Senátor

12. časť

,,Čo ?!" vyhŕkla som a do očí sa mi razom nahrnuli slzy. Hodila som obálku ďaleko od seba a zaborila som tvár do vankúša. Takto som neplakala už dĺhočízne dlho.
,,Prečo ? Prečo ?!" vzlikala som najviac ako sa dalo.

Už plačem najmenej hodinu, no slzy už nemám. Plačem nasucho. Pozerala som na tú porazenú obálku zaslzenými očami a nevedela čo ďalej so životom.
Prímačku som neurobila, takže na dve veci pôjdem hrať za Ottawu. Môj sen od dectva sa zrútil, no ja za neho budem bojovať ďalej, až kým sa do Ottawi nedostanem. Keď nie na školu, tak aspoň na štadión.

*klop, klop, klop*

,,Choď preč !" povedala som cez vzliky.
,,Naomi.." prihovorila sa mi mama.
,,Povedala som, choď - preč !" zavrela som oči a hlavu vopchala pod vankúš.
,,Naomi, svet sa predsa nezrúti." sadla si na posteľ vedľa mňa.
,,Tebe možno ! Máš deti, muža, vyštudované školy od výmyslu sveta. Máš všetko čo si kedy chcela ! A ja ?! Ja sa nemôžem dostať na jednú debilnú školu !" vstala som z postele, schmatla mikinu zo stoličky a trielila preč.
Zbehla som do vchodu, vzula topánky, vzala hokejku, puk a bežala som preč. Vôbec nič som nevidela cez tie slzy, ktoré sa už vrátili. Utierala som ich jedná radosť.

Bežala som až k jazeru, kde som ako malá hrávala hokej. Teraz som dúfala aby tu aspoň nejaký ten ľadík bol. Je apríl a už sa tu všetko topí, aj keď večer tu býva zima ako na Aljaške. Čo vám môžem len potvrdiť, keďže som tam bola, aj keď len na otočku.

Prišla som k jazeru a ten ľad tam chválabohu bol, už sa síce topil, ale to mi je jedno. Veď utopím sa len raz, dvakrát nie. Vytiahla som si z búdy bránku a postavila ju na ľad. Vzala som si aj ostatné puky, postavila som si ich do radu vedľa seba a začala som strieľať. Naďalej so slzami v očiach. Len raz som trafila bránu.
Celou silou som strelila hokejkou o zem, až sa trochu nalomila, prišla som ku bráne a tam som ešte väčšou silou udrela. Neviem kto to tu bude pratať, keďže je už tma, okolo 19:40. Mám tu len takú leda by bolo lampu, ktorá mi svieti.

Hádajte čo ? Presne, hokejku som zlomila. Jednu časť hokejky som hodila k búde a druhú úple niekde na jazero. Sadla som si na zem a začala plakať.
,,Naomi ?" začula som za sebou chlapčenský hlas. Otočila som sa a hádajte kto tam bol ?
,,Niklas !" vstala som a šprintovala za ním. Po ceste sa mi šmyklo a spadla som. Už sa mi vôbec nechcelo vstávať, tak som sedela na zemi a ďalej plakala.
,,Naomi, čo sa ti stalo ?" pomohol mi vstať a ponoril ma do svojho medvedieho objatia. Čo by som bez neho robila.
,,Ja..mňa.. nep-nepriali.." vzlikala som.
,,Pšššt. To bude dobré."
,,Nie !" odstrčila som sa od nieho.
,,Ale Nao.."
,,Možno, nie." zaťala som ruky v päsť. O chvíľu mi Nik vopchal do ruky kus hokejky, ktorý našiel. Prišla som k bráne a tresla tou hokejokou znovu až sa znovu zlomila na dve časti. Ja fakt neviem kto to poprace.

,,Musíš to hodiť za hlavu, ja som sa tiež nedostal na školu ktorú som chcel študovať, dokonca na dve. Až na tretiu som sa dostal." usmial sa.
,,Fakt ?" tiež som sa usmiala.
,,Fakt." utrel mi slzu.
,,Asi sa na to už vykašlem."
,,To bude najlepšie. Poď odprevadím ťa domov a môžeš mi porozprávať čo sa ti dnes prihodilo." usmial sa.
,,Dobre, len to tu musím popratať, lebo keby to videl otec, prizabil by ma." uškrnula som sa.
,,Pomôžem ti." ponúkol sa a išiel odložiť bránku.

