Pray for villains [z.m.] 3. séria ✓

38. Kapitola

Zayn

Bolo to už hodnú chvíľu, čo som striedavo hľadel raz na svoj telefón a potom zase na dom, v ktorom ešte stále spala Diana. Stál som pri strome, ktorý Niall už dávnejšie označil nápisom „wifi zdarma“. Bol to strom, pod ktorým bol veľmi slabý signál, ale aspoň nejaký bol. Stále som civel na otvorenú správu, ktorá mi prišla ešte včera, ale ja som si ju mohol prečítať až teraz. Nevedel so čo si o tom myslieť. Môj žalúdok sa mierne chvel a to sa mi nestávalo ani vtedy, keď som mal ísť na nejakú akciu.

Toto bolo niečo celkom iné. Myslel som si, že Dianina matka mi ani nevie prísť na meno, myslel som si, že ma nenávidí a to sa nikdy nezmení – a tiež je to zrejme stále pravda, ale aj napriek tomu mi napísala správu, aby sme sa pri najbližšej možnej príležitosti stretli. Nemal som uložené jej číslo a to bol zrejme dôvod, pre ktorý sa podpísala, aby som vedel, s kým má vlastne prísť ku stretnutiu. Najviac mi však vŕtalo v hlave odkiaľ má ona moje číslo.

Napriek tomu som však neváhal a vytočil to jej. Nebolo som toho názoru, že na takýchto veciach by sme sa mali dohadovať písomne. „Čakala som či sa ozveš alebo to necháš tak.“

„Dobrý deň.“ Odvetil som a jej komentár obišiel bez povšimnutia. „Ozval som sa hneď, ako som vašu správu dostal. Nemáme tu signál.“

„Je s tebou aj Diana? A kde vôbec ste?“ opýtala sa a bolo počuť, že jej hlas je netrpezlivý. Neviem čo by som robil, ak by som bol na jej mieste ja. Ak by som mal dcéru a ona by chodila s niekým, ako som ja. Zrejme je to sebecké, ale určite by som sa správal horšie, ako Dianina mama.

„Je so mnou a sme mimo Londýna.“ Odpovedal som neurčito, ale zároveň pravdivo. Nepotreboval som jej niečo zatajovať a ani som na to nemal dôvod. Ak by sem aj prišla, aby Dianu odvliekla nasilu, tak by som jej to nikdy v živote nedovolil.

„Kedy sa vraciate? Aby sme sa mohli stretnúť, chcela by som to mať za sebou.“ Nechuť v jej hlase ma iba utvrdzoval v tom, že som pre ňu tá najhoršia osoba na svete.

„Ak na to máte takýto postoj, tak sa vôbec nemusíme stretávať.“ Snažil som sa udržať na uzde svoj temperament, ktorý je teraz a aj pri našom stretnutí bude veľmi tvrdo testovaný.

„Nerobím to kvôli teba, ale kvôli Diane. Už si ma o ňu zopár krát pripravil a ja to nemienim dovoliť znovu. Ak by som aj musela akceptovať váš chorý vzťah, tak to urobím iba preto, aby som nestratila svoju dcéru.“ Musel som uznať, že som túto ženu obdivoval za to, že zostala taká silná napriek všetkému. Ja by som sa s nenávideným človekom nedokázal iba tak rozprávať a ešte mu aj ponúknuť stretnutie. Láska matky k dieťaťu, ale nepozná medze.

„Môžete si o mne myslieť čo chcete, ale vedzte, že vašu dcéru milujem viac, ako svoj život. Urobil som jej veľa zlých vecí a veľa krát som jej ublížil a ak by sa to dalo, tak by som to vrátil späť.“ Pevne som zovrel telefón pri uchu a voľnú ruku zaťal v päsť.

„Ak by si ju dostatočne miloval, tak by si ju nechal ísť. S tebou nebude šťastná a ja si počkám na to, až to zistí. Kvôli tebe bude vždy trpieť.“ Zavrčala do telefónu a ja som už – už čakal na pípavé zvuky, ktoré by sa z neho ozývali po tom, ako by zložila. „Ozvy sa, až budete späť v Londýne a stretneme sa.“ nestihol som ani nič povedať, keď telefón úplne ohluchol.