Pray for villains [z.m.] 3. séria ✓

33. Kapitola

S Eleanor sme stáli za dverami Zaynovej kancelárie a počúvali krik najskôr zo strany Liama – ktorý bránil všetko to čo urobil – a neskôr aj zo strany Zayna, ktorý sa zase vyhrážal, aby už nikdy neútočil na mňa alebo na Eleanor, keďže na to nemá právo. Nepáčilo sa mi, ako vravel, že s Danielle si môže robiť čo sa mu zachce.

 

„Svoju priateľku si trestaj koľko chceš, pre mňa za mňa jej vystreľ mozog ak ťa to poteší.“ Spomenula som si znova na Zaynove kruté slová, ktoré povedal nedávno na chodbe.

„Toto je celé na hlavu.“ Zašepkala Eleanor a pokrútila hlavou, keď znovu pritlačila ucho ku masívnym, drevený dverám.

„Podviedla ma, Zayn. Ona ma podviedla a nevravte mi, že niekto z vás by sa zachoval inak. Pretože vám neuverím.“ Znova sa rozkríkol Liamov hlas, ktorý bol teraz viac nasiaknutý bolesťou, ako hnevom. Bola som na neho naštvaná za to čo urobil a tiež som si postupne začala uvedomovať čo urobila Danielle a že to bolo zlé, ale na takúto reakciu nemá právo vôbec nikto a za žiadnych okolností.

„My tu riešime to, že si napadol Dianu a Eleanor.“ Ozval sa tento krát Louis, ktorý si opäť zachoval chladnú hlavu napriek tomu čoho bol svedkom.

„Snažili sa jej pomôcť a oni napadli mňa, ak mám byť úprimný. Diana mi dokonca dala päsťou a Eleanor sa ma snažila uškrtiť.“ Pri jeho slovách mi prišlo mierne do smiechu rovnako ako El, ktorá na mňa s úškrnom mrkla. Nech si vraví kto chce čo chce, tak sme vytvorili veľmi dobrý tím.

„Samozrejme, že sa jej snažili pomôcť. Sú kamarátky. Hádam si si nemyslel, že budú pomáhať tebe.“ Zayn sa jedovito zasmial bez známky humoru. Vedela som si živo predstaviť výraz jeho tváre, pretože som ho videla nespočetne veľa krát.

„Fajn, konal som s horúcou hlavou. Mrzí ma čo som im urobil a verte mi, že by som to za iných okolností určite nespravil. Veď ma poznáte.“ Liamov hlas bol tichší, ale stále celkom intenzívny. Bolo mi ho ľúto, ale bolo mi ľúto aj Danielle. Vlastne mi celkovo bolo ľúto, že sa to v tak vyrovnanom vzťahu – aký mali Liam s Dan – pokazilo.

V miestnosti nastalo ticho a my sme s El na seba rýchlo pozreli pred tým, ako sa znova ozval Liam. „A čo chcete teraz urobiť? Vyhodíte ma?“ opýtal sa a ja som v tejto chvíli skutočne nevedela čo od Zayna čakať. Liam nebol iba veľmi potrebný človek pri jeho gangsterských činnostiach – alebo ako to nazvať – ale aj skvelý priateľ. Ibaže bol naštvaný. Práve preto som nevedela ako sa rozhodne.

„Nikto ťa nevyhadzuje.“ Odvetil Zayn jednoducho a veľmi pokojným hlasom. „Ale ak by sa niečo podobné stalo, tak vieš, že budem musieť zakročiť. Liam máme dosť nepriateľov tam vonku, pretože nebudem tolerovať podobné bitky aj vo vlastnom dome.“

Odľahlo mi. Nebola som na Liama naštvaná, pretože som vedela, že konal v afekte a rozmýšľanie mal celkom zatienené hnevom. Poznám to predsa od Zayna a to on dokázal v taktom stave narobiť oveľa väčšie škody, ako Liam.

Čoraz viac ma však začalo škrieť aj to, že od chvíle, ako Danielle ušla sme od nej vôbec nemali nijaké správy. Eleanor sa jej snažila dovolať, ale neúspešne, vždy nás to hodilo do odkazovej schránky, kde sme jej mali nechať hlasovú správu – čo sme aj niekoľko krát urobili. Dúfala som len, že je v poriadku. Počas toho celého chaosu som nemala vôbec čas zapodievať sa psychickým stavom, v ktorom bola. Teraz mi nezostávalo nič iné, iba sa modliť, aby sa nepokúšala zo smútku urobiť nejakú hlúposť. Hoci ku Danielle mi to nesedelo, pretože ona...ona taká proste nie je.