,,Tak, čo ten zápas ?"
,,Jaký ? Ahaaa." čapla som sa po čele.
,,No ahaaa !" zasmial sa.
,,No, fajn."
,,Že fajn ?! Ste vo štvrťfinále !" objal ma a otočil sa so mnou.
,,Hej no.." slabo som sa usmiala keď ma položil na zem.
,,Uvidíš, ty sa do tej Ottawi dostaneš." vybrali sme sa domov.
,,Dúfam." povzdychla som si.
,,Nedúfaj ! Ver v to." chytil ma za ramená a zahľadel sa mi hlboko do očí.
,,Budem." objala som ho, zas a znovu.
,,Fajn." pokračovali sme v ceste.

,,A čo tu vlastne robíš ?"
,,Ti vadí že tu som ?" uchechtol sa.
,,Nie ! Jasné že nie." zasmiala som sa.
,,Lebo už máme po sezóne. Už bude len finále." povzdychol si.
,,Aj tak ste to ďaleko dotiahli !" pochválila som ho.
,,Vy to dotiahnete až na pohár !" usmial sa a ja som mu úsmev opätovala.
,,Dúfam.."
,,Choď s tým dúfam nikde." zasmial sa.
,,Dúfam že sa to podarí." zasmiala som sa a vyšli sme na chodník.
,,Božeeee." prevrátil očami.
,,Čoooo ?"
,,Ja budem mať z toho dúfam, nočné mory !" zahľadel sa na mňa šokovane.
,,Ach jaj." pozrela som na ním takým výrazom že "ups".
,,No poď." pokrútil s úsmevom hlavou a pokračovali sme ďalej.

,,Kedy máte ďalší zápas ?" opýtal sa už pred mojou vilou.
,,Hm, pozajtra."
,,Prídem." usmial sa.
,,Fakt ?"
,,Hej."
,,Super. Tak ja už idem." objala som ho.
,,Ahoj."
,,Ahoj." rozlúčila som sa a išla k dveram. Po ceste som videla mamu v okne a mala mobil pri uchu. ,,Zrejme volá s otcom." pomysela som si. Nik ešte stál na ceste. Otočila som sa za ním, kývla mu a on sa usmial. Potom som už zmizla za dverami.

Vybehla som do izby tak, aby som mamu nestretla po ceste. Zatvorila som za sebou dvere a namierila som si to do kúpeľne, osprchovať sa.

,,No poooď, zdvihni to." volala som otcovi. Keď môže zavolať mame, môže aj mne.

,,Ahoj Naomi." pozdravil.
,,Ahoj."
,,Naomi.. nemôžem, prepáč."
,,Prečo zas ?!"
,,Mám tréning s chalanmi."
,,Ale to ťa neospravedlňuje." nahrnuli sa mi neovládateľne slzy do očí.
,,Naomi, ja ti zavolám za chvíľu."
,,Ja idem spať !"
,,Tak čo si potrebovala ? Ale rýchlo, prosím."
,,Ty nikdy na mňa nemáš čas ! Mame zavoláš, ale aby si si našiel čas na mňa, Vinca a Milu ?! To nie ! Nejdem do žiadnej Ottawi !"
,,Ale.. prečo ?"
,,Lebo preto !" zrušila som. Mobil som od seba odhodila a len tak som pozerala do stropu. Nemám chuť už na nič. Tento celý deň sa zapíše do mojej histórie ako najhorší v celom mojom živote. Asi si to poznačím do kalendára a hneď aj ten deň z neho vystrihnem.

*klop, klop*

,,No ?"
,,Naomi ?" nakukla spoza dverí Mila a potom Vinc.
,,Hm ?" zdvihla som sa na lakte.
,,Môžeme ísť spať ku tebe ?"
,,No poďte." odhrnula som perinu a oni sa mi nasáčkovali do postele.

,,Nepozrieme si nejakú rozprávku ?" navrhol Vinc.
,,Ok." vzala som notebook a zapla ho.

,,Čo by ste chceli ?"
,,To je jedno." odvetila Mila.
,,Tak čo ja viem .." prezerala som priečinok s rozprávkami.
,,Čo tak toto ?" ťukol mi prstom do obrazovky Vinc a ukázal na rozprávku.
,,Dobre." pustila som a zaľahli sme.