Pray for villains [z.m.] 3. séria ✓

Epilóg

O 3 roky neskôr

Sedela som pod bielym veľkým stanom a medzi prstami držala úzky pohár na šampanské. Moje oči pri tom blúdili po hosťoch, ktorí sa prechádzali naokolo, rozprávali, pili, smiali a jedli. Môj pohľad na malú chvíľu zastal na Eleanor, ktorá stála neďaleko a usmievala sa na všetky strany. Jej štíhlu a vysokú postavu zdobili jednoduché biele šaty, ktoré v prímorskom vetre povievali všade naokolo. Sršala šťastím a to iba preto, že sa dnes konečne stala manželkou muža, ktorého milovala takmer celý svoj život.

Presne takto som sa ja cítila pred takmer dvoma rokmi, kedy som sa vydávala za Zayna a dobrovoľne si vzala jeho priezvisko. Veľa vecí sa od vtedy zmenilo, ale väčšina zostala tak, ako boli a to ma upokojovalo. Zayn  bol stále rovnaký. Výbušný, ale nie v takom zmysle slova, aby ma to znova prinútilo ujsť. Vedel byť aj pozorný, ale občas, keď bol pri jeho práci nejaký problém, sa mi nevenoval tak veľmi, ako by som chcela. Nebol dokonalý a ani ja som nebola. Naše manželstvo nebolo perfektné, ale tieto posledné dva roky boli pokojnejšie, ako celý môj doterajší život. Hoci je pravda, že sme sa museli občas ukryť, ale nikdy sa to nevyhrotilo tak, ako inokedy.

Bola som šokovaná, že aj moja mama začala Zayna brať....celkom dobre. Nebolo to nič úžasné a vedela by som si ich vzťah predstaviť aj lepšie, ale časom sa to predsa bude iba vylepšovať, nie? Viem, že pre ňu nikdy nebude dokonalý partner, s ktorým by chcela vidieť svoju dcéru, ale zmierila sa s tým, že som s ním šťastná a snaží sa krotiť. Občas jej z úst vypadne nepríjemná poznámka o tom, ako nechápe, že sa niekomu tak milému, skromnému a priateľskému, ako je Trish, mohol narodiť niekto, ako Zayn. Ibaže Zayn sa taký nenarodil, ale okolnosti v živote človeka menia a jeho zmenili od základov. Hoci nie úplne najlepším smerom.

Svoj pohľad som preniesla z Eleanor na Zayna a usmiala sa, keď som zbadala tmavovlasé malé dievčatko, ktoré držal v náručí a rozprával sa s ňou. Jej oči boli na neho zavesené a nevedela ich z neho spustiť, čomu som sa teda veľmi nedivila. Pohár som položila na stôl a pomaly sa zodvihla, aby som prešla ku Zaynovi. Zrejme bol tak zaujatý rozprávaním príbehu, že si ma všimol až vtedy, keď som mu položila ruku na rameno.

„Neruším?“ opýtala som sa a pozrela do šibalských tmavohnedých očí, keď sa na mňa Daisy usmiala a rýchlo pokrútila hlavou.

„Rušíš, máme tu veľmi vážnu debatu.“ Prehovoril Zayna a tajomne mrkol na Daisy, ktorá sa zasmiala a začala sa vrtieť, keď ju šteklil pod rebrami.

„A nechceš ísť na chvíľu k mamičke?“ opýtala som sa a natiahla k nej ruky, do ktorých sa hneď s veľkou silou vrhla a nohy mi obmotala okolo pása. „Hneď som späť.“ Povedala som Zaynovi a šla cez ľudí, ktorí mi uhýbali z cesty, keď videli, že mám dieťa v náručí. Zastala som až pri Christine, ktorá živo debatovala s Trishou. „Dieťa ti ani náhodou nechýba, však?“ opýtala som sa s úsmevom, keď som prišla až celkom k nim a podala Daisy Tine do náručia.

„Kde si bola, zlatíčko? Hľadala som ťa.“ prihovorila sa jej Tina a mne sa chcelo smiať, pretože živá konverzácia s Trish veľmi nevyzerala, ako hľadanie vlastného dieťaťa.

„Bola pri Zaynovi. Zrejme jej rozprával jeden zo svojich strašidelných príbehov.“ Mykla som ramenami a zasmiala sa.