,,Môžem ísť študovať a hrať hokej do Ottawy?" vysypala som mu všetko.
,,Počkaj, čo ?" nechápal. Prekrútila som očami a všetko mu vysvetlila.
,,...chápeš ?"
,,Je to super! Čo na to mama?"
,,Ona je ten problém. Nechce ma pustiť."
,,Prečo?"
,,Lebo si myslí.. neviem čo."
,,Minule sme boli aj s Tampou na zápas proti Ottawe a trénovali sme na tom štadióne. Je to tam všetko na vysokej úrovni. Bol by som rád, ak by si za Ottawu hrala. Viem, že Senátorov miluješ." cítila som, že sa uškrnul.
Ak som to nespomínala, otec už netrénuje Bulldogs ale Tampu Bay.
,,No, tak Senátorov zase nie, ale Sens hej." zasmiala som sa.
,,Ja sa s mamou porozprávam. A všetko najlepšie."
,,Dobre. Ďakujem."
,,Kedy sú prímačky?"
,,V apríli alebo tak nejak."
,,Aha, to chceš priletieť sama?"
,,No, hej?"
,,Dobre to sa ešte uvidí. Tak sa zatiaľ maj lebo hráči čakajú." zasmial sa.
,,Ahoj." rozlúčila som a zložil.
Vstala som z postele a zbehla do obývačky. Pustila som si telku a sledovala nejakú komédiu. Po hodine ma to prestalo baviť tak som išla do izby.⌘
,,Naomi!" zavolala na mňa mama.
,,Čo?"
,,Poď sem!"
,,Už..." vstala som z postele a namierila si to za mamou.⌘
,,Choď von, máš tam návštevu." povedala mi keď som vošla so obývačky.
Zamračila som sa a vyšla von.
,,Všetko najlepšie!" povedal niekto vedla mňa a olial ma vedrom vody. Otočila som sa a hádajte kto tam bol. Erik.
,,Musel si ma oliať?!" zvrieskla som.
,,Hej, Veľká noc je tu, ale ja idem zajtra preč, takže som musel." uškrnul sa.
,,Moje nervy!" vošla som dnu a z taniera som zobrala Kinder vajco.
Postavila som sa na schody a hodila ho po Erikovi.
,,Vypadni!"
,,Ohh." prevrátil oči a zdrhol. Ja som sa celá rozklepaná vrátila do izby. Rovno som sa išla osprchovať.
Ľahla som do postele a prišla mi správa.(•Vin ▪ja)
•Ahoj
▪Ahoj
•Všetko najlepšie 😘
▪Ďakujem
•Tak čo, kedy ideš oslavovať ?
▪Zajtra
•A s kým ?
▪So spoluhráčkami, poď aj ty.
•Aha, no, neviem.
▪Prečo zas?
•Budete kecať o hokeji 😑
▪No Bóóóže
•No hej, mňa to nezaujíma
▪Preboha 😑
•😶
▪Vieš čo sa mi stalo?
•Čo?
▪Prišiel Erik a olial ma 😐
•Nekecaj 😂😂
▪No, to je strašná sranda toto
•A nie? Veď sa ti niekedy páčil či?
▪Niekedy dávno. Keď to dávno vôbec niekedy bolo.
•😀 som vás videla keď si po ňom skákala
▪Ja som po ňom neskákala ty magor!
•Vyznelo to tak jak som nechcela, ale neva 😂
▪Jak to že si nás videla?
•Išla som okolo, asi
▪Aha
•Hodíte sa k sebe
▪Choď do riti, Henriksson
•Nie nie nie, žiadne také 😉 ešte stále sa ti páči, že?
▪Nie, mohol by sa dať ostrihať 😑💇
•Koľko má rokov ?
▪Čo ja viem.. ale je starší xD
•Aha
▪Prečo ?
•Len tak
▪No ok, počúvaj, možno idem do Ottawy! 😍
•Čooo? To čo tam chceš robiť?
▪No pôjdem tam študovať a budem tam hrať hokej
•Ottawa.. a ďalej jak ?
▪Senators, rozumieš?! Sens! Budeme trénovať tam kde oni😱
•Oo 😂
▪No teda ooo 😎
•A to sa tam presťahujete všetci alebo len ty?
▪Mala by som len ja, ale všetko sa uvidí
•Tak to Vás niekedy prídem pozieť
▪Jak Vás ?
•No teba a Erika 😉
▪Tak to pekne krásne radšej ostanem tu 😶
•Ale noo 😀
▪Žiadne ale no, nechcem ho a basta!
•Veď ok
▪Ja idem čus
•ČauPrečo si myslí že sa mi páči ? Nech sa strčí, ty kokso.
Potom som už len tak ležala v posteli a rozmýšľala, na akom poste by som hrala. Hrám v obrane, ale radšej by som išla do útoku, alebo pravé krídlo.
Hmm, veď všetko sa ešte uvidí. Ešte ani nie je isté či vôbec do Ottawy pôjdem.
Po chvíli rozmýšľania som zaspala.RÁNO
Vstala som už o 8:20. Potrebujem to tu vyzdobiť. O 17:00 prídu spoluhráčky. Nakoniec sme sa dohodli, že prídu ku nám. Veď do žiadneho klubu ani nikde by nás nepustili. Žiadna z nás nie je staršia ako 17.
