Senátor

47. časť

,,Jak že si hľadáš nový klub ?"
,,Veď idem s tebou, či ma tam nebodaj nechceš ?" založila som si ruky v bok.
,,Jasné že chcem."
,,Tak ?"
,,Nič nič." ponoril ma do medvedieho objatia a pobozkal ma.
,,Bude sa ti tam páčiť. Uvidíš."
,,V to verím. Len akosi mi je toho všetkého ľúto."
,,Pozri, ja kebyže hrám 9 rokov za jeden tím, tak tiež mi prirastie k srdcu a kebyže sa dozviem to čo ty, tak by som sa ihneď rozplakala a tiež by mi zrazu všetko prišlo ľúto."
,,Ja.. normálne ani.. alebo nič."
,,Pozri, som s tebou. Budem v Josè s tebou a budem aj na zápasoch. Nebudeme síce spolu, ale budem tam. Časom si zvykneš. Viem, že sa všetko vráti keď budete hrať proti Senátorom, chápem. Ale budeš to musieť premôcť."
,,Ďakujem že ťa mám. Neviem čo by som bez teba robil." slabo sa usmial.
,,Plakal doma do vankúša." uškrnula som sa. ,,Dobre.. pokus o žart sa nepodaril." pomyslela som si.
,,Jedine. Keď by som sa to vôbec dozvedel."
,,Bože Erik, veď sa usmej. Musíš to zobrať tak ako to je."
,,Ja viem Naomi, ja viem."
,,Pôjdem s tebou na tlačovku, dobre ?"
,,Dobre." vzdychol. Sadol si na posteľ a na tvár si pripožil dlane.
,,Eriiiikkk." posadila som sa mu na kolená. Jednou rukou ma objal okolo pásu a druhou si podopieral hlavu.
,,Hm ?"
,,Všetko bude v poriadku, uvidíš." znovu som ho objala a objatie mi opätoval.
,,Keď myslíš."
,,Hovorím ti, ja nemyslím, ja to viem."
,,Tak dobre teda.."

¤ UTOROK ¤

,,Dobré ráno." pozdravila som Erika hneď, ako som sa zobudila a otočila som sa k nemu. Sedel na kraji postele a hľadel do zeme.
,,Dobré." odpoved zamyslene pochvíli.
,,Vyspal si sa ?" opýtala som sa ustarostene.
,,Trochu." prikývol slabo hlavou.
,,Och Erik. Poď sem."
,,Vôbec neviem čo na tej tlačovke poviem."
,,Pozri, v lietadle som ti povedala, aby si povedal to čo cítiš. Poďakuj všetkým.. oni pochopia že to je pre teba zrejme ťažké."
,,Myslíš ?" zvalil sa do postele tak prudko, že som až ja vyletela do vzduchu.
,,Viem to." povedala som keď som dopadla.
,,Čo by si povedala ty ?"
,,Ja by som poďakovala."
,,To viem, ale nič viac ?"
,,Neviem, stále mám polovičnú zmluvu s Landsbro. No oni sú zvyknutý že raz som tam, potom tam a zase späť. Takže mne ani žiaden preslov zrejme ani netreba."
,,Uhm."
,,O koľkek je tlačovka ?"
,,O jednej."
,,Tak to by pasovala vstať."
,,Koľko je ?"
,,Jedenásť. Ale vieš, pokým sa nachystáme..."
,,Dobre." vstal z postele, vzal si veci a mieril pomalím krokom do sprchy.
Ja som si len zo stoličky zobrala mikinu Ottawa Senators, ktorú, samozrejme vždy nosím a čierne rifle. Medzitým, ako som čakala, kým sa Erik osprchuje, som urobila raňajky.

,,Dobrú chuť." usmiala som sa na neho a išla som sa osprchovať ja. Mal na sebe čierne tričko s dlhým, vyhrnutým rukávom a čierne nohavice.
,,Ďakujem." začal sa v tom prehrabávať. Pochybujem že to zje.

Vyfénovala som si vlasy a urobila som si dva boxérske vrkoče.
Prišla sm do kuchyne a ako som povedala, polovicu nechal poprehrabovanú na tanieri.
,,Erik ?"
,,Hm ?"
,,No tu si." stál v obývačke pri okne a pozeral niekde do diaľky. Vyzeral dosť nepríčetne.
Podišla som k nemu a zozadu som ho objala. Taktiež som sa zahľadela von oknom.
,,Budú na tlačovke aj spoluhráči ?"
,,Mali by byť."
,,Ber to pozitívne. Nemusíš si pripravivať dva preslovy." uškrnula som sa no jemu len trošku šklblo kútikom.
,,Vôbec sa mi tam nechce ísť, ale že absolútne."
,,Chápem ťa."
,,Už aby som to mal za sebou."
,,Čo keby sme urobili rozlúčkovu párty ?"
,,Nemáme na to čas."
,,Ale pre pána, veď sa tu ešte budeme musieť vrátiť. Keď nie ty, tak aspoň ja. Alebo ja tu ostanem, ty pôjdeš do Josè, chvíľu tam ostaneš, potom niekedy prídeš, urobí sa rozlúčkova párty. Zoberú sa nejaké veci a hurá do San Josè."
,,Najradšej by som ostal tu."
,,Vieš že aj ja."
,,Pomali pôjdeme nie ?"
,,Uhm." prikývla som. Vzala som si vak, do neho dala môj a Erikov mobil, kľúče od domu a ďalšie blbosti. Samozrejme som si nezabudla zobrať vreckovky.. pre istotu.

,,Tvojí rodičia o tom vedia že ?"
,,Sa mi zdá že som im to hovoril." nasadil si slnečné okuliare a vycúval na cestu.
,,Uhm.."
,,Prečo ?"
,,Ále, len tak."
,,Okay."

,,Keď tak na to pozerám, nemám chuť tam ísť." zaparkoval a oprel sa o operadlo.
,,Do šľaka ! Tak buď tam choď a nehundri, alebo tam nechoď, hundri ale pôjdem ja."
,,Dobre, dobre ! Veď už idem." vystúpil z auta a tu hneď majland fotografov. Nevedia že majú byť vovnútri ?

Prišli sme do obrovskej, preplnenej miestnosti a zaraz sa na nás upriamili pohľady. Naše stoličky boli úplne predu.. hlavne Erikova tam bola. Ostala som teda stáť pri stene. Erik si to všimol a hneď schmatol najbližšu stoličku a položil ju vedľa svojej.
,,Ďakujem." zašepkala som keď som si prisadla.
A mohla nasledovať hlavná hviezda. Vyšiel si po schodíkoch na svoje miesto. Nádych, výdych a spustil..