Pray for villains [z.m.] 3. séria ✓

21. Kapitola

Stále som sa obzerala ku vchodu do obývačky, či sa cez ne náhodou nevrúti nazúrený Zayn, pretože mu Louis povedal, že som sa túlala po zákutiach domu, kde som nemala byť. Ale stále nič. Nesústredila som sa na to o čom sa bavili Niall a Lou, iba občasne sledovala Lux, ktorá vyzerala byť celkom zahltená vo svojom svete.

           

            V hlave sa mi momentálne hmýrilo množstvo myšlienok, ale nakoniec som si ani jednu z nich aj tak nepamätala. Bolo ich tam toľko, že sa šialene miešali a každá súvislejšia niť myšlienky bola rýchlo pretrhnutá nejakou inou. Jediné čo som vedela bolo, že sa všetky motali okolo Zayna.

            Po pár ďalších minútach vošiel do obývačky znovu Louis, ale teraz bez Zayna. Hľadela so na neho celú cestu, ako prechádzal ku miestu, kde sedel pred tým – vedľa Lux na zemi. Louis na mňa mlčky pozrela a vážne som netušila čo si myslel. „Nepovedal som mu o tom, ak sa chceš opýtať na to,“ odvetil odrazu nečakane, ale dostatočne ticho, aby nebola prerušená konverzácia medzi Niallom a Lou.

            „Prečo?“ opýtala som sa. Úprimne povedané, tak to bolo práve Louis, ktorý sa ku mne správal najprotivnejšie a najnenávistnejšie zo všetkých – ak nerátam Zayna, ale to je kategória sama o sebe. Preto ma prekvapilo, že nevyužil príležitosť požalovať niečo takéto Zaynovi. Sám povedal a tiež vedel, že by som sa tak dostala do veľkých problémov.

            Pozrel na Lux a potom na svoje ruky, ktoré mal položené v lone. Vyhýbal sa mi pohľadom a akosi som tušila, že aj odpovedi. „Nevyžívam sa v tom, keď niekto trpí, ak si to náhodou myslíš. A tak je to aj pri tebe, hoci...hoci som bol a stále som z teba...sklamaný, nahnevaný,“ pokrútil hlavou a zabodol do mňa svoje chladné modré oči.

            „Nikdy si sa ma nepokúsil pochopiť a ani nikto z vás,“ zašepkala som. Keď dosť dlhú dobu neodpovedal, myslela som si, že  ma nepočul alebo že k tomu iba nemal čo povedať.

            „Vieš, vôbec by to takto nebolo, ak by vtedy Zayn neobetoval svoj život. Ak by sa tam v tej rozpadnutej nemocnici nestalo to čo sa stalo. Myslím, že ti to už povedali, nie?“ krátko som prikývla a on pokračoval. „On tam vtedy išiel a nezáležalo mu na ničom inom, iba na tom, aby si bola v poriadku ty a nie on. Vyhovárali sme mu to, že nie je dobré, aby tam šiel bez plánu a len tak, pretože to môže byť pasca a samozrejme aj bola. Ale on nám iba povedal, aby sme šli preč a on tam pôjde aj sám. Šiel tam a dobre vedel, že už odtiaľ nemusí odísť živý, ale chcel iba teba – teba živú,“ jeho hlas bol taký vyčítavý, ale zároveň hrozne pokojný, až ma to vystrašilo.

            Rovnako som si uvedomila aj to, že konverzácia vedľa mňa utíchla a aj Niall s Lou počúvali Louisa. „To hádam stačí, nie?“ zahriakla ho rýchlo Lou a prisunula sa ku mne na gauči bližšie.

            Chcela ma objať okolo ramien, ale ja som sa rýchlo dotiahla a ospravedlňujúco sa na ňu pozrela. „Nie, nie Lou on má pravdu. Som sebecká a vždy pred všetkým utekám. Tak, ako som pred rokmi utiekla do Londýna, ako som utiekla do Manchestru, ako som utiekla od Zayna,“ hlas sa mi chvel, ale slzy som zadržiavala hlbokými nádychmi a výdychmi. Nemohla som si dovoliť byť ešte slabšia a pôsobiť tak detinsky. Všetkými možnými myšlienkami som zahnala aj páliace oči a dunenie v spánkoch, ktoré ma takmer až bodalo do lebky.