Pray for villains [z.m.] 3. séria ✓

27. Kapitola

„Niekedy si myslím, že nedokáže. Inokedy som zase presvedčená, že ma skutočne nenávidí.“ Prezradila som jej vec, ktorá ma miatla tak strašne dlho.

            „Prestaň s tým. Viem o čom hovorím a hovorím to ako nezainteresovaný a nestranný človek, ktorý vás iba pozoruje.“ Presviedčala ma. „A nie pozoruje v zmysle slova, v ktorom si to asi pochopila.“ Drgla do mňa lakťom, keď som na ňu s úškrnom vyvalila oči.

            „Ja v tom mám úplne jasno, El. To on teraz potreboval nejaký čas.“

            „Nepotreboval čas. Iba hrá formu, okrem toho mu je to zrejme jasnejšie, ako tebe.“ Odfrkla si. „Teraz sa ide hrať na nedostupného, no aby si tých chlapov nemala chuť zabiť.“ Zanadávala a tľapla si rukou po stehne, aby dodala svojím slovám intenzitu.

            „Neviem o čo tu ide, ale tá nevedomosť ma zabíja. A myslím to doslova.“

            Zastavila ma mávnutím ruky. „Na toto poznám najlepší liek. Počkaj tu.“ rýchlo vyskočila z miesta a zmizla vo vchode do obývačky. Nechápavo som za ňou pozerala a bola zvedavá čo za volovinu zase vymyslí. Akosi som sa bála, že by mohla znovu priniesť Tequilu a to by som tento krát nezvládla. A nebola som si istá ani tým, či by to zvládol Zayn. Vtedy to bolo iné – mohla som si to dovoliť.

            „Pozri čo mám.“ Zvýskla hneď, ako vbehla do obývačky s dvoma menšími škatuľami čokoládovo vanilkovej zmrzliny.

            Usmiala som sa a vďačne si od nej vzala lyžičku a svoju zmrzlinu. „Na nervy nie je nič lepšie. To máš pravdu.“ Prikývla som.

            „A tiež keď mám svoje dni. Vtedy by som vedela spratať aj oveľa väčšiu škatuľu zmrzliny, čokolády a všetkého čo má v sebe aspoň minimum cukru.“ Sťažovala sa a nabrala si veľkú lyžicu zmrzniny.

            „Pretože úplne vyzeráš, ako niekto kto sa rád napcháva sladkým.“ So smiechom som ju šťuchla do štíhleho brucha, až sebou mykla. „Ale ak by si to náhodou chcela vedieť, tak s tebou úplne súhlasím a tým pádom sa mi to teraz aj celkom hodí.“ Nenápadne som jej naznačila, že sa nachádzam v najnežiadanejšom období mesiaca. Samozrejme pre ženu, pretože mužom je to jedno – hoci by sa o tom tiež dalo polemizovať. Zrejme nie sú nadšený, keď má ich priateľka svoj cyklus.

            „Oh.“ Vydýchla El a uškrnula sa. „Myslím, že som tým pádom ešte úžasnejšia, ako som si myslela.“

            „Dievčenská seansa, na ktorú som nebola pozvaná?“ ozval sa hlas Danielle od vchodu do obývačky. Opierala sa o rám a naoko zamračene si nás prezerala. „A ešte k tomu so zmrzlinou.“

            „Pridaj sa.“ kývla Eleanor hlavou. Samozrejme, že sa Danielle nenechala prosiť veľmi dlho – vlastne vôbec – a s ladným hopnutím sa zvalila na sedačku medzi nás.

            „Veď mi dajte ochutnať.“ Zamračila sa a ja som jej okamžite podala lyžičku plnú zmrzliny. „Oh, ftufené“ zahuhlala s plnou pusou a pri tom sa držala za ústa jednou rukou a druhou si pred ňou mávala, akoby sa ovievala.