Otočil som sa za zvukom výstrelu a bezvýrazne hľadel na bezvládne telo, ktoré dopadlo takmer k mojim nohám. Chlapcovi takmer okamžite sfarbila blond vlasy sýta červená farba, keď sa naposledy nadýchol a jeho zeleno modré oči zostali otvorené, hľadieť do prázdna.
„Mali by sme vypadnúť.“ Zamrmlal som a prekročil druhé telo ležiace na zemi, akoby to bola horda nežijúceho dreva a nie pred pár minút ešte dýchajúca osoba. Pokúšal som sa dostať k útlemu dievčaťu krčiacemu sa v rohu. Rukami si zakrývala hlavu a jej ramená sