Senátor

17. časť

Prezerala som si hráčov a potom som si všimla že nikde nie je Erik. ,,Yes !" tešila som sa v duchu.
Keď už okolo striedačky stáli hrači, sklonila som hlavu a tvár mi zakryl šilt. Vyzerám ako keby po mne prešla rolba. Ako nie žeby som sa ja maľovala, ale som strapatá. Ešte by si ma aj bocian pomýlil s hniezdom.
,,Tak, chalani. Toto je moja dcéra Naomi." ukázal na mňa a usmial sa. S každým som si podala ruku a on mi zasa povedal meno. Jediný, ktorého som už tak osobne poznala bol Jean-Gabriel. S ním som sa objala a chvíľu sa s nim aj rozprávala. Ževraj som sa nezmenila. Určite chcel povedať:,,Zmenila si sa.. k horšiemu."

,,Naomi s vami bude trénovať do konca... do kedy ?" opýtal sa.
,,Dotiahol si ma tu a ani nevieš kedy končia prázdniny ? Ďakujem pekne !" prevrátila som očami.
,,Tak.. bude tu do neviem kedy ale približne 2 týždne.."
,,A možno dlhšie." skočila som mu do reči.
,,Možno. A tu máš dres." podal mi tréningoví dres.
,,Otec.. že.. nie." uškrnula som sa.
,,Čo ?!"
,,Ehm.. ja tu mám svoj dres."
,,Jaký zase ?!" rozhodila rukami. Hokejisti sa na nás pomerne dobre bavili. Hodila som po nich očkom a polovica sa usmievala. Nemali ďaleko od smiechu.
,,No s Lulei ! Keď o tom nevieš, hrám tam." prevrátila som očami.
,,Teraz trénuješ tu, tak budeš mať aj taký dres !"
,,Oteeeeec ! Aaaaaa !" zaklonila som hlavu a naštvane sa posadila na lavičku.
,,Naomi !" zvraštil čelo.
,,Viete čo je toto mať jeho za otca ?" povedala som chalanom, vložila som si tvár do dlaní a oni svoj smiech skrývali za rukavicami. Potom som sa začala smiať aj ja.
,,Budeš mať tento dres a basta !" ukončil debadu a hodil mi dres do tváre. To má byť záclona ?
,,Asi som tu ani nemala ísť." povedala som naštvane a vyhrnula si dres na šiltovku. Odkorčuľoval do stredu klziska a zapískal. Fuj ! Ten zvuk neznašam. Duní mi v hlave ďalšiu polhodinu.

Po tréningu som ledva pozerala. Oči sa mi už od únavi zatvárali.
Sedela som na lavičke a bradu som mala v dlaniach a lakte som mala opreté o kolená. A tam som čumela na poličku v mantineli a fľašku v ňom.
,,Čo si taká mimo ?" prihovoril sa mi niekto a ja som sa na neho pozrela.
,,Počkaj ja si spomeniem." dumala som a znovu som si hlavu vložila do dlaní.
,,Čo ?" zasmial sa.
,,Musíš mi povedať ako sa voláš, lebo ja som totálne vymletá." uškrnla som sa.
,,Cody."
,,Jaaaaj veď hej." čapla som sa po čele.
,,Nooo." zasmial sa a striekol si do tváre vodu.
,,Trošku blbá otázka, ale.. koľko máš rokov ? Nevyzeráš žeby si bola staršia ako 20 ale zase ani mladšia ako 15"
,,Je to presne medzi nimi."
,,18 ?"
,,Presne !" kývla som hlavou.
,,Oo." zasmial sa.
,,A keď už vieš môj vek mohla by som vedieť ten tvoj ?" milo som sa usmiala.
,,24" usmial sa.
,,Ooo." zopakovala som ako on predtým.
,,Oooooooo." zasmial sa.
,,Hej ty oooo, už by si mal ísť."
,,A ty nejdeš ?"
,,Dobrý nápad." vstala som a Cody ma následoval.
,,Oooo." znovu sa zasmial.

