť bosí." uškrnul sa.
,,Pochybujem." znovu som ich zabalila do krabice a išla som ku kase.

,,Koľko to bude ?" opýtal sa predavačky.
,,Erik, ja platím !"
,,Pššt."
,,Sú to moje tenisky." zvraštila som obočie.
,,Pššššt." vybral kreditku.
,,Jake pššššt ?!" vybrala som z peňaženky niekoľko dolárov a dala ich na kasu.
,,A je to." usmial sa.
,,Čo ?" pozrela som na neho a potom na predavačku.
,,Zaplatil som." uškrnul sa. Predavačka dala tenisky do sáčku a potom mi ich podala.
,,Si strašne blbí, ale ďakujem keď už." vyšli sme z obchodu a znovu ma chytil za ruku. Asi sa bojí že sa zrýpem na eskalátoroch alebo čo.
,,Rádo sa stalo."
,,Moje nervy." prekrútila som oči.
,,Ideme sa najesť ?"
,,Ale ja si platím sama."
,,Csss to by som chcel vidieť." zasmial sa a ja som sa zamračila.

,,Zajtra ti to vrátim." oznámila som mu na eskalátore.
,,Nie nie nie." pokrútil hlavou.
,,Ale áno."
,,To je za to všetko čo som ti urobil." stisol mi ruku a usmial sa.
,,Tým že mi zaplatíš tenisky mám na to zabudnúť ?" uškrnula som sa.
,,Nie."
,,Tak ?"
,,Nechaj to tak."
,,Fajn ale aj tak.."
,,Nie ! Nič mi zajtra nevrátiš !" zvážnel.
,,Ok." aj tak mu to zajtra vrátim.
,,No vidíš." usmial sa a vybrali sme sa k Thajskej zmrzline.

,,Akú si dáš ?"
,,Ja si ju platím." začala som po Švédsky.
,,Nie ja ti ju zaplatím."
,,Karlsson."
,,Nie Boucher."
,,Och môj Bože."
,,Tak akú si dáš ?"
,,Oreo." prekrútila som oči.
,,Dobre. Ja si dám... čerešňovú"

,,Ďakujem." usmiala som sa keď mi podal zmrzku.
,,Aj nabudúce." posadila sme sa.
,,Okay no." uškrnula som sa pustila som sa do zmrzliny.

,,Asi ti zvoní mobil." upozornil ma.
,,Och." vytiahla som ho z vrecka. Mama.

,,Áno mami ? Nemôžem ti zavolať neskôr ?"
,,Naomi je to súrne."