Senátor

3. časť

,,Tímy vybiehajú na ľad..." začala som.
,,Stoja na modrých čiarach a idú k bránam," dokončil Niklas.
,,Povedali svoj pokrik a už každý stojí na svojom mieste." postavili sme sa oproti sebe na buly.
,,Sirény zazneli a zápas sa začne o 4...3...2...1... teraz!" zobral mi puk. Rýchlo som za ním korčuľovala a hodila sa do strely, ktorá mierila na bránu.
,,Hjalmarsson striela. Ooooooooo do strely mu skočil hráč Sens." smiali sme sa.
,,Teraz ide do útoku Boucher a strieľa.. blbá žrďka." prekrútila som očami a Niklas sa smial.

⌘

,,Hjalmarsson ide do útoku, Boucher mu nestíhá. Strieľa a je to gooooool!" zdvihol ruky nad hlavu.
,,Koľko to už je?" opýtala som sa po hodine hrania.
,,20:23 pre mňa."
,,Viem, že pre teba." rozhodila som rukami.
,,Dáme prestávku," zasmial sa.
,,Za tú hodinu to už je minimálne piata prestávka," smiala som sa a on tiež.

⌘

,,Boucher ide do útoku. Dokonalou kľučkou obieha Hjalmarssona a blíži sa k bráne. Už je čoraz bližšie a.... je to goooooool!" skočila som do záveja.
Už hráme aspoň tri hodiny.
,,Koľko už je?" uškrnul sa Niklas.
,,56:56 či?" nadvihla som hlavu a potom ju znova položila do snehu.
Ešte sme chvíľu hrali, až bol stav 60:60.
,,Ja už budem musieť ísť, mama ma bude hľadať a zajtra mám tréning. Budem vyšťavená. Pomôžeš mi odložiť brány?"

⌘

,,Kde si bola ?" zastavila ma cestou cez kuchyňu mama.
,,Na jazere."
,,Tak dlho?"
,,Hej. Bol tam aj Niklas."
,,A to je kto?"
,,Kamarát."
,,A koľko má rokov?"
,,Neviem. Ale je asi taký starý ako Erik alebo mladší."
,,Bože, aký Erik?"
,,Karlsson, asi." sadla som si za ostrovček.
,,Aha, ten čo býva neďaleko?"
,,Hej."
,,A ten, no, ten Niklas. Aké má priezvisko?"
,,Hjalmarsson."
,,Toho nepoznám, ale zdá sa mi, že jeho babka býva tam ďalej od jazera."
,,Tak ako vieš, že tam býva jeho babka, keď ho nepoznáš ?" uškrnula som sa.
,,Myslím si to.Naučená si?"
,,Hej."
,,Naozaj?"
,,Hej. Môžem... alebo nič." vzala som nenápadne čipsy a stratila sa na schodoch.
Po ceste som sa skoro zrazila s Milou, mojou mladšou sestrou.
,,Mila, dávaj pozor."
,,Prepáč." zovierala v ruke svojho pryšového draka a zišla do kuchyne.

⌘

Zvalila som sa na postel a zobrala som si knihu. Vedľa som si položila čipsy a čítala som si.

⌘

Po polhodine čítania som vstala a išla si nachystať výstroj na zajtra.
Otvorila som skriňu a vytiahla chrániče. Potom som ešte vytiahla športovú tašku a natrepala to tam.
Vzala som to na rameno a zbehla do vchodu. Schmatla som korčule, prilbu a rukavice.
,,Mami?"
,,Áno?"
,,Kde mám dres?"
,,Ktorý?"
,,Tímový."
,,Mala by si ho mať v skrini."
Rozhodila som rukami a vybehla som do izby. Mala pravdu, bol v skrini. Ale tam, kde som nedostala. Vzala som si stoličku na kolieskach. Postavila ju ku skrini, postavila som sa na ňu a zobrala dres.
Išla som skočiť, lenže tá blbá stolička sa posunula a ja som zletela. To bola držka. Kotúľala som sa po zemi a držala sa za zadok.
,,Auuuuuuu." kňučala som.
Po chvíli som vstala a zišla dole. Krok za krokom som schádzala dole, ale musela som ísť pomaly, ten zadok bolí ako naozaj.
,,Ty si čo robila ?" nakukla na mňa mama z obývačky.
,,Spadla som." povedala som jednoducho a vošla do vchodu.
Všetko potrebné som tam nahádzala a o chvíľu bolo hotovo.
,,Ja si idem ľahnúť." povedala som a odišla z obývačky.
,,Koľko je?" opýtala sa mama.
,,Deväť."
,,Tak choď," prikývla.
Vyšla som do izby. A zaľahla.

