Pray for villains [z.m.] 3. séria ✓

14. Kapitola

Pomaly som krúžil okolo človeka, ktorého som chcel nájsť tak hrozne dlho. Postaviť sa mu tvárou v tvár a pozrieť do očí tej osoby, ktorá dokázala vykonať v minulosti toľké zverstvá. Odkedy som mal jeho stopu, tak som si dlho plánoval čo všetko mu urobím. Ako veľmi ho prinútim pykať za všetko čo spravil. Robil som si dokonalý plán, ktorý odrazu zmizol nenávratne a moju myseľ zatienila iba číra zlosť.

 

            Môj obraz sa sfarbi na červeno a ak by som sa tak šialene neovládal, tak by som sa iste celý triasol od šialenej túžby vykrútiť mu krk jedným hmatom. V jeho očiach sa vôbec neodrážal nijaký strach. Bol to narušený človek, netvor, ktorý proste nemôže cítiť niečo také ako je strach.

 

            Pozeral na mňa, ale skôr to pôsobilo, akoby videl skrz mňa, akoby som tam ani nestál, hoci jeho oči boli skutočne namierené mojím smerom. sledovali každý môj pohyb a celkom ignorovali prítomnosť Harryho a Nialla. Stáli trošku ďalej, ale predsa dosť blízko, aby mali dobrý výhľad na to, čo sa išlo diať. Obaja po zuby ozbrojený, hoci pôžitok z vraždy tohto človek zostane iba mne.

 

            Niekto by to nebol povedal, ale zabíjanie ľudí nemám rád. Smiešne, ak niečo také povie človek ako ja. Ktorý má na konte veľa mŕtvol. Ale boli to väčšinou prípady „zabi alebo budeš zabitý“. Sebaobrana alebo odplata alebo jednoducho trest.

 

            „Konečne,“ prehovoril som po dlhej dobe pokojným a nízkym hlasom, ktorý by v iných ľuďoch prebudil aspoň nejaký záchvev hnevu. U neho som aspoň konečne získal celú jeho pozornosť. V dúhovkách sa mu zračil šialený výraz, taký pokojný, ale predsa len nepríčetný. „Dlho som čakal na túto chvíľu.“

 

            Prižmúril oči a zhrbil ramená. „Nepoznám ťa,“ pokrútil hlavou a následne na to ju naklonil nabok, aby si ma celého prezrel. Akoby ma videl prvý krát a pritom tu pred ním stojím už veľmi dlho. Mal som pravdu, tomu čo sa dialo nevenoval nijakú pozornosť.

 

            „To ani nemusíš,“ uškrnul som sa. „Hlavné je, že ja poznám teba,“ namieril som na neho svoj prst a spokojne sa usmial. Teším sa až skape, pretože ma vážne otravuje, že hoci sme vonku, tak dýcha rovnaký vzduch ako ja a že vôbec ešte dýcha. Čo šialené a popletené musí mať v hlave, keď dokázal niečo také urobiť.

 

Diana je krásna a pre mňa osobne neexistuje žena, ktorá by ma dokázala vzrušiť len jediným pohľadom, ale vtedy, preboha veď to bolo dieťa. Obyčajné dieťa a jej telo vtedy nemalo byť niečím vzrušujúcim. Bolo to telo malého dievčatka. Neskúseného a v tej dobe ešte ani skúsená byť nemala. Nebolo to správne.

 

Zhlboka som sa nadýchol a chcel spraviť krok ku nemu, no zastavil ma Harryho hlas. „Zayn,“ oslovil ma a ja som na neho rýchlo pozrel. „Upokoj sa. Neskonči to rýchlo,“ pokrútil hlavou a so zadosťučinením pozrel na Josepha. „To si nezaslúži.“

 

Má pravdu. Nezaslúži si, aby z toho vyviazol tak rýchlo. Prinútim ho cítiť strach. Strach zo mňa a tiež ľútosť, že niekedy vztiahol ruku na Dianu. Bude vedieť, že už nie je sama a že sa nemusí ničoho báť a už vôbec nie takej nuly, ako je Joseph.