Senátor

21. časť

(Tylor Hall⬆)

,,Tak, čo ideme robiť teraz ?" opýtal sa otec pri recepcii. Už sme v Detroite v hotely. No lenže ja absolútne nevnímam. Neďaleko stojí pekný chalan. Strašne mi niekoho pripomiína, ale ktovie koho. O chvíľu sa otočil jeho kamoš a kývol na mňa hlavou, aby ukázal tomu, koho sledujem, že ho sledujem (😂). No keď som uvidela tvár toho bonzáka, stuhla som. Radšej som sa rýchlosťou blesku otočila k otcovi, ktorý mi podával kľúče.
,,Čo si hovoril ?"
,,Ale nič, koho sleduješ ?" zapozeral sa mojím snerom.
,,Pff..nikoho."
,,Connor McDavid, noooo." zasmial sa.
,,Noooo čo ?"
,,Nechaj tak, poď."
,,Kam ?"
,,Do izby."
,,Aha."

,,Ako fakt sme mohli ísť tým výťahom." prerušila som ticho ktoré medzi nami vkádlo. Už sme na štvrtom poschodí a zdá sa mi, že otec stále nevie, že ta naša izba tu nie je.
,,Aha tu je." dobre je. Zložila som kufor k dverám a sadla som si na neho. Otec medzitým odomykal, keď sa otvoril výťah a z neho vyšiel Connor a jeho kamarát Neviem-ako-sa-voláš. Nehovorím že sa mi Connor páči, ale ten druhý áno. ,,Bože Naomi ty si hrozná." pomyslela som si. Keď sa k nám blížili, akurát otec otvoril dvere a ja som vletela do izby. ,,Čo to robíš ?" položila som si ruky, zaťaté v päsť na oči.

,,Naomi deje sa niečo ?" vošiel do izby oco. Určite sa rozprával s tými dvoma na chodbe.
,,Čo ? Aha nie." usmiala som sa a pokrútila som hlavou.
,,Naozaj ?"
,,Naozaj sa nič nerobí. Všetko je v najlepšom poriadku."
,,Tak dobre."

¤ DRUHÝ DEŇ ¤

,,Takže, ako bude dnešný deň prebiehať ?" opýtala som sa na raňajkách.
,,Môžeme niekam ísť a do štvrtej sa musíme vrátiť."
,,Aha a o koľkej sa to tam začína ?"
,,O štvrť na šesť."
,,Doooobre a kam by sme išli ?"
,,Bože Naomi, toľko máš tých otázok jak naozaj." uškrnul sa.
,,Pýtať sa treba." prevrátila som oči.
,,Ja viem."
,,Jedno nevieš."
,,Čo ?"
,,Kam by sme išli, nie ?" uškrnula som sa.
,,Asi tak."
,,Hmmmm, ja tiež neviem." dumala som.
,,Pôjdeme si do nejakého nákupného centra niečo kúpiť. Čo ty na to ?"
,,Načo ?"
,,No veď kúpime niečo mame, deťom."
,,Aha. No dobre."
,,Tak fajn, koľko je hodín ?" obzeral sa okolo, no žiadne hodiny nevidel.
,,Desať." vytiahla som mobil.
,,No veď to už môžeme ísť."
,,Hej no." mykla som plecami a vstala som.

,,Naomi pozor !" povedal otec. No bolo neskoro, keď som sa otáčala, do niekoho som vrazila. Alebo presnejšie, ten niekto vrazil do mňa.
,,Prepáč !" povedal ten búrač.
,,Ja.. prepáč Connor." to meno mi vykĺzko.
,,Ehm.. poznáme sa ?" usmial sa.
,,No... ako... ja teba hej." zasmiala som sa.
,,Aha a smiem vedieť ako sa voláš ?"
,,Naomi Boucher."
,,Teší ma, ja sa už predstavovať asi nemusím."
,,Nie." zasmiala som sa.
,,Tvojho otca zrejme poznám ale teba.. ty si tá zo včera že ?"
,,Heh ?"
,,No pozerala si sa na Taya." uškrnul sa.
,,Aha no.. kto je Tay ?" začervenala som sa. Chcela som schytiť najbližšiu tácku a priložiť si ju ku ksichte aby to nevidel.
,,Taylor."
,,Aha." kývla som hlavou.
,,Tak.. ja teda idem." usmial sa.
,,Hej, hej aj ja." uškrnula som sa. Keď Connor odchádzal, otočila som sa, no otca nikde. ,,Kde si zese ?" prekrútola som oči a vydala som sa do izby.

