Vrútila som sa do izby ako veľká voda. ,,Prečo si to odo mňa nechcel nechať vysvetliť ?" dumala som. Neklamala som. Naozaj som si neuvedomila čo som povedala. Proste mi to vykĺzlo. ,,Ale čo ak mi to preto vykĺzlo že ho nemilujem ? Musela som mať včera vypité alebo čo." vyšla som na balkón a usadila som sa na zábradlie. Vybrala som mobil z vrecka a položila ho vedľa mňa. To zábradlie nie je oblé ale je vyhladené, takže sa na ňom aj pohodlne sedí. Potom som sa zapozerala do blba. Sedela som tvárou smerom do izby.
,,Naomi..." buchol dverami otec a vletel do izby. Tak som sa zľakla, že keď som posunula ruku, drgla som do mobilu a ten zletel dole.
,,Do riti !" zhučala som dosť nahlas a zapozerala sa na padajúci mobil. Našťastie bol dole nejalý chalan a ten ma začul a zapozeral sa hore a keď videl že niečo padá, rozbehol sa k tomu a môj mobil chytil.
,,Mám !" zamával mobilom.
,,Za chvíľu som dole !" zvolala som a prefrčala som okolo otca.
,,Naomi !" videla som, ako sa otočil a vykročil na balkón. Ja som nahodila turbo a šprintovala som okolo hokejistov, až som v hale rozrazila dvere a šprinty pod balkón k tomu týpkovi.Dobehla som k nemu a keď začul kroky, zdvihol zrak a ja som až vtedy videla ten pohľad spod šiltovky. ,,Šľak trafí." pomyslela som si a podišla som k nemu. Natiahla som k nemu ruku, nemienila som sa už ani o krok priblížiť.
,,Prosím kde ostalo ?"
,,V izbe." ďalej som držala ruku napriahnutú k nemu.
,,Tak, asi mám mobil zadara." uškrnul sa a začal si ho prekrúcať v ruke.
,,Daj mi ho, prosím."
,,Naomi, nemyslíš že by sme mali začať odzačiatku ?" dal mi mobil bez ďalšieho presviedčania.
,,Ja neviem." pozrela som sa hore na balkón, ale otec tam už zrejme nebol. A keď hej tak je fest nenápadný.
,,To je prvá normálna odpoveď čo si mi za tie roky dala." usmial sa a ja som sa išla rozpustiť. ,,Do frasa ! Naomi ! Kľud ! Namáš náhodou Nika ?" zahrizla som si do pery.
,,Tak.." mykla som plecami.
,,Tak ? Áno, nie ?"
,,Neviem."
,,Toto neberiem."
,,Nedá sa to len tak zo dňa na deň zmeniť."
,,Zo dňa na deň možno nie. Ale z roka na deň ?"
,,To je ešte ťahšie."
,,Tak teda asi nič z toho." pokrútil hlavou.
,,Asi nie." otočila som sa.
,,Ehm.."
,,Hej a ďakujem že si ho chytil."
,,Nemáš zač ale.."
,,Čo ?" otočila som sa.
,,Kryt ti asi nechýba čo ?" uškrnul sa a v ruke si hádzal môj kryt na mobil.
,,Zas začínaš ?" prekrútila som oči.
,,Takto sa asi budeme doťahovať navždy." zasmial sa a ja som sa znovu vracala k nemu.
,,Prosím."
,,Ee." zasmial sa a rozbehol sa preč.
,,Erik !" zrevala som a rozbehla som sa za ním.,,Erik pro-prosím !" hovorila som zadychčane.
,,Ale, ale. Nejako nevládzeš." zastavil a podišiel ku mne.
,,Ja viem." vzdychla som si.
,,To musíme napraviť." usmial sa a ja som na neho nechápavo čumela. Zase sa rozbehol.
,,Veď ty sa vrátiš !"
,,Ja už nie ! Odlietam !" zakričal.
,,Do pekla !" rozbehla som sa za ním.
Po chvíli som ho však stratila keďže vbehol do nejakej ulice. Zazrela som podobnú bundu akú mal aj Erik a tak som sa rozbehla za tým človekom. No keďže som videla, že ten týpek má nejaký čudne kolísavý pohyb zastala som. Viem že Erik je dobrý herec, ale tento tu nemal dlhé vlasy. O chvíľu vyšiel odniekiaľ jeho zrejme kamoš. Tak som iba prekrútila oči a začala som sa obzerať, či Erika niekde nenájdem. No keď som sa išla otočiť, niečo, alebo skôr niekto ma chytil za ruku. A zacítila som opilecký dych. Tak toto asi Erik nebude.
Otočila som sa a tam stál týpek. Ale len jeden, takže ten druhý asi nebol od neho.
,,Pusti ma." snažila som sa vytrhnúť ruku, lenže mal také zovretie, že ma zápästie začínalo nenormálne bolieť.
,,Ale, nie mačička." chytil ma za zadok a ja som sa mu snažila vymaniť zo zovretia alebo ho aspoň kopnúť. No nedarilo sa. Začal sa približovať k mojím perám no nakoniec zmenil smer a prisal sa mi na krk. O chvíľu som pocítila náraz - stena. ,,Ešte je len obed a tento tu je spitý jak dúha." pomyslela som si.
O chvíľu som cítila, ako sa snažil dať ruku na zadok pod nohavice. Začala som sa mrviť. Z toho dychu mi už začínalo byť tak akurát zle. A ešte horšie keď ma začal bozkať. Odstrčila by som ho, kebyže mi nedrží ruky. ,,Ten musí byť namakaný do šľaka."
Začínalo ma napínať a z očí sa mi hrnuli slzy. "Šťastie" bolo to, že po ulici nikto nechodil a keď, tak to boli len opilci. Snažila som sa kričať, no nedarilo sa mi to. Potom si zase ruku presul mne pod tričko a už som vedela že začína byť parádne zle.
,,Vypadni od nej !" zakričal niekto a odštopol ho odo mňa. Zahľadela som sa na dotyčného. Erik. Ten sa ešte vydal k tomu ožranovi a vrazil mu, rýchlo sa s tamtade začal pratať. Ja som sa zviezla pozdĺž steny na zem.
,,Naomi..." čupol si ku mne.
,,Nechaj ma." povedala som potichu.
,,Si v poriadku." chytil ma za rameno.
,,Povedala som nechaj ma !" kričala som a vstala na nohy. Tiež vstal.
,,Ale.."
,,Je to všetko kvôli tebe ! Len a len kvôli tebe ! Kebyže neblbneš, nič by sa nebolo stalo !" zjapala som a potom som sa rozbehla preč. Smerom, ktorým som sem prišla.■■■■■■■
Jsem spátky ! 😅
Rakúšaci pošli k zemi 💪 (tkks dobre skorá som xD)
Proti Švédom 🇸🇪 sme podali neuveriteľný výkon ♥
Podáme taký aj zajtra proti Rusákom 🇷🇺 a zopakujeme víťazstvo zo ZOH ? Ja verím že áno a dojdeme čo najďalej ! ♥Ako sa vám páči táto kapitola ? Myslíte že sa Naomi a Erik konečme udobria ? Alebo nie ?
YOU ARE READING
Senátor
Fanfiction~ 𝗣𝗢𝗭𝗔𝗦𝗧𝗔𝗩𝗘𝗡𝗘́ ~ ,,Teraz ma dobre počúvaj. Možno som prehral bitku, ale neprehral som vojnu," ,,No veď nie, pretože tú vojnu, som vyhrala ja,"