Senátor

14. časť

(Niklas ⤴)

Tak sa mi nechce vstávať do tej porazenej školy. Síce dneska máme prvú hodinu voľnú, ale aj tak tam budem musieť ísť.

,,Naomi !" zavolala na mňa mama.
,,Veď čo ?" povedala som si pre seba do ticha.
,,Naomi !!" už to boli silnejšie. Teraz si viete predstaviť ako ma mama budí.
,,Veď čooo ?!" zrevala som.
,,Máš tu niekoho !"
,,Pošli ho tu !" zvolala som a skopla som perinu na zem.
O nikoľko sekúnd niekto zaklopal na dvere.
,,Ďalej." povedala som znudene.
,,Dobré ránko." pozdravil ma chlapčenský hlas a ja som sa okamžite zdvihla.
,,A-ahoj." zakoktala som sa a potom som sa zasmiala na Niklasa.
,,Zobudil som ťa ?"
,,Nie, aj tak musím vstať. Sadni si. Čo tu robíš ?" spustila som nohy z postele.
,,Myslel som že ťa odveziem do školy, lenže niekto mi nepovedal že má prvú hodinu voľnú !" hral urazeného a potom ma začal štekliť.
,,Hjalmarsson !! Nieeee !" kričala som cez smiech.
,,Boucheeeer !! Čo jeee ?" zasmial sa. Vytrhla som sa mu a vstala z postele.
,,Hjalmarsson ! Toto si nemal ty provokatér !" vzala som učebnicu a tresla som ho po hlave a potom som dodala: ,,Ty vieš ako veľmi som šteklivá, tak mi to nerob !"
,,Prepáč." nahodil kamennú tvár, no smiech ho prefúkol.
,,Ja viem že sa smeješ ty magor."
,,Čo si to včera robila s tými hokejkami ?" zmenil tému a ja som napochodovala do kúpeľne sa obliecť.
,,Všetky moje hokejky boli naštiepené."
,,Aha, mysliš že ich niekto naschvál naštiepil ?"
,,Nepochybujem, ale neviem načo by to niekto robil." vyšla som z kúpeľne a išla som si zbaliť knihy.
,,Možno preto že si taká dobrá strelkyňa a do striel na bránu dávaš silu, takže by ti nezostávalo nič iné len buď tu hokejku zlomiť alebo nahrať niekomu inému. Všetci vedia že máš najlepšiu mušku z celého tímu. A ten gól v nájazde ? Také nedával ani Gretzky."
,,Ďakujem ale nemyslím si to, v tíme je kopa výborných streliek."
,,Zase skromná byť nemusíš."
,,Ja niesom skromná, ja hovorím o iných výborných strelcoch." opravila som ho.
,,No dobre." prevrátil očami.
,,Poď dole, naraňajkujem sa a pôjdeme."
,,Fajn." prehodil si moju tašku cez rameno a išiel za mnou.
,,Kto ti povedal že mi máš brať tašku ?"
,,Ehm.. školský duch ?" uškrnul sa.
,,Aj tak tam mám mikinu."
,,Kde ?"
,,Tam." kývla som hlavou ku stolíku.
,,Faaaajn." vrátil sa a vzal mi aj bundu.
,,Ty si hrozný. Daj mi ju." chcela som si vzať bundu späť, no on ju zdvihol do vzduchu a do tej výšky som už nedostala. Jediný spôsob ako sa k nej dostať je ten, že..
Vyskočila som mu ma chrbát a obmotala okolo neho nohy, aby som nezletela a hneď som bola k mikine bližšie. Zobrala som mu ju a on medzi tým vyšiel z izby a namieril si to dole schodmi. Ruky som mu obmotala okolo krku a mohol ísť ďalej.

,,Vy čo robíte ?" začal sa smiať Vinc a chytil Niklasa za nohu. Chudák Nik, všetci sme sa na neho teraz zavesili.
,,Stoj Nik. Mila poď sem."
,,No ?" pribehla.
,,Postav sa tam a nenápadne ho nakameruj. Dajak ten mobil tam postav a príď sa na neho zavesiť aj ty." podala som jej mobil a ona sa rozbehla k ostrovčeku. Nik nič nepočul, keďže celý čas bol ponorený do rozhovoru s Vincom. Chválabohu tu nebola mama, jej by z nás šiblo.

