Senátor

2. časť

O TRI ROKY NESKÔR

Tak, za tie 3 roky sa toho udialo dosť, spresťahovali sme sa z Quebecu do Švédska. Neviem načo, ale popravde, tu sa mi páči viac ako tam.
Chodím do tretej triedy na základnej. Školu mám takých patnast minút od vily.
Našla som si tam kamarátku Vivien, volám ju Vin.
Na našej chodbe sme po styri triedy a hádajde, kto chodí do deviatej triedy. Áno, presne tak, Erik a jeho kamoši, ktorých mená stále neviem a ani vedieť nepotrebujem a stále, ani po toľkých rokoch ich neprešlo to, aby mi prestali robiť zlosť.
Otec ma prihlásil do hokejového klubu tu, v Landsbro.
Tréningy mám každý utorok, štvrtok a sobotu. Jedna vec, ktorá mi tu vadí, dobre dve lebo aj Erik na chodbe je, že tu s nami nie je otec. On je v Hamiltone, trénuje Hamilton Bulldogs.
Mali sme na výber. Ísť s ním, alebo ísť do Švédska. Ja som si vybrala tú druhú možnosť, takže som tu.
,,Naomi..poď." budila ma mama.
,,Hmm?"
,,No vstaň."
,,Už." prehodila som si perinou hlavu. Mama podišla k oknu a vytiahla žalúzie a potom odišla.
Z hundraním som nakoniec vstala, hodila na seba nejaké veci a išla do kuchyne.
Tam som do seba nahádzala raňajky. Schmatla som tašku a vybrala sa do školy.

⌘

,,Ahoj mami!" zakričala som jej z vchodu.
,,Ahoj." odzdravila. Zatvorila som dvere a vyšla von.

⌘

Hej a keď som vám to nespomínala, Erik býva o päť domov vedľa.
Akurát keď som išla okolo ich domu, on vyšiel.

To je naschvál že?

Obrátila som oči v stĺp a ridala do kroku, aby ma zase nezguľoval.

⌘

Po ceste sa k nemu pridali jeho dvaja kamoši. Takže to som si už ale musela pohnúť.
Erik, keď je sám, je pokojnejší ako keď sú s ním tí dvaja.
,,Počkaaaj," povedal jeden z nich.
,,Nechceš sa zahrať?" stále som nezastavovala.
,,Prečo sa s nami nerozprávaš? Čo sme ti urobili?" smiali sa.
Mala som chuť im ukázať tu jazvu čo mi ostala po tom páde. Mala som to zašité a teraz tam mám jazvu, nevidno ju dobre, ale je tam. Len som pokrútila hlavou a išla ďalej.
Celú, prekliato dlhú cestu ma otravovali a smiali sa.

⌘

,,Naomi!" počula som známi dievčenský hlas. Už na schodnisku, ktoré viedlo na chodbu kde sme mali triedu.
,,Vin!"
,,No ahoj!" objali sme sa. A tí traja sa ďalej smiali.
,,Sklapnite debili!" zavolala som za nimi. Oni len nadvihli obočie a pokračovali so smiechom ďalej.
,,Poď." potiahla som ju aby sme už išli do triedy.
,,Ako je?" opýtala sa.
,,Hm, dobre ty?"
,,Tiež. Aj dneska máš tréning ?"
,,A čo je dnes ?"
,,Piatok."
,,Ahaaaa, super. Nie, až zajtra. Prečo?"
,,Len tak." usmiala sa a vošli sme do triedy.

⌘

Vyučovanie sa skončilo a ja som vybehla zo školy ako prvá a Vin hneď za mnou.
,,Neprídeš dnes?" opýtala som sa cestou k zastávke, na ktorej ju stále čaká jej mama.
,,Dobre a čo by sme robili?"
,,Pôjdeme si zahrať hokej na jazero..."
,,Zase? Veď ten hráme vždy. Naomi mňa to nebaví."
,,Tak ja neviem..."
,,Tak príď ty." navrhla.
,,Nemôžem," pokrútila som hlavou.
,,Prečo ?"
,,Musím sa naučiť inak nepôjdem na tréning."
,,Naomi. Stále rozprávaš len o tom hokeji. Ako ťa to môže baviť? Hráš ho každý deň, rozprávaš o ňom každý deň. Hokej je pre chalanov a nie pre baby."
,,Ja ti tiež nehovorím do tých tvojích maľovatiek. Mňa by to nebavilo. Baví ma hokej a aj bude. Ešte si nevidela aby dievčatá hrali hokej alebo čo?"
,,Nie nevidela, pretože ma to nezaujíma."
,,Tak sa pozri. Čau." rozlúčila som sa a odišla.

⌘

,,Mami? Mami!" chodila som po vile a hľadala mamu. Ticho. Tak som vošla do svojej izby. Vysypala som tašku na posteľ a začala pozerať kde mám aké úlohy.

⌘

,,Kde mám dres ?!" otvorila som skriňu a dres nikde. Vyšla som z izby a namierila si to do práčovne, kde podľa všetkého mal byť.

⌘

,,No tu si!" prekrútila som oči a vzala si ho. Potom som zase vybehla do izby. Obliekla som si sveter, šušťáky a na to dala dres.
Vzala som prilbu, rukavice a zbehla do vchodu. Obula som si topánky, hokejku a trielila k jazeru.

⌘

,,Do kelu !" plesla som sa po čele. Kľúče som nechala doma. Vzdychla som si a otočila sa.
Na polceste som sa musela pekne krásne otočiť, vrátiť sa domov a vziať kľúče.

⌘

Už som sa približovala k ľadu. Bola som skoro tam a počula som, že tam niekto je.
Nemýlila som sa. Korčuľoval tam nejaký chlapec.
Erik to nebol, keďže on má dlhšie vlasy. Jedine že by ich mal pod čiapkou.
Prišla som bližšie a ten chlapec sa ku mne otočil. Nebol to Erik.
,,A-ahoj." vyhabkala som zo seba.
,,Ahoj." usmial sa. Zhodila som na zem korčule, hokejku a prilbu. Sadla som si do záveja a obula si korčule.

⌘

,,Tiež hráš hokej?" prihovoril sa mi, keď som už stála na ľade.
,,Áno," prikývla som.
,,Ako sa voláš?"
,,Naomi, ty?"
,,Niklas."
,,Ty niesi odtiaľto, že?"
,,Nie, som tu len na víkend," usmial sa a ja som prikývla.
,,Škoda že tu nie sú brány,"
,,Sú."
,,Kde?" uškrnul sa.
,,Ale musíš mi s nimi pomôcť." vybrala som z vrecka kľúče a korčuľovala na koniec jazera.
,,Počkať."
,,Čo?" otočila som sa.
,,Ty si Boucher?"
,,Á-áno. Prečo?"
,,Tvoj otec je tréner Guy Boucher? Máš to na drese..." kývol an môj dres.
,,Hej."
,,Wau." vyvalil oči a ja som sa zasmiala.
,,A ty máš aké priezvisko ?" opýtala som sa a vrátila ku korčuľovaniu na breh.
,,Hjalmarsson."
,,Teší ma," usmiala som sa.
,,Aj mňa." opätoval mi úsmev.

⌘

,,Dáme zápas?" opýtal sa.
,,Fajn." odtlačila som bránku na svoje miesto.
,,Aký si tím ?" opýtala som sa, a začala korčuľovať do stredu.
,,Hmm, Chicago Blackhawks."
,,Ottawa Senators."
,,Dobrý výber," uchechtol sa.
,,Ja viem," zasmiala som sa.