,,Fajn, takže toto je mame... ee toto Vinc.."
,,Nie Mile." opravila som ho. Pred niekoľkými minútami sme sa vrátili a kúpili sme to fakt dosť.
,,Aha tak toto Mile a toto Vincentovi."
,,Nie, toto Mile, toto mame a toto Vincovi."
,,Och Bože." zalomil rukami.
,,Ja sa idem obliecť."
,,No choď, chcem ťa v nich vidieť." usmial sa.
,,Ok."

,,Tak ?"
,,Si nádherná." usmial sa.
,,Určite." uškrnula som sa.
,,Počkaj, odfotím ťa a pošleš to mame."
,,No dobre." prekrútila som oči.

,,To je veľké." vošli sme do sáli. Všade boli známy hokejisti a tréneri.
,,To je Mike, poď ideme k nemu." usmial sa a ťahal ma za trénerom Pittsburghu.
,,Ľutujem že som tu išla." zašomrala som.

,,Oci ja idem von." oznámila som mu po minimálne dvoch hodinách státia. Už tu je strašne horúco.
,,Idem s tebou ?"
,,Nie netreba." pokrútila som hlavou a vydala som sa smerom k dverám. Kvôli tým šatám sa za mnou všetci obzerali a už som aj ich výber začala ľutovať.

,,Konečne čerstvý vzduch." povedala som do noci.
,,Hejže.." povedal niekto.
,,Kto si ?!" vyľakala som sa.
,,Taylor a ty ?"
,,Aký Taylor ?"
,,Taylor Hall."
,,Bože." prekrútila som oči.
,,A ty si ?" vynoril sa odniekiaľ z tmy.
,,Naomi."
,,Aká ?" uškrnul sa.
,,Boucher."
,,Aha ty si tá čo mi Connor spomínal." zasmial sa.
,,Čo ?"
,,Nič len že si ma sledovala."
,,Ja som ťa nesledovala."
,,A čo teda ?"
,,Niekoho si mi pripomínal a nevedela som si spomenúť no.."
,,Aha." uškrnul sa.

,,A prečo si tu a nie tam ?"
,,Nedá sa tam dýchať."
,,Aha."
,,Ty ?"
,,Tiež."
,,Nejdeš sa niekam prejsť ?"
,,Ja neviem... otec ma bude hľadať."
,,Neboj." usmial sa.
,,No.."
,,Keď si so mnou nič sa ni nemôže stať." uškrnul sa.
,,Dúf.."
,,Naomi ?" ozval sa niekto za nami.
,,Hm ?" otočila som sa a prižmúrila som oči. Toto nebol otcov hlas. Práveže to bol hlas niekoho, koho som vôbec nepoznala. Pretože taký hlas nemá nikto s kým sa poznám. Aspoň dúfam. Vstala som a vzápätí aj Tay.
,,Nepoznáš ma ?"
,,Ehm.."
,,Naomi, nerob si srandu."
,,Ja si srandu nerobím." ďalej som sa snažila ten hlas priradiť k nejakej osobe, no nedarilo sa mi to.
,,Už si na mňa zabudla ?"
,,Ale... keď... Bože !" otočila som sa tomu "neznámemu" chrbtom a ďalej som rozmýšľala.

,,Naomi to som ja.." podišiel bližšie a už mu konečne svietilo svetlo do tváre a ja som ho spoznala.