Senátor

28. časť

,,Naomi !" zakričal niekto neďaleko nás. Otočila som sa. Otec. ,,Nie nie nie." pokrútila som hlavou.
,,No super." zahrizol si do pery Erik.
,,Vieš čo ?"
,,No ?" zahľadel sa na mňa.
,,Naomi čo to má znamenať ?!" pozrel na nás škaredo otec. Veď ešte teraz bol pri aute !
,,Ehm.. ja.. no.."
,,Ticho ! Ideš so mnou a ty Erik.." pozrel na neho a Erik zrejme pochopil aby išiel kade ľahšie. Mňa zdrapil za ruku a ťahal ma k autu.

,,Mladá dáma, teraz si si to u mňa pekne pokašľala. Kebyže to vidí Niklas !" zabuchol dvere a mnou až trhlo.
,,Zase Niklas." zhundrala som.
,,Jaké zase Niklas ?! Chodíš s ním ? Chodíš.."
,,Nie nechodím a hneď zastav !"
,,Čo ?" zahľadel sa na mňa nechápavo.
,,Nič a zastav."
,,Ty mi nebudeš rozkazovať, stále som tvoj otec, takže sa tak aj budem správať." zvyšoval hlas, až som myslela, že mi praskne hlava.
,,Otec nekrič !" buchla som päsťou po kryte na airbag. Našťastie nevystrelil.

,,Naomi s Erikom ti neradím začínať si !" už sme boli skoro pri dverách štadiónu.
,,Ale prečo ?!" otvorila som dvere a tam niekto stál, asi rolbár, zrejme bol robiť ľad. Pozdravil sa a my sme mu odzdravili.
,,Toto tu fakt nebudem riešiť."
,,A kde ?"
,,Doma Naomi." zamračil sa keď uvidel zo šatne vychádzať Erika. Zrejme sa tu dostal taxíkom.
Hneď, ako sa im stretli pohľady, Erik sklonil hlavu a pridal do kroku.
,,Ty ideš so mnou." vtiahol ma do šatne až som začula, akoby sa roztrhla látka... na mikine. Mojej mikine.

,,Gáboril tu ešte nie je ?" opýtal sa otec, akoby sa nechumelilo.
,,Išiel s Hoffym na ľad." oznámil mu Matt.
,,Dobre teda." obul si korčule a išiel na ľad. Ja som hodila nazúrene tašku na moje provizórne miesto a sadla som si vedľa.
,,Zlé ráno ?" opýtal sa Derick.
,,Kebyže len ráno, ale aj deň." vzdychla som si a vyťahovala som veci z tašky.
,,Aj Erik bol nejaký čudný." doplnil Thomas.
,,Hmmm žebyyyyy ?" zasmial sa Magnus.
,,Bože ty si hrozný !" hodila som po ňom rukavicu a uškrnula som sa.
,,Ejjjj." pripojil sa Matt a ja som zvážnela. Ihneď stíchli a ja som sa zamračila. Chytila som do ruky druhú rukavicu a chystala sa na odpal.
,,Kto chce schytať aj tú druhú ?" opýtala som sa vážnym hlasom.
,,Čo sa tu toľko zabávate ?" vletel do šatne otec a to už všetci rýchlo vstali alebo na seba rýchlosťou blesku hádzali výstroj. Začala som sa smiať jak o dušu a všetci sa začali smiať na mne. Otec len nechápavo stál vo dverách, až nakoniec odišiel. Ďalej som sa smiala až som znovu zvážnela.
,,Všetko kôli Nateovi." prekrútila som oči.
,,Ahaaa hej no. Vy ste bola totálne super dvojka. Na vás bola sranda pozerať." zasmial sa Mark.
,,Prečo zas ?" vzdychla som si.
,,Ale len tak." uškrnul sa a ja som napriahla ruku, pripravená na hod.

,,Tak mládež, vstyk." povedal Ryan po chvíli a ja som už stála pri dverách.
,,Že mládež." povedala som si potichu a rozosmiala som sa.
,,Ja som to počul." drgol do mňa ramenom Matt.
,,Čo ?"
,,Že mládež." zopakoval a snažil sa napodobniť môj hlas.
,,Uhm.. no..." uškrnula som sa.
,,Neurážaj." zasmial sa.
,,Ja tu niesom." "nasadla" som na svoju hokejku a odletela som na plochu, kde som pristála. Viete si to predstaviť, hokejka medzi nohami a letíte v korčuliach cez pol štadióna.
Za mnou bolo počuť len smiech a o chvíľu sa vynoril nejaký Gargamel na hokejke. Matt. Ako inač. Uškrnula som sa a skočila som na ľad. Znovu som "nasadla" na hokejku a tak som jazdila po klzisku.
,,Naomi !" zreval otec až ma od ľaku šmyklo v tých peckách a *bum* do mantinelu.
,,Bože oteeec." zhundrala som a odlepila som sa od neho.
,,Žiješ ?" opýtal sa Craig.
,,Zatiaľ." nejako som sa pozviechala.
,,Si v pohode ?" opýtal sa aj Erik.
,,Hej, som živá a zdravá." uchechtla som sa a vyskočila som na rovné nohy.
,,Dobre potom."
,,Eriiiik." zazubila som sa na neho.
,,Čo ?" zasmial sa spolu s Craigom.
,,Drž." podala som mu hokejku a čepeľ som chytila do ruky.
,,Čo teraz ako ?"
,,Hijoooo !" zvolala som s rehotom. #retard4ever xD.
,,Bože môj. Koľko ty máš tých rokov ?" opýtal sa počas jazdy.
,,Budem mať 19"
,,Ja že 9" začal sa rehotať. Zastavili sme pri striedačkách. Kde stál už aj Marián Gáborík a Nick Shore. Gáborík je za Natea a Shore za Diona. Alebo naopak, ale to je už teraz jedno.

Niekoľko minút sme sa tam rozprávali a zoznamovali, až sme konečne dostali pokyn aby sme sa rozhýbali. Aj keď ja som sa už rozhýbala pomerne dosť. Už som aj stihla naraziť.

,,Dobre, teraz sa dajte na dva tími.." zapískal otec na píšťalku.
,,Erik si kapitán ?"
,,Asi."
,,Ok."
,,Alebo ja vás rozdelím." doplnil keď uvidel, že stojíme vedľa seba a rozprávame sa. Och, otec !

Nakoniec som proti Erikovi.. nečakane.

,,Fasaaa." zhundrala som keď mi ušiel puk. Rozbehla som sa za ním ale ako vidím, Derick je odo mňa rýchlejší. Nedobrzdila som a pripučila som ho na mantinel.
,,Hopa !" uškenula som sa a šmajzla som mu puk. Keď som bola v strednom pásme. Všade okolo mňa búchali chalani hokejkami, že sú voľný. Ok, nie všade. Ale skoro všade. Ale keďže ich rýchlosťou blesku obsadili, rozhodila som sa ísť dopredu sama a tam niekomu nahrať. Rozbombovala som sa ako to len išlo. Akoby tie nohy ani nepatrili mne. Už som bola pri bráne, nachystaná nahrať Codymu. Keď v tom si špička skorčule niekam zapadla a mňa vykrútilo jak takú balerínu a v plnej rýchlosti som nabrala bránu rovno rukou, na nechránenom mieste + ešte aj bruchom. Hovorím že ma nejako čudne vykrútilo. Ešte aj keď som narazila do mantinelu, tak to mnou tak treslo, že som nevedela či ešte som medzi živími. Asi som.