Senátor

44. časť

¤ DRUHÝ DEŇ ¤

,,Au." vydala som zo seba a rozlepila som oči. Nikde nikto. Pozrela som sa na ruku v ktorej bola infúzia. Znovu som hlavu ponorila do vankúša, zavrela som oči a čakala som, kedy niekto príde.

,,Ešte asi spí." otvorili sa dvere a povedal niekto.
,,Nespím." odpovedala som, no stále som mala zatvorené oči.
,,Och, to je super." došlo mi že to je Florence, no stále som ostávala v tme.
,,Čo sa mi stalo ?" počula som viaceré kroky, no neotvárala som oči. Zrejme preto aby mi neušla slza. Znovu..
,,Odpadla si, asi preto že si vôbec tie tri dni nespala a ževraj si ani nejedla a len si pila kávu. Prečo si mi nepovedala že si nejedla ?"
,,Nemala som chuť do ničoho."
,,Chápem."
,,Strašne ma to sere."
,,Čo ?"
,,Že odišiel."
,,Neodišiel."
,,Ale hej, povedala som mu, že nechcem aby sme boli kamaráti. No on to zle pochopil."
,,Čo ?"
,,Proste som mu povedala, že nechcem aby sme boli kamaráti, no asi som zabudla dodať len kamaráti, otočil sa a odišiel. No ešte mi stihol zobrať hokejku ale potom už odišiel."
,,Uhm.."
,,Nevedela som že je to tak silné.."
,,To zrejme netušil nikto."
,,Asi tak, zrejme som len potrebovala čas na zistenie toho."
,,Asi, no stále ti všetci tisli do hlavy buď to, že ťa miluje alebo že ťa len využil."
,,Presne tak." prikývla som.
,,Myslíš, že by si mu dokázala odpustiť."
,,Ako to neviem, ale zrejme hej."
,,To je super." cítila som že sa usmiala a stisla mi ruku.
,,Lenže on sa mi prišiel len ospravedlniť, čo keď to, čo ku mne niekedy dávno cítil, už vyprchalo ?"
,,Pochybujem."
,,Ále.."
,,Ale veď ho miluješ.. ževraj, jak si povedala.. tak mu to povedz. Čo keď sa poteší ?"
,,Milujem ho.." nedokončila som.
,,Ja ťa stále milujem Naomi." povedal niekto od okna a ja som som sa posadila. V tej rýchlosti som si skoro vytrhla infúziu. Stál pri okne, otočený ku mne. Prehrabával si spotené vlasy a na tvári sa mu črtal neuveriteľne obrovský úsmev. Len som nechápavo nadvihla obočie. Chcela som niečo povedať, no otvorili sa dvere.
,,Dobrý deň, prišla som vymeniť infúziu." usmiala sa a kráčala ku mne. Vymenila hadičku na ihle, chvíľu tam niečo šprajcovala a po chvíli odišla.

,,To bolo trápne." uškrnula sa Flo a my sme na ňu nechápavo zazerali.
,,Čo ?" opýtala som sa.
,,To ticho." prekrútila oči.
,,Jaj." už som aj zabudla čo som chcela.
,,Je to pravda ?" opýtal sa od okna Erik.
,,Čo ?"
,,Že ho miluješ ty vyoraná myš."
,,Choď do riti." drcla som do nej päsťou.
,,Ste podarené." zasmial sa.
,,Je to pravda." povedala som potichu.
,,Šte taký žwatý." našpúlila pery a užívala si toto vyznávanie lásky.
,,Sklapni."
,,Ja budem asi beatboxer." zasmiala sa.
,,Môžeš začať, aj keď neviem načo ti to teraz bude." mykla som plecami.
,,Bože, tak vás tu teda nechám. Beatboxer na ústupe." vstala a vliekla sa von.

,,Kde sme to skončili ?" opýtala som sa a Erik už sedel na stoličke pri posteli.
,,Že si potrebovala čas ?"
,,Nie pri tom nie, ale dobre. Asi som ho potrebovala, neviem."
,,Aha." uprene na mňa hľadel.
,,Čo ?"
,,Čo čo ?"
,,Že tak na mňa pozeráš."
,,Nemôžem ?" uškrnul sa.
,,Tak ako,"
,,Takže si to vysvetlime."
,,Dobre."
,,Môžeš začať." usmial sa.
,,Ja ? Starší ma prednosť." uškrnula som sa.
,,Aj dievča má prednosť."
,,Och pana." prekrútila som oči.
,,No nie och pana." zasmial sa.
,,A čo ti mám povedať ?"
,,Čo ja viem.. asi vlastne nič."
,,Prečo som ťa tak dlho nenávidela už vieš. Ty mi povedz o ten tvojej žene."
,,Och.. Klaudia."
,,Ale mňa nezaujíma jak sa volá.." uchechtla som sa.
,,Ja viem."
,,Bol si s ňou aj keď sme boli spolu ?"
,,Manželia sme boli, ale nič som o nej nevedel."
,,Uhm.."
,,A to že mi v to ráno zavolala.. zabudol som že je rozvodové konanie. Úplne som na to zabudol." znovu si prehrabal vlasy.
,,Čo si taký spotený ?"
,,Mal som tréning."
,,A čo tu akože hľadáš ?"
,,Sedim tu už 15 minút."
,,Ja viem." prekrútila som oči.
,,Florence mi volala že ide tu a že si tu ty tak som sa proste vypýtal. Aj tak mi už skončil."
,,A prečo si vlastne tu ?"
,,Prišiel som nachvíľu domov. Zachvíľu začína sezóna tak som tu chcel byť aspoň chvíľu, keď tu zase pol roka nabudem."
,,Aha, môžeš pokračovať." prikývla som.
,,Dobre teda. Ty si odišla, nás rozviedli a už si mi nedala šancu. Potom sme sa dva mesiace nevideli a teraz sme tu."
,,Dlhý príbeh." uškrnula som sa.
,,Dúfam že so šťastným pokračovaním."
,,No.."
,,Naomi,"
,,Hm ?"
,,Stále si na mňa nahnevaná ?"
,,Už na to prešlo. Veď si počul jak som si tu vylievala srdce."
,,Tak hej zase.." mykol plecami.
,,Kedy ideš preč ?"
,,V pondelok."
,,Uhm." slabo som prikývla. ,,Opýtať sa, neopýtať ?" rozmýšľala som.
,,Už by som asi mal ísť.." vstal a približoval sa k dverám.
,,Erik !" zastavila som ho.
,,Áno ?"
,,Poď sem ešte."
,,Dobre." zavrel dvere a kráčal ku mne.
,,Erik jaaaa..."
,,Hm ?"
,,Neviem jak sa to opýtať, ale to by si sa asi mal opýtať ty.." usmiala som sa a poškrabala som sa na hlave.
,,Neviem o čom točíš.. ale asi mi to už dochádza." zasmial sa.
,,Heh." tiež som sa zasmiala.
,,Takže, ak sa to zle opýtam a chcela si aby som povedal niečo iné, tak mi povedz."
,,Dobre." uškrnula som sa.
,,Skúsime to znovu ?"
,,Skúsime." prikývla som.
,,Neverím." usmial sa a nahol sa ku mne. Ja som sa posadila a silno som ho objala.
,,Toto mi chýbalo." zašepkala som.
,,Aj mne, aj mne." usmial sa.