,,Kam to ideme ?"
,,Povedala som ti, že si dáme urobiť nechty."
,,Nie, nie, nie !" prútila som hlavou ako o život.
,,Prečoo ?"
,,Lebo ja si nechty ani len nelakujem."
,,Chce to zmenu." zaparkovala.
,,Nie nechce."
,,Prosím !"
,,Nie Kaitlin."
,,Prosiiiiiiiiim."
,,Jeden necht !" zabuchla som dvere.
,,Okay, všetkých desať." zatlieskala, vyskočila z auta a mierila si to k dverám.
,,Pane bože." prekrútila som oči a následovala som ju.,,Bude to prekvapenie okay ?"
,,Fajn." prekrútila som oči a posadila som sa na kreslo a Kaitlin odbehla. O chvíľu sa zjavila v pätách nejakej červeno vlasej baby.
,,Trisha toto je Naomi. Naomi toto je Trisha."
,,Teší ma." usmiala sa.
,,Aj mňa." úsmev som jej opätovala.
,,Môžeme ísť na to ? Akurát sa nám uvoľnili tri miesta."
,,Dobre. Tešíš sa ?" opýtala sa Kaitlin.
,,Strašne." vzdychla som si a následovala som ich.,,Takže tu sa posaďte, idem po Ritu." povedala Trisha a odišla.
,,Máš nejakú šatku ?" opýtala sa Kaitlin.
,,Načo ?"
,,Povedala som, že to bude prekvapenie tak sa asi na to nebudeš pozerať."
,,Jaj no. Nemám."
,,Nevadí, opýtam sa Trishy." mykla plecami. Onedlho prišli Trisha aj s Ritou. Samozrejme Trisha sa musela vydať niekam po nejakú šatku aby mi zaviazali oči. ,,Načo je toto všetko dobré ?" pomyslela som si.,,Už to jeee ?" zhundrala som po minimálne polhodiny sedenia.
,,Ešte zopár detailov." povedala zamyslene Rita.
,,Zrejme už dlho neobsedím." povedala som.
,,Minútu ešte vydržíš nie ?"
,,Každou sekundou mám chuť vstať, takže dúfam že hej." mykla som voľnou rukou.,,Je to." povedala nadšene Rita.
,,Je to krásne Rita !" povedala Kaitlin a ťapli si.
,,Môžem to vidieť ?" už som sa naťahovala za šatkou ktorú som mala okolo hlavy.
,,Počkaj ! Pokazíš si ich. Ešte ich musím dať vysušiť."
,,Preto to nemám rada."
,,Prečo ?"
,,Lebo je okolo toho bavenia jak naozaj."
,,Ale výsledok stojí zato." usmiala sa Trisha.,,Taaak. Tram ta da dáá !" stiahla mi z očí Kaitlin šatku a čo prvé, môj pohľad pristál na kratších umelých nechtoch.
,,Ja ťa prizabijem." vyvalila som oči keď som uvidela to čo na tých nechtoch bolo (médiá⬆).
,,Nehovor, že to nie je pekné."
,,Jasné že je.. ale chápeš." otáčala som ruky vo svetle.
,,Nabudúce tam dáme Erika, neboj sa." uškrnula som sa.
,,Nom.." povedala som zamyslene.,,Tak ďakujeme." zaplatili sme a vydali sme sa von. Nemohla som si dať od tých nechtov pokoj. Stále som si ich dookola obzerala.
,,Ak sa ti nepáčia tak to odlakujeme no."
,,Páčia. Fakt. Je to len nezvyk."
,,Chápem." kývla hlavou.
,,Kaitlin ?"
,,Áno ?"
,,Pôjdem dneska von, dobre ? Nebudem doma."
,,A kam sa chystáš ? Prišiel ťa pozrieť Erik ?"
,,Ehm nie, kiežby."
,,Ale tak že do 22:30 si doma lebo otec zase nebude spať."
,,Už o ôsmej budem v posteli. Sľubujem." zasmiala som sa.
,,Fajn." uškrnula sa.,,A s kým ideš ? Prepáč, nechcem vyzvedať ale nedá mi to."
,,So Sidneym."
,,Oooooo, naozaj ?"
,,Uhm."
,,Ťa pozval ?"
,,No hej. Ale nikomu to nehovor, nechcem aby sa to nejakým zázrakom dozvedel Erik."
,,Budem čušať." usmiala sa.
,,Ďakujem." s úľavou som prikývla.
,,O koľkej ?"
,,O piatej. No problém je že neviem kam mám ísť."
,,Možno príde k nám."
,,To dúfam že nie."
,,Otec ma na neho číslo, takže ak sa mu nenápadne pozriem do mobilu, môžeme mu napísať."
,,Ako chceš." mykla som plecami.,,Okay ! Číslo mám." vletela do izby ako strela.
,,Koho ?" vletela za ňou Kiley.
,,Dakoho. Choď preč." snažila sa ju vytlačiť z izby.
,,Nemôžem byť s vami či čo ?"
,,Pusti ju." povedala som znudene. Kaitlin prebodávala pohľadom Kiley a pomali sa ku mne presúvala. Zvalila sa na posteľ vedľa mňa a Kiley na moju druhú stranu.
,,Môžeš diktovať." povedala som.
,,Ja ti to radšej napíšem rovno do mobilu." podozrievavo sa pozrela na Kiley a ja som jej zo vzdychom podala mobil.,,Zavoláme alebo napíšeme ?"
,,Napíšeme." povedala som.
,,Okay takže.. Ahoj, to som ja.. Kiley nepočúvaj láskavo."
,,Nenávidím ťa Kaitlin." vstala z postele a pri odchode silno tresla dverami.
,,Pokračujem.. Naomi. Platí ešte dneska to o piatej ? Ak áno tak kde stretneme ?"
,,Tak to teda pošli." mykla som plecami.
,,Uvidíme ako rýchlo dokáže odpísať." uškrnula sa.
,,Ja s tými nechtami budem vyzerať jak najväčší magor." pokrútila som hlavou.
,,Náhodou."
,,No nič." vstala som z postele a mierila som to ku kufru.
,,Mohli sme ísť na nákup."
,,Nie, načo ? Idem len von."
,,Uhm."
,,On má Kathy a ja mám Erika. Opakujem. Ideme len von."
,,Veď ja nič nehovorím." uškrnula sa.
,,Ale viem čo si myslíš."
,,Ále.. aha ! Odpísal !"
,,No uka." posadila som sa späť vedľa nej.
,,Ahoj, som rád že si napísala. Platí to. Prídem po teba k Mikeovi, dobre ?" čítala Kaitlin nahlas.
,,Napíš, že lepšie bude keď sa stretneme pri štadióne."
,,Fajn." prikývla a začala písať.
,,Dobre odošli to."
,,Rozkaz." uškrnula sa.,,Dostala som nápad. Odprevadíme ťa ku štadiónu."
,,Odprevadíme ?"
,,Hej, zoberem Kiley niekam.. aby sa na mňa prestala hnevať." uškrnula sa.
,,Dobrý nápad." zasmiala som sa a obliekla som si veci pohodené na posteli.
,,Dúfam, že s nami ide aj Naomi." ozvala sa o niekoľko minút za dverami Kiley.
,,Nie, ona ma na robote iné veci." pokrútila hlavou Kaitlin keď vošli do izby.
,,Čooo ? Škoda. Mohli sme si všetky tri kúpiť rovnaké veci."
,,Možno nabudúce." usmiala som sa.
,,Môžeme ?"
,,Uhm." prikývla som.,,Máme tu s tebou počkať ?" opýtala sa Kaitlin.
,,Netreba."
,,Na koho ?"
,,Ale na nikoho." odpovedala Kaitlin Kiley.
,,Kaitlinnn."
,,Aha tam je." kývla hlavou k prichádzajúcemu autu.
,,Ktoooo ?" ďalej vyzvedala Kiley.
,,Poď. Potom ti to poviem." ťahala ju preč.Hneď ako zaparkoval som sa mu vybrala naproti.
,,Ahoj."
,,Ahoj." kývla som hlavou.
,,Vyzeráš dobre."
,,Čo odo mňa chceš ?"
ESTÁS LEYENDO
Senátor
Fanfic~ 𝗣𝗢𝗭𝗔𝗦𝗧𝗔𝗩𝗘𝗡𝗘́ ~ ,,Teraz ma dobre počúvaj. Možno som prehral bitku, ale neprehral som vojnu," ,,No veď nie, pretože tú vojnu, som vyhrala ja,"