Pray for villains [z.m.] 3. séria ✓

15. Kapitola

            Je možné, aby mi chýbal? Mala by som byť rada, že je preč a tým sa vyhnem nejakým nebezpečným situáciám, ktoré so Zaynom prichádzajú. A skutočne som sa na začiatku aj tešila. Teraz po dvoch dňoch sa cítim nejako zvláštne. Nieže by som plakávala celé noci iba preto, že neleží vedľa mňa. Skôr cítim nejaké...prázdno.

            Tak ako Zayn povedal – snažila som sa Harryho otravovať čo možno najmenej. Vlastne ma vždy iba prišiel informovať o tom, že potrebuje ísť niečo vybaviť a preto ho v dome nenájdem. Choval sa ku mne podstatne lepšie, ako všetci ostatný v tomto dome. Dokonca lepšie, ako na začiatku, keď ma našli v Paríži. Vtedy som si uvedomila, že za Harryho hravou stránkou  sa skrýva ešte jedna, ktorá dokáže byť veľmi nepríjemná, keď chce.

            Chápem dôvod, pre ktorý ma Zayn nezveril Niallovi. Vždy keď ho totiž vidím, tak som prekvapená, že je taký odmeraný. Už sa nedalo povedať, že by ma zabíjal pohľadom vždy keď to bolo možné, ale rozhodne moju spoločnosť nemal v láske. Preto som teraz, keď vošiel do kuchyne som sa radšej postavila a zavolala jeho meno, keď sa pri pohľade na mňa rýchlo otočil a chcel odísť. „Nemusíš ísť nikam, pôjdem ja,“ mávla som rukou a vydala sa ku východu z kuchyne, kde stál.

            Nič nepovedal, iba ma mlčky pozoroval. Jeho modré oči, kedysi tak milé boli teraz bez emócie. Vážne to všetko bral tak osobne? „Neviem prečo ma tak nenávidíš, ale je mi to ľúto,“ zamrmlala som, keď som prechádzala okolo neho.

            Zalapala som po dychu, keď ma chytil za ruku a zastavil v strede kroku. „Nie je to tak, že by som ťa nenávidel,“ odvetil po chvíli, čo sa odhodlával na nejakú konverzáciu. Niekto by si možno povedal, prečo ma vôbec zaujíma čo si o mne myslia, ibaže ja som tu s nimi predtým žila a zažila som to, aký dokážu byť priateľský a oveľa milší. To bol dôvod, pre ktorý ma ich správanie zraňovalo. Preto som si uľavene vzdychla, keď mi samotný Niall do očí povedal, že ma nenenávidí. „Iba si ma sklamala a nie iba mňa, ale všetkých,“ mykol ramenami.

            Sklamala! Práve teraz som nevedela či by som radšej nebrala tú nenávisť, ako sklamanie. Prečo som vôbec nejaký rozhovor začínala? Opäť sa cítim vinná a želela som si, aby tu bola Lou, ktorá by mi povedala, že za nič nemôžem a že by na mojom mieste urobila to isté.

            „Nikto z vás nepochopí prečo som urobila to čo som urobila, kým nezažijete to čo ja,“ a za tým som si stála. Dalo by skôr povedať, že to Zayn zradil mňa, keď na mňa položil ruku, hoci mi prisahal, že to už nikdy neurobí.

            „A bolo to skutočne kvôli facke? Alebo kvôli tomu, že zabil tvojho podareného brata? Alebo prečo to všetko vlastne?“ zložil si ruky na hrudi a tázavo na mňa hľadel.

            „Ja...neviem...proste za to asi môže všetko, pretože mi zatajil tak dôležitú vec? Vravel, že sa ma to netýka, ale úprimne koho sa to týka viac, ako mňa?“ opýtala som sa ho rečnícku otázku, na ktorú som odpoveď nepotrebovala.

            „Diana, bol som tam so Zaynom a Harrym, keď sa to stalo. Ani ho nechcel zabiť, teda chcel, ale nie tak rýchlo. Proste ho provokoval. Vravel veci, ktoré by si ani nechcel počuť a Zayn to urobil kvôli tebe. Vieš vôbec prečo bol v Londýne? A vieš kto ho dostal zo sanatória? On odtiaľ nezdrhol, boli ľudia, ktorý ho odtiaľ vzali a iba preto, aby ťa....“