Pray for villains [z.m.] 3. séria ✓

13. Kapitola

Zayn

            Vážne som chcel urobiť, to čom som chcel urobiť? Ako väčší kretén som sa už ani nemohol zachovať. Zamyslene som hľadel z okna, keď nás Niall viezol na letisko a v hlave si dookola, ako spomalený film prehrával situáciu z kuchyne. Moje mierne naklonenie, Dianin výraz a jej pery, ktoré boli tak hrozne blízko. Stačilo by sa už iba trošku nakloniť dopredu a boli by na mojich.

            Zúfalo a frustrovane som si zašiel do vlasov a rýchlo pokrútil hlavou. Raz ma privedie do šialenstva. Snažím sa pred ňou pôsobiť, akoby mi jej prítomnosť vôbec nič nerobila, ale rozbúchané srdce mám len čo na ňu pomyslím. Nenávidím ju za to, že ju musím milovať. Dáva to vôbec zmysel? akoby som si nezvykol na to, že v našom vzťahu nedáva vôbec nič zmysel. je to komplikovanejšie, akoby si niekto pomyslel.

            „O chvíľu sme tam,“ prebral ma zo zamyslenia Niall. Prikývol som a ďalej nevenoval pozornosť konverzácií, ktorú viedli chalani. Teraz som mal všetky závity v mozgu v štádiu maximálneho nasadenia a snažil sa prísť na to, čo bude ďalej.

            Môže vôbec niekedy prísť zmena? Aby sa niekedy niečo zmenilo? Neviem presne čo sa má zmeniť, neviem si predstaviť, že by som mal Diane znovu veriť po tom, čo urobila a ani to nechcem, hoci moje srdce nepiští po ničom inom. Rozum vyhráva a vraví mi, aby som jej všetko vrátil s úrokmi.

            Chalani si myslia, že je pre mňa neskutočné zadosťučinenie, keď ju vidím trpieť, plakať od bolesti zakaždým, keď ju udriem. Nikto ale nevidí to, že mňa to bolí dvojnásobne. Každá jedna slza, akoby bola kyselina pre moje srdce, ktorá ma zvnútra rozožiera. Ak by som ju skutočne nenávidel a k tomu nemiloval, tak si môže byť každý istý, že jedinú moju dobre mierenú ranu by jej krehké telo nevydržalo. Zabil by som ju, ale to nechcem. Preboha, ako by som mohol. Nedokázal by som žiť sám so sebou, keby sa jej niečo stalo všeobecne, nieto ešte mojou vinou.

            „Milujem ťa,“ začul som v hlave slabý hlások, ktorým mi povedala nedávno, že ma miluje. Trochu som sebou mykol, až na mňa Niall šokovane pozrel.

            „V poriadku?“ opýtal sa prekvapene.

            „Iste,“ zamrmlala som podráždene. Jej hlas som počul tak jasne, akoby mi to teraz šepkala do ucha. Na zátylku sa mi z tej predstavy postavili všetky krátke vlasy a po celom tele mi nabehla husia koža. Toto so mnou porobila a pritom tu teraz ani nie je.

            Hlavu som si oprel o operadlo a pevne zavrel oči. Čo mám kruva urobiť, aby som ju na jedinú sekundu zo dňa dostal z hlavy. Iba jedinú sekundu a verím, že tá jediná krátka chvíľka môjho života by bola požehnaním. Vraj je láska to najlepšie čo sa človeku môže stať. Ja osobne by som o tom vedel povedať svoje a slovo najlepšia, najúžasnejšia a najkrajšia by som v spojení so slovom „láska“ rozhodne nepoužil. Skôr niečo ako trápenie, zrada, bolesť, strácanie zdravého rozumu. Skrátka nepotrebný cit, ktorému sa ale nikto neubráni. Ani ja, čo som si myslel, že ma láska obchádza oblúkom.

            Najhoršie na tom všetkom bolo to, že som neustále musel uvažovať nad tým, či boli jej slová pravdivé. Či ma miluje, či jej objatie – ktoré mi darovala z ničoho nič vtedy, keď som vyhodil tú ženskú – či bolo hrané. Chce si ma obkrútiť okolo prsta? Je si vedomá toho, čo k nej cítim? Možno je to nejaká tá ospevovaná ženská intuícia, ktorá vraj nikdy nesklame a ak ju na mňa použila Diana, tak ju nesklamala. Ale priznať sa jej s tým predsa nemôžem. To by bol pre ňu veľmi krátky a ľahký trest.