,,Aj jaaaa." pribehla späť Mila a aj ona sa mu obmotala okolo nohy.
,,A to čo som ja akože ?" začal sa smiať. Mila a Vinc niesú v škole, lebo sú obaja chorý, alebo to len hrajú. Ktovie. Simulanti.
,,Ja som to chcela zísť po svojich, len ty si nedáš povedať aby si mi nebral veci."
,,Aké veci ?" zapozeral sa do výšky na nás dvoch Vinc.
,,Tašku a mikinu."
,,Ale veď mikinu máš na sebe, nie náhodou ?"
,,Hej.." vysvetlila som im to.

Keď som sa dostala ku chladničke, vytiahla som jogurt a leteli sme s Nikom k autu. Už nestíham. Zrejme prídem už na hodinu.

,,Čaute !" zakričala som spred domu a vyštartovali sme.

,,Ďakujem a ahoj !" objala som ho pred školou a rýchlo vystúpila. Keď som bola už skoro pri vchode, zdvihla som hlavu a uvidela že v oknách sedia spolužiaci. ,,Ohhh." vzdychla som si a otočila som sa na parkovisko. Nik tam ešte stál tak som mu zakývala a potom som zmizla v škole.

Trielila som ku skrinke, rýchlo som sa prezula, vyzliekla bundu a potom som sa rozšprintovala do triedy.
Až pri dverách som zabrzdila a dúfala že učiteľka ešte nie je v triede. Zaklopala som a keď bolo ticho, otvorila som.
,,Uuuuuuuuuuuuu !" začali spolužiaci hneď keď ma uvideli. Ja som vybuchla do smiechu a Vin ma stiahla k sebe.
,,Čo ?"
,,Ty nevieš prečo tak robia že ?"
,,Jasné že viem." smiala som sa ďalej.
,,Tak prečo sa smeješ ?"
,,Ja sa smejem vždy."
,,Asi nie, odkedy ťa odmietli zo školy si sa nezasmiala." to odmietnutie zvýraznila a keďže bolo v triede ticho a každy počúval náš rozhovor, každý to dosť dobre počul. Ja som len nechápavo pokrútila hlavou.
,,Neviem čo to bolo, ale asi si ku tebe nesadnem." nadvihla som obočie a zdvihla som hlavu, prezerala som si kde je voľná lavica. ,,Wayne.. hm..dobre." pomyslela som si. Wayne tiež hrá hokej za dorastencov, je bránkar.

,,Wayne ! Chytáš ?" zavolala som na neho a odvrátil sa od Alexa s ktorým kecal.
,,Hej."
,,Tak chytaj !" hodila som mu tašku, on ju bez problémov chytil a potom ju položil na stoličku vedľa.

Vyšla som z triedy, že pôjdem učiteľke s niečim pomôcť. Veď tý naši učitelia niesú žiadný kulturisti a spadne im aj krieda, čo ju neudržia.

Zbehla som ku zborovni a čakala a čakala. Nič. Žiaden učiteľ. Nikto.
Tak som stála a čakala dobrých 5 minút, až sa mi už nechcelo čakať a rozbehla som sa do triedy.

Hneď ako som otvorila dvere na mňa všetci upriamili pohľad, lebo si mysleli že idem aj s učiteľkou.
,,Čisto." odvetila som a pobrala som sa sadnúť si k Waynovi. Rozvalila som sa na stoličku.
,,Inač gratulujem !" otočil sa na mňa Wayne.
,,Ďakujem." objala som ho a Anabell na mňa pozerala vražedným pohľadom. Nikto ju nemá rád, lebo je namyslená a všetko si privlastňuje. Minule si cezo mňa vybavovala rande s Waynom. Aj tak som jej povedala nie a ona sa nafučala a zdrhla.

,,Aj ja gratulujem." vstal Alex a išiel ku mne, tiež som vstala a silno ho objala.
,,Ďakujeeeem." usmiala som sa.
,,Čo si to mala s tými hokejkami ?" pripojil sa k nám Rick.
,,Niekto mi ich naštiepil. Tréner povedal že to vyrieši."
,,To fakt ?!" vyvalil oči Chris.
,,Hej,"
,,Nemáš ani tuša kto to mohol byť ?" snažil sa vyriešiť záhadu Will. Hodila som po očku na Anabellu. Ona mi závidela keď mi Wayne a ostatný hráči chválili streli a celkovo výkon.
,,Myslíš ?" zakusol si do pery Rick.
,,Nehovorím že hej, možno.." mykla som plecom a v tom do triedy vtrhla učiteľka.

Keď sa nám skončilo vyučko, bežala som domov po výstroj a najesť sa. Na tréning ma potom znovu odviezol Nik a aj tam ostal. Teraz ale nebol na tribúne ale korčuľoval s nami.