,,Budete mi chýbať." bola som v šatni a obímala rad radom dievčatá. Dneska idem do Lansbro a odtiaľ do Ottawi. Zas. ,,A s kým to vlastne budeš trénovať ?" zastavila ma Samantha. ,,Ou.. hej.. vy to neviete," poškrabala som sa na hlave a uchechtla som sa. ,,Ehm.. nie." zasmiala sa Meggy. ,,So Senátormi." odvetila som a pokračovala v obímaní. ,,Si robíš srandu !" lapala po dychu Lindsay. Ona je taktiež ich obrovitánska fanúšička a keď som jej povedala že som takpovediac vyrastala s tým magorom Karlssonom, skoro ma zabila že som použila slovo magor. Ona ho žerie, no kebyže zažije to čo ja, tak by mu povedala ešte oveľa niečo horšie. ,,Nie nerobím." odvetila som a usmiala som sa na ňu. ,,Tak to ti asi spíšem zoznam čo mi donesieš." zasmiala sa a kabína sa k nej pridala. ,,Dobre ale čo najrýchlejšie poprosím, za 5 hodín mi ide lietadlo takže by som ho chcela stihnúť." uchechtla som sa. Ako mohli sa prísť rozlúčiť aj na letisko, lenže dneska je znovu zápas a nestihli by to, tak som musela prísť ja. ,,Stačí len podpísaný dres." ,,Len ? LEN ?! Za to chcem zaplatiť." zasmiala som sa. ,,Ok, dám ti ak mi donesieš." ,,Fajn." ,,Ale dres chcem Karlssonov." ,,Tak to prrrrrrrrr." pokrútila som hlavou. ,,Čo ?" vyvalila oči. ,,Ja za ním nepôjdem." prevrátila som očami. ,,Uuu prečo ? Nebodaj sa hambíš ?" podpichla ma Sonya. ,,Nie, lenže on je magor a nemiénim sa s ním baviť !" zdvihla som obočie a vzdychla som si. ,,Ale, ale, ale, prečo ?" vyzvedala Samantha. ,,Lebo.." mykla som plecom. ,,Ja kebyže vyrastám s hokejistom.. teraz už slávnym hokejistom, tak by som.. ani neviem čo ! Bola by som fakt že najšťastnejší človek na zemeguli !" roztápala sa Lindsay. ,,Kebyže s jedným." zasmiala som sa. ,,Tak toto mi vysvetli." oprela sa o kolená a zahájila výsluch naša Abigail. ,,Oh... Niklas Hjalmarsson je môj kamoš.. veľmi dobrý kamoš." usmiala som sa. ,,Ľudia ! Držte ma ! Asi sa presťahujem do Lansbro či skade to si !" pozerala na mňa šokovaným pohľadom Lindsay a ja som vybuchla do smiechu. Ona nevie odkiaľ som a to spolu už budeme hrať rok. Tak toto jej zrátam aj s úrokom. ,,Kto ti vybavil pobyt v Ottawe a tréning so Senátormi ? Daj mi na neho kontakt." uškrnula sa Meggy. ,,Môj otec." odpovedala som a ony nahodili ksichty à la "???". Tých otáznikov bolo určite o niečo viac. ,,Boucher.. ty zabijak..." ,,Ja ?!" vyvalila som oči a zasmiala som sa. ,,Tak že nám cez leto vybavíš sústredenie v Ottawe a tréning s hráčmi.. inak.." prešla si prstom po krku. ,,Rozkaz pane !" dala som sa do pozoru a zapozerala niekam na menovky. ,,Pohov vojak." vošiel do šatne tréner so smiechom. Ja som znova zvesila ramená a sledovala ho. ,,Aj s vami sa chcem rozlúčiť." podišla som k nemu a objala ho. ,,Ďakujem že ste mi dali šancu." ,,Teraz som sa stratil.." poškrabal sa na hlave. ,,Prečo ?" nechápala som. ,,Prestupuješ či ideš len na "tréningové hosťovanie" ?" zasmial sa. ,,To druhé." uchechtla som sa a potom som sa vybrala ku svojmu miestu a zbalila som si výstroj.
,,Hejže si môžem vziať aj dres ?" ,,Tam nedostaneš ? Karlssonov ?" podpichla ma Samantha. ,,Nie, ja si zaobstarám Nata Thompsona." uškrnula som sa a zbalila si aj dres. ,,Už ideš ?" opýtala sa Meggy. ,,Už asi hej, ešte sa potrebujem pobaliť." skontrolovala som hodinky. ,,Tak potom ahoj." ešte raz ma silno objala. ,,Ahoj. Držím vám palce a dúfam že pokým sa vrátim budeme hore." ,,A niesme ?" vyvalila oči Sonya. ,,Úplne hore. Ahojte !" kývla som na rozlúčku a zavrela za sebou dvere.
,,Toto mám..toto tiež..toto..to bude asi všetko." hovorila som si pre seba. ,,Naomi už ideš ?" vošla do izby moja spolubývajúca, Meckenzie. Hej, tak sa volala moja spoluhráčka z Landsbro, ale nie, nie je to ona. ,,Hej." ,,Takže teraz tu budem sama hej ?" zosmutnela. ,,Ale veď ja sa na konci prázdnin vrátim." objala som ju. ,,Dúfam, nie že si tam nájdeš nejakého chalana a ostaneš tam." zdvihla prst a pohrozila mi. ,,Aj tak sa tu musím vrátiť doštudovať a mám tu klub. Zatiaľ mi neprišli iné ponuky."
¤ O NIEKOĽKO HODÍN NESKÔR ¤
Práve moje lietadlo pristálo v Ottawe. Ako tam vidím, nevyzerá to tu na takú zimu aká je vo Švédsku, ale to nemôžem podceniť, aj keď som na zimu zvyknutá.
Už sedím v kresle, po kontrole spolu z batožinou a čakám na otca. Už sa mi fakt nechce ! Otočila som sa k batožine a uvidela otca ako má pri uchu mobil. Zrejme sa mi snaží dovolať. ,,Ups.. zabudla som vypnúť letový režim." uškrnula som sa. Vstala som sa zakývala mu aby si ma všimol. Keď ma uvidel, rozbehol sa ku mne. ,,Ahoooj !" objal ma a ja som mu objatie opätovala. ,,Ahoj." ,,V aute ťa vyspovedám, poď." vzal mi batožinu a schmatol ma za ruku. ,,Kam ?" následovala som ho. ,,Ušiel som z tréningu, chalani trénuju bezo mňa. Musím rýchlo." ,,Och Bože." povzdychla som si. ,,Nevzdychaj." ,,Tak behaj !" uchechtla som sa. Budem to mať s ním ešte ťažké.
,,Ideš so mnou alebo ťa mám zaviesť domov ?" ,,Idem s tebou." ,,Niesi unavená ?" ,,Ak ma tam nechceš tak ma odvez rovno domov." prevrátila som očami. ,,Nie, nie. Ideš so mnou teda." zasmial sa.
O chvíľu zastavil pred štadiónom. On odišiel a ja som sa medzitým prezliekla. Vzadu. Už len vpredu by som sa prezliekala 😂.
اوووه! هذه الصورة لا تتبع إرشادات المحتوى الخاصة بنا. لمتابعة النشر، يرجى إزالتها أو تحميل صورة أخرى.
Dostala som to na Vianoce, tak prečo to nevyužiť ? Ktomu som si dala čierne Air maxi, na hlavu šiltovku s logom Lulei a ide sa. Zamkla som auto a vybrala sa k dverám štadióna. Po ceste som si urobila vysoký cop. Otec mi nechal menovku, kebyže ma náhodou nepustia. Dobre že mi ju nechal. Nechceli ma pustiť, no keď som ukázala svoju.. dobre otcovu menovku, pustili ma. Zrejme im o mne povedal.
Po niekoľkých minútach som sa dostala k hracej ploche a postavila som sa na striedačku. Keď si ma otec všimol tak prikorčuľoval a privolal aj hráčov, prečo robí také veľké haló ? Veď by som sa s nimi zoznámila aj sama. Cítim sa jak na tlačovke, preboha, brrrr. Prezerala som si hráčov a potom som si všimla že nikde nie je Erik. ,,Yes !"