Pred štadiónom už na mňa čakal otec. Priklusala som k nemu a nastúpila do auta.
,,Kde si bola tak dlho ? Už som tu chcel volať." opýtal sa a nastúpili sme do auta.
,,Ále, skoro som zaspala ale prebudil ma Cody."
,,A potom ste kecali hej ?"
,,Presne tak."
,,Nevyzeráš dobre."
,,Som len príšerne unavená."
,,V to dúfam."
,,Nedúfal ale ver."
,,Dobre, dobre. Ako sa vám zatiaľ darí v lige ?"
,,Sme štvrté, ale chýba nám len bod na tretie."
,,To je super. Boli ste aj prvé ?"
,,Kedy sme to mali stihnúť otec ?"
,,Bože a to čo hráte ? 5 dní ?"
,,Dobre ale nemáme práve najsilnejšie zloženie."
,,Lebo si odišla ?"
,,Ale otec !"
,,Čo ? Nie je to pravda ?"
,,Nie ! Dve najlepšie hráčky sú zranené."
,,A tretia odišla."
,,Som rada že ma vnímaš ako ťahúňa tímu, ale niesom ním." zastavili sme pred domom a ja som vystúpila. Otec otvoril kufor a vybral mi batožinu.

,,Tu budeš mať izbu." otvoril dvere do izby, ladenej do svetlulinko modra. Ale bola fakt pekná ! Posteľ bola uprostred izby a na stenách boli zavesené dresi. Otcove. Niektoré máme doma a niektoré ma on tu. Ani som si nepomyslela že ich tak je veľa.

,,Vyspi sa, zajtra zarezávaš." usmial sa a zavrel dvere. Ja som si čupla ku kufru a povyhadzovala z neho veci rovno do skrine. Potom som sa išla osprchovať a spať. Chcela som napísať Meggy a ostatným babám, lenže tu je časový posun a u nich je niečo po dvanástej v noci.

¤ Ráno ¤

,,Naomi ?"
,,Hm ?" zafunela som spod vankúša.
,,Poď na raňajky."
,,Ešte chvíľu."
,,Chceš stihnúť tréning ?"
,,Oteeeeec ! Včera som prišla a som unavená. Aj ja sa potrebujem prestaviť na iní čas !" prekrúcala som očami.
,,Joj veď dobre." znovu zavrel dvere a ja som musela vstať. Obliekla som si veci, čo si dávam pod výstroj a na to som si dala to čo som mala včera za štadióne. Nebudem sa predsa tam pred nimi prezliekať. Brrr.

Schmatla som tašku s výstrojou a zbehla do kuchyne. Na stole ma čakala torttila. Mňam.
,,To len toľko ?" vyvalila som oči a pustila sa do nej.
,,A čo si čakala ? Pizzu ?"
,,Nie, lentilky." prekrútila som očami.
,,Aj tie budú."
,,Koľko je hodín ?"
,,Desať."
,,Len ?"
,,Že len ?"
,,Hej."
,,O 15 minút je tréning."
,,A hrá sa dnes proti niekomu či čo ?"
,,Hej, proti Winnipeg jets."
,,Aha."

,,Fajn, tam je voľné miesto, zlož sa tam aaaaa potom príď." povedal otec, keď mi otvoril dvere na šatni. Všetci chalani tam sedeli. O môj Bože. Chvála, už si len lepili hokejky alebo čistili sklá na prilbách. Pozdravila som ich a zložila sa vedľa Zacka Smitha a Dericka Brassarda.
Z tašky som vytiahla výstroj a začala ji na seba dávať. Už som končila keď som vytiahla dva dresi. V pravej ruke som mala tréningoví dres Senátorov a v ľavej Lulei.
,,Dilema čo ?" zasmial sa niekto neďaleko. Zdvihla som pohľad a uvidela Erika.
,,No do riti." pozerala som na neho obrovskými očami a oni sa začali smiať. Nakoniec som si vzala dres Lulei. Aspoň bude sranda.

Po tréningu som bola taká zničená ako nikdy. Ktovie či prídem na zápas.