Senátor

32. časť

¤ O 2 DNI NESKÔR ¤

Posadila som sa na striedačku a pozerala som do blba. Som celá dolámaná a unavena. No aj cez to ma otec dotiahol na štadión. No nie náš. Sme v Arizone a dnes hráme zápas.
S Erikom sa normálne rozprávam a otec sa s tým zmieril ale keď sa skončí tréning hneď ma ťahá preč. Za tie 2 dni musel. Ďalšia vec, ktorá mu tu v Arizone vadí je, že máme izby oproti sebe. Neviem čo si o mne myslí, ale je mi to už jedno.
,,Naomiiiiiiiii." drgol do mňa niekto a ja som sa prebrala.
,,No ? Čo ?" otočila som sa na dotyčného. Matt.
,,Ty si ma nepočúvala ?"
,,Hej hej.."
,,Čo som hovoril ?"
,,Ehm.. čo ja viem ?" uškrnula som sa.
,,Pfff."
,,Čo si hovoril ?"
,,Nič, vedel som že nebudeš počúvať tak som si urobil s teba srandu."
,,Ďakujem veľmi pekne." prekrútila som oči.
,,Nemáš zač." zasmial sa a skočil na ľad.

Po chvíli sedenia, keď už všetci boli na ľade, vrátane otca, som vstala a išla skontrolovať kde je Erik. Nie žeby mi chýbal.. xD
Otvorila som dvere na šatni a rovno predo mnou sa zjavil Erik.
,,Tu si." prekrútila som oči.
,,Nebodaj som ti chýbal." zasmial sa.
,,Mne nie ale otcovi budeš."
,,Jaj no, tomu asi najviac." zasmial sa.

,,Prečo má vlastne tréner problém, že sa s tebou rozprávam ?" uškrnul sa.
,,To neviem ani ja."
,,Uhm, no pekne. To sa na teba nemôžem ani pozerať ?"
,,Minule, keď som sa s ním rozprávala mi zakázal sa s tebou vôbec kamarátiť."
,,Ale teraz mu nejako extra nevadí keď sa s tebou bavím."
,,Asi sa môžeme kamarátiť len pred ním inak nie, ktovie ?"
,,Opýtame sa ho." začal podskakovať ako malý chlapec a ja som sa rozosmiala.
,,Bože môj.."
,,Čo ?"
,,Nič.."
,,Vieš čo ?"
,,No ?"
,,Na ďalší zápas som dostal voľnooo."
,,Ale nehovor. Prečo ?"
,,Nemôžem dostať voľno ?"
,,Samozrejme že nie Karlsson !"
,,Pffffffffff." hral urazeného.
,,Proti komu sa to bude vlastne hrať ?"
,,Hmm jak sa volajú.." zamyslel sa.
,,No ja neviem."
,,Blackhawks."
,,Jaj. Veď poviem Chicago."
,,Pšt."
,,Jake pšt ty furt."
,,To čo máš.. Naomi.. naozaj ?" pozeral mi na nohy. Mala som obuté tie nové tenisky. Stali sa mojími najobľúbenejšími.
,,Čo ?"
,,Že fakt si si obula tie tenisky."
,,Inač by som ich asi ani nebrala, no nie."
,,To sa ti až tak páčia ?"
,,Áno." posadila som sa na striedačku a ruku som si opatrne položila do lona.
,,Moje nervy." zasmial sa a vybehol na ľad. Ja som vytiahla mobil a zapla instagram. Začala som hľadať Erika. Keď som ho konečne medzi tými stovkami fanpage našla, klikla som na "follow".

,,Čo to robíš ?" opýtal sa známi hlas a ja som až nadskočila. Lakťami bol oprený o mantinel a sledoval ma.
,,Erik toto mi nerob ! Skoro som dostala infarkt !"
,,Ale nehovor. No ? Koho to tam sleduješ ?" snažil sa mi nakuknúť do mobilu.
,,Eriiik." neviem prečo to robím, veď aj tak mu príde upozornenie.
,,Takže to som ja ?"
,,Nie." uškrnula som sa.
*Smrk* potiahol nosom a odišiel. Zasmiala som sa a sledovala som tréning.
Potom som sa znovu zapozerala do mobilu a napísala som mame aby mi zohnala letenku do Helsiniek a otcovi potom poviem aby mi pozháňal stade do Landsbro.