Ráno

Rozlepila som oči a očkom hodila na hodinky. 9:20.
,,Už by pasovalo vstať," povedala som do ticha. Aj tak som tak neurobila. Ostala som ležať ešte hodnú chvíľu.
,,Do frasa." čapla som sa po čele. Spomenula som si, že nemám úlohu z matiky.
Vstala som, posadila som sa za stolík a vytiahla matiku. Otvorila som ju. Ale kdeže jedno cvičenie. Tri tam boli. Mala som chuť vôbec nevstať. Tak som si ich radšej urobila.

⌘

,,Už som myslela, že ťa pôjdem zobudiť."
,,Aj ja tebe prajem dobré ráno." uškrnula som sa.
,,Idem s tebou na tréning, dobre?"
,,Mne to je jedno." otvorila som chladničku a vybrala prvý jogurt, ktorý mi vbehol pod ruku.
Potom som sa už len tak motala po dome.

⌘

,,Mami, poď už!" zakričala som jej spred domu.
,,Veď už. Musím obliecť Milu."
,,Och." otvorila som kufor na aute a hodila do neho tašku a dve hokejky.

⌘

,,Zatiaľ ahojte." rozlúčila som sa s nimi.
,,Ahoj." zakývala mi Mila.
Vošla som do štadióna a namierila si to do šatne.
Po ceste som stretla trénera chlapčenského tímu.
,,Dobrý deň," pozdravila som sa mu.
,,Ahoj, čo ty tu?" zastavil sa.
,,Idem na tréning."
,,Ale vy dneska nemáte."
,,Nie?"
,,Nie, nás čaká zápas tak vám preložili tréning."
,,Och... tak dobre."
,,Ale môžeš si ísť zatrénovať s chalanmi."
,,Dobre." usmiala som sa. Odviedol ma do šatne. Nikto tam nebol. Sadla som si na svoje miesto, ktoré bolo prázdne a dala sa do výstroja.

⌘

,,Takže, poďte všetci tu !" začal tréner. Všimla som si, že v tíme je Niklas.
,,Niklas?" postavila som sa vedľa neho. Všetci boli o tri hlavy vyšší ako ja. Ja som taký drobec.
,,Čo ty tu?" kľakol si na jedno koleno.
,,To by som sa mala opýtať ja teba. Mne zrušili tréning."
,,Aha, no keď som sa dozvedel, že maju tréning, prišiel som sa pozrieť a keďže jeden chalan z tímu je kamarát, vybavil mi u trénera tréning." usmial sa
,,Aha."
,,...a do obrany pôjdu Naomi a do vašeho tímu pôjde do obrany Erik." dokončil. Keď som začula svoje meno, hneď som začala vnímať.
,,Čo zase ja a Erik?" opýtala som sa Niklasa.
,,Že idete do obrany." uškrnul sa.
,,No do kelu." zafučala som.

⌘

Už hráme aspon päť minút a nikto nenahráva.
Nebudú nahrávať, nebudem ani ja. Veď oni nahrajú. Budú musieť.
Odkorčuľovala som za pukom. Zabrzdila som pri mantineli a pozerala kto je kde.
Keď v tom sa na mňa valil Erik. Rýchlo som rozohrala ale on nešiel za pukom, išiel na mňa. Snažila som sa uhnúť ale dal mi taký bodycheck že som strelila krkom, presne na nekrytom mieste do mantinelu. Zvalila som sa na zem.
,,Naomi!" kľakol si ku mne Niklas a ďalší spoluhráč. Zdá sa mi, že sa volá Alex.
,,Moje nohy." povedala som.