Obliekla som si tú mikinu od otca a čierne rifle. Vošla som do kúpeľne, urobila si dva boxérske vrkoče, schmatla červenú čiapku a zbehla do kuchyne. Jesť som nechcela, tak som vypila len mlieko. Také ľadové je najlepšie.
,,Mami! Idem do obchodu!" zakričala som jej. Obliekla bundu, zimušné topánky a vybehla z domu.Mohla som si zobrať rukavice.
Pomyslela som si pred domom.
Vybrala som sa do obchodu, ktorý je takých pätnásť minút od vily.
Prechádzala som akurát okolo Erikovho domu. Stál pri aute a dával do neho veci. Lúčil sa s rodičmi.
Cítila som na sebe jeho pohľad. Ale ja som to ignorovala a išla ďalej.⌘
Vraciala som sa z obchodu z dvoma, plnými taškami. Nakúpila som všetko možné.
⌘
Pri dome som hodila tašky na zem, skoro mi odleteli ruky.
Otvorila som dvere a vošla dnu.
Nákup som vybalila vo svojej izbe. Ako poznám Milu a Vincenta, všetko by to zjedli. Nenažranci.⌘
Je 16:50 a už sa začína vila plniť.
Ešte raz som všetko prešla či som na dačo nezabudla. Mama zobrala Milu a Vincenta niekde, aby tu nemuseli byť. Neviem načo odišli, ale to už je jedno.
Položila som chlebíčky na stôl.
Začula som zvonček. Prvý hosť.
Rozbehla som sa otvoriť.
Skoro som zomrela. Niklas.
,,Ahoj!" silno som ho objala. Nevideli sme sa cez dva roky.
,,No ahoj." opätoval mi silne objatie.
,,Čo ty tu?" vošla som s ním dnu.
,,Keď som sa dozvedel, že máš tie narodeniny, tak som prišiel."
,,A nemáš náhodou sezónu?"
,,Mám, ale poprosil som o voľno. Zajtra zmokneš." uškrnul sa.
,,No super." prevrátila om oči.⌘
Za polhodiny bola vila úplne plná. Prišli všetci, ešte aj niektorí chalani z chlapčenského tímu, s ktorými som kamoška.
⌘
Bola som otvoriť dvere poslednému hosťovi. Vošla som do obývačky a všetci začali spievať Happy birthday!
Toto som už dlho nepočula.
Usmievala som sa nad ich speváckym nadaním. Ale myslím to vážne, perfektne to zaspievali. Kebyže to mám spievať ja, tak to by bol zvuk akoby zavreli mačke chvost do dverí.⌘
Keď dospievali, všetci sa postavili do radu a začali mi blahoželať. Darčekové tašky som odniesla do izby.
Zbehla som do kuchyne a vzala tortu. Položila som ju na stôl a začala krájať.
Bola to obrovská torta. Každému sa ušla aj dupľa.(odporúčam pustiť hudbu 😂⬆)
Potom som pustila repráky a všetci začali tancovať. Fotili sme sa a fotili.
Vybehla som na schody, oprela som sa o zábradlie a odfotila ten "kotol".
Nechápem kto, ale dakto doniesom pivo. Keď zistím kto to bol, zabijem ho skôr, ako na mňa stihne pozrieť.⌘
Už je 20:00 a väčšina chalanov je na mol.
Mama ma zabije.
Pomyslela som si a chytila sa za hlavu.
⌘
Sadla som si vonku na schody. Potrebovala som čerstvý vzduch.
O chvíľu za mnou prišiel Niklas.
,,Kde si zdrhla?"
,,Kto doniesol pivo?"
,,Neviem." pokrútil hlavou. Zapozerala som sa do diaľky a Niklas si prisadol.
,,Koľko to už máš? 15?"
,,Hej. O koľko... rokov si starší?" poznám sa s ním niekoľko rokov a stále neviem koľko tých rokov má. Hlavne že viem, kedy má narodeniny.
,,Štyri," uškrnul sa.
,,Štyri? Ja že viac." nadvihla som obočie.
,,To vyzerám až tak staro?" zatváril sa dotknuto a ja som sa rozosmiala.
,,Kedy ideš preč ?" otočila som sa k nemu a vložila som ruky do vreciek. Asi zamrznem.
,,Buď zajtra večer alebo v utorok ráno."
,,Aha." vstala som a chcela som ísť dovnútra, lebo mi už odmŕzali prsty a uši.
,,Počkaj." zastavil ma.
,,Čo je?" otočila som sa k nemu. Chytil ma za ruku a urobil krok, bližše ku mne. Bol čoraz bližšie, až som cítila jeho teplý dych na mojej tvári.
![](https://img.wattpad.com/cover/131712109-288-k668089.jpg)
YOU ARE READING
Senátor
Fanfiction~ 𝗣𝗢𝗭𝗔𝗦𝗧𝗔𝗩𝗘𝗡𝗘́ ~ ,,Teraz ma dobre počúvaj. Možno som prehral bitku, ale neprehral som vojnu," ,,No veď nie, pretože tú vojnu, som vyhrala ja,"