Po skončení tréningu som opustila štadión ako posledná. Nerada chodím prvá a aj tak by som musela vonku čakať. Postavila som sa pred šatňu a čakala som, pokým niekto nevíjde. Ako prvá vyšla celá šatňa. Tak som teda čakal kým všetci prejdú a pôjdem posledná. Nikto si ma nevšimol a išli ďalej. Tak som ich nechala tak a keď bol medzi nami nejaký ten odstup, tak som sa vydala na cestu za nimi.

,,Oci ? Vybavíš mi letenku ?" prerušila som ticho medzi nami dvoma v autobuse.
,,Čo ? Načo ? Veď tu máš byť ešte týždeň."
,,Musím ísť do Helsínk."
,,Načo ?"
,,Jokerit mi poslal ponuku."
,,To je super, ale ako chceš hrať s tou rukou ?"
,,Nebudem hrať, urobím len testy a podľa toho predsa posúdia či ma berú ďalej alebo nie."
,,No dobre. Na kedy ti ju treba ?"
,,Na utorok." dneska je nedeľa, takže to je tak akurát. Musím ale skontrolovať či nejde nejaký let rovno tam. Predsa len, termín, na ktorý tam mám byť končí v stredu.
,,Dobre."
,,A neletí niečo aj rovno tam ?"
,,A ty si chcela letieť do Landsbro ? Či do Lulei ?"
,,Do Landsbro som chcela ísť ale termín mi končí už v stredu."
,,Ale nebudeš unavená ?"
,,Ja im to vysvetlím a opýtam sa či by to nepreložili na deň potom alebooo neviem."
,,Nechceš letieť zajtra ?"
,,Odtiaľ ?"
,,Hej."
,,Nemám tu všetky veci."
,,Ale veď sa tu ešte vrátiš nie ?"
,,No neviem. Trénovať nemôžem takže asi.." pokrútila som hlavou.
,,Tak ja ti ich pošlem poštou alebo ako."
,,Nemôžeš to po niekom poslať ? Aby som vedela že to bude v akom-takom bezpečí."
,,Uvidím alebo po skončení sezóny ti ich prinesiem."
,,To mám čakať do mája ?"
,,Aj tak nemôžeš trénovať."
,,Dobre nejak to naplánujem." autobus zastavil pred hotelom a ja som vystúpila medzi prvými. Vytiahla som z vrecka kľúče od izby a vošla som do hotelu. Vybehla som po schodoch hore a odomkla. Potom som si nachvíľu zdriemla.

,,Tak, že to vyhráte !" povedala som keď chalani vchádzali do šatne a s každým som si dala pästičku. Keď tam už boli všetci, vybrala som sa na striedačku. Tribúny sa pomali, ale isto plnili. Posadila som sa na ňu a čakala, kým chalani prídu na rozkorčuľovanie, keď tu na ľad vybehli hráči Kojotov. Čítala som si ich mená na chrbte.
,,Ekman-Larsson, Raanta, Perlini, Hjalmarsson, Keller.. čo ?! Jaký Hjalmarsson ?!" otvorila som obrovské oči a hľadala som ho, keď tu ku mne prikorčuľoval.
,,Ahoj." usmial sa.
,,Ehm, čauko."
,,Dlho sme sa nevideli." hovoril čudným, ironickým hlasom.
,,4 dni ?"
,,No a to je málo ?"
,,Hej."
,,Aha."
,,Nik ? Nehneváš sa na mňa ?" opýtala som sa opatrne.
,,No vieš, na teba sa hne.. musím ísť, volajú ma. Tak sa zatiaľ maj." kývol rukou a korčuľoval za Chychrunom. Akoby mi ani nechcel odpovedať.
,,Čo sedíš jak socha ?" stúpol si za mňa otec a ja som sa postavila k nemu a hráči začali skákať na ľad.
,,Pripravujem sa psychicky na hru." uškrnula som sa.