Senátor

27. časť

¤ O DEŇ NESKÔR ¤

Včera bol deň voľna a dnes znovu zarezávame.

Vyskočila som z postele ako spomalený záber, takže si to viete predstaviť. Polhodiny som sa z nej trepala. Vytiahol ma z nej až otec, ktorý na mňa zdolu zavolal. Skontrolovala som čas. 10:34. ,,Naomi ! A ty ešte ležíš !" teraz som už pridala. Obliekla som si roztrhané rifle, čierné tričko, mikinu, vlasy som si učesala do nízkeho copu, zbalila som veci potrebné na tréning do športovej tašky a zbehla som dole. Hodila som do seba tri toasty.
,,Kde sa tak ponáhľaš pre pánajána ?"
,,Veď o jedenástej je tréning, nie ?"
,,Nie." zasmial sa.
,,Čo ?" skoro som sa zadusila na džúse.
,,O pol dvanástej." pokojne sa usadil oproti mne.
,,Ježinku." prekrútila sa oči a oprela som sa o stoličku.
,,Prečo si si myslela že o jedenástej ?"
,,Lebo v Lulei máme o jedenástej, žeby ?"
,,Aha."
,,No. Môžem ísť ja aj skôr, nie ?"
,,Načo ? Štadión bude ešte zamknutý."
,,Veď mi dáš kľúče."
,,Ale načo chceš ísť skôr ?"
,,Ja stále chodím v Lulei skôr. Aj v Landsbro som tak chodila."
,,Uhm." kývol hlavou.
,,Čo je ?"
,,Nič, čo by malo ?"
,,Lebo rozprávaš inak ako inokedy."
,,Aha no ?"
,,Tak ?"
,,No vieš,"
,,Neviem ?"
,,Rozprával som sa s mamou."
,,Aj ja sa s ňou rozprávam." uchechtla som sa.
,,Bože." prekrútil oči.
,,Kde ho vidíš ?" uškrnula som sa.
,,Rozprávali sme sa o Ottawe."
,,Heh ?" stále som nechápala.
,,Že by ste sa tu presťahovali,"
,,Čo ?!" zabehol mi toast a začala som kašľať a kašľať, len aby išiel ten kúsok tam kde má. Neúspešne. Začínala som byť červená, a až vtedy ku mne podišiel otec a buchol ma po chrbte. Nič. Zopárkrát tak ešte urobil, až som ten kúsok konečne cítila v ústach. Polkla som ho a utrela som si slzy.
,,Fuj." zhlboka som sa nadýchla.
,,Už je dobre ?" znovu sa posadil na svoje miesto.
,,Hej,"
,,Dobre."
,,Takže čo o tom ich sťahovaní ?" vzdychla som si.
,,Súvisí aj s tebou."
,,Čo ?! Prečo ?"
,,Lebo ty sa tu prisťahuješ s nimi."
,,No tak to prrrr !"
,,Naomi,"
,,Žiadne Naomi oco ! Ja som hráčka Lulei a ňou budem až kým mi nepríde lepšia ponuka !"
,,Uhm a čo tak toto." podal mi nejaký papier. Hneď na vrchu bolo napísané "Zmluva k prestupu". Ďalej som už ani nečítala. Jediné, čo som si tam ešte všimla, bolo hrubo napísané Ottawa.
,,Nie." po niekoľko minútovom uvažovaní som posunula papier ďaleko od seba.
,,Čo ?" šokovane na mňa pozrel.
,,Nie, nechcem. Chcem ostať tam, kde som teraz."
,,Toto nemyslíš vážne ! Tak ja ti vybavím zmluvu a ty proste povieš nie ?! Naomi...!"
,,Ja si ten prestup musím najprv zaslúžiť. A nie že ty ideš za neviem akým manažérom zo ženského tímu a vybavíš mi kontrakt." vstala som.
,,Pozri, konečne chceme byť všetci pokope tak to nekaz."
,,Ja že to kazím ?! Ja sa snažím zlepšovať vo Švédsku, mám tam kamarátov, tím, spoluhráčky ! Ja ich nenechám len tak lebo mi prišla.. no "prišla"... iná zmluva zo zámoria ! Keď tak odídem až keď po sezóne alebo... alebo nikdy."
,,Naomi, nikdy sa nedá ostať v jednom klube. Nedá. A keď hej, tak to by si musela byť na tom klube závislá a ten klub by musel byť najlepší na svete."
,,Otec. Ja nehrám pre peniaze, nehrám preto, lebo je to najlepší klub pod slnkom. Ja hrám preto, lebo ma hokej zatiaľ baví, hrám srdcom pre tím ktorí mi toho viac než dosť dal."
,,Landsbro ti akože dalo málo ?"
,,Tiež mi dalo veľa, samozrejme,"
,,Tak ? Ottawa ti môže dať ešte viac. Trénovala by si s chalanmi s NHL, oni ti dajú ešte viac ako Landsbro a Luleå."
,,Ja budem hrať s tým, čo som sa za posledné roky naučila." obula som tenisky a pobrala som sa preč.

Do uší som si dala slúchadlá a pustila hudbu.Sklonila som hlavu a išla som si už naštudovanou cestou.

,,Hej !" niekto ma chytil za boky a ja som sa hneď otočila pripravená niekomu uštedriť pravú Boucherskú päsťouku.
,,Ho hooo ! Pozor !" chytil mi päsť do jeho ruky. Ten muž, mal chrapľavý hlas a niekoho mi pripomínal. Na ramene mal prehodenú tašku, žeby ide do fitka ? Nevidela som mu do tváre keďže mal na hlave kapucňu a tá mu siahala až pod oči. ,,Načo ľudia nosia také dlhé kapucne ?" pomyslela som si.
,,Ahoj." zdvihol pohľad a na mňa hľadeli hlboké, hnedé oči. Prižmúrila som oči. Budem musieť zájsť k tomu očnému.
,,Ehm.."
,,Bože veď to som ja !" dal si dole kapucňu a ja som zostala šokovane stáť. Erik.. Erik v inej podobe.
,,Ech.."
,,To je to až také hrozné ?" dal si znovu kapucňu na hlavu.
,,Nooo," dala som mu ju dole.
,,Noooo čo ?"
,,Nič.." uškrnula som sa.
,,Bože Naomi." znovu si ju dal na hlavu.
,,Máš to dobre ostrihané. Ale predtým si to mal lepšie." zasmiala som sa.
,,Dobre potom.. už sa na mňa nehneváš ?"
,,Ja som už na to aj zabudla.. ale môžem sa hnevať ďalej." pridala som do kroku.
,,Nie, nie. Stoj." chytil ma za ruku a ja som zastala.
,,No tak." prekrútila som oči.
,,Ideš na tréning ?"
,,Hej."
,,Uhm." prikývol hlavou a usmial sa.
,,Čo sa škeríš ?"
,,Ale nič.."
,,Eriiik."
,,Vážne, vôbec nič."
,,Hm."
,,Aha a chcel som ti povedať len dačo veľmi dôležité.."
,,No daj."
,,Nate je preč."
,,Čo ? Nechapém."
,,Odišiel."
,,Kde ?!" vyvalila som oči.
,,Že budeš až takto šokovaná som si nemyslel." uchechtol sa.
,,Robiš si srandu !"
,,Nie, bol vymenení za Gáboríka."
,,Nie." do očí sa mi nahrnuli slzy.
,,Áno.." vzdychol.
,,Hejže si robíš len srandu Erik." zúfalo som sa na neho zadívala.
,,Ee." pokrútil hlavu.
,,Och !" objala som ho.
,,Ale Naomi.."
,,Prečo mi nič nepovedal ?"
,,Neviem, asi nechcel, aby si kôli nemu fňukala."
,,Jak vedel že budem kôli nemu fňukať ?"
,,Asi si to myslel, ja neviem.." mykol plecami.
,,Uf." vzdychla som si a pustila som ho. Potom som sa otočila a uvidela, ako sa usmial. Prižmúrila som oči.
,,Čo ?"
,,Ty - si - zo mňa - robíš - srandu !" píchala som ho ukazovákom do ramena.
,,Prisahám.." chytil ma za ramená a zahľadel sa mi hlboko do očí.
,,Naozaj ?"
,,Naozaj." usmial sa a ja som mu úsmev opätovala. Obidve ruky som mu položila na ramená. Absolútne neviem prečo, ten jeho pohľad ma totálne ovládol.
Keď som sa spamätala, pobozkal ma. Neodtiahla som sa, nodstrčila som ho. Nič, vôbec nič. Akoby som sa vypla.
,,Naomi !" zakričal niekto neďaleko nás. Otočila som sa.