Pray for villains [z.m.] 3. séria ✓

8. Kapitola

Bola som prekvapená, že Zaynov odchod netrval iba pár minút, maximálne hodinu, ale už bolo po polnoci a on sa stále neukázal. Nieže by som sa sťažovala, nie to som povedať nemohla. Bola som rada, že som aspoň teraz mala pokoj, hoci ani trochu ma to neupokojilo. Ak to nepríde dnes, tak to príde zajtra alebo pozajtra alebo inokedy, ale utiecť sa pred tým nedá.

            Ležala som zabalená v prikrývke na svojej obvyklej strane postele a musela priznať, že dnešná otázka, či mi táto posteľ chýbala bola na mieste. Nešlo tak ani o posteľ, ako o vec, ale o posteľ, o ktorú som sa delila so Zaynom. V ktorej sme toho spolu zažili veľa a ktorej teplo mi toľko chýbalo.

            Zo schodiska som odrazu začula akési hlasy, smiech a znovu hlasy. Rozpoznala som Harryho a dokonca aj Zayna a nejaké ženské hlasy, ktoré som ale nikdy predtým nepočula. Určite to teda neboli Danielle a Eleanor. Posadila som sa, aby som lepšie počula, ale stále sa ku mne dostávalo iba mrmlanie a znovu smiech.

            Netušila som, čo sa deje, ale nepáčilo sa mi to, najmä po tom, ako sa otvorili dvere, ktoré narazili do steny a do tmavej miestnosti vošlo svetlo z chodby. Vo dverách som mohla rozpoznať minimálne jednu postavu a to bola tá Zaynova. Ibaže o neho bola zavesená ešte jedna a to konkrétne ženská. Kvôli tme som ju nemohla vidieť a to že som ju ani NECHCELA vidieť som si uvedomila v momente, ako sa zaplo svetlo a ja som zbadala jednu z tých tuctových blondín, ktoré si na seba nahádžu kilo líčidiel a dajú si sukňu tak krátku, že im vidno až do maternice – a tak idú baliť chlapov do klubov. Na niekoho ako je Zayn to zrejme zaberá.

            „Diana, ty ešte nespíš?“ opýtal sa podivným hlasom, z ktorého som mohla vytušiť, že je opitý. Nie tak, aby sa neudržal na nohách alebo aby sa potácal, ale tón hlasu bol celkom iný, ako ten triezvy.

            Mlčala som, nevedela som čo povedať a netušila som čo sa tu vlastne deje. Kto je tá žena, ktorá mu rukami siaha tam, kde by sa normálny človek hanbil iba pozrieť, ak by bol v miestnosti ešte s niekým nezainteresovaným. Po chvíli na mňa obrátila pohľad, veľmi netriezvy pohľad, aby som podotkla. „A tvojej frajerke to vadiť nebude?“ opýtala sa a zľahka mu prešla prstami po tvári.

            Obrátil na ňu hlavu a usmial sa. Jeho ruka zamieril na jej viac odhalený, ako zahalený zadok a pevne ho stlačila. „Samozrejme, že nebude. Možno sa pridá,“ pozrel na mňa s ješitným úsmevom, ktorý nemal konca kraja. Do očí sa mi nahrnuli slzy kvôli tomu, čoho som bola svedkom.

            „Zayn,“ zašepkala som potichu, akoby som chcela, aby sa spamätal pri počutí môjho hlasu. On ma iba odbavil mávnutím ruky.

            „Keď si ty s tým robila takú vedu, tak si náhradu nájsť musím. Nemysli si, že budem čakať večne,“ upozornil ma a pobozkal tú blondínu priamo predo mnou. Ak som si niekedy myslela, že nič horšie sa mi už stať nemôže, tak sa práve stalo. Zayn a nejaká žena sa priamo predo mnou bozkávajú a pri tom sa po sebe plazia a chytajú sa kade tade.

            „Takže ti nechcela dať?“ opýtala sa s úškrnom tá blonďatá...baba a pozrela na mňa. „To musíš byť pekne blbá. Odmietnuť takého chlapa,“ roztúžene na Zayna pozrela a dlaňami mu lačne prešla po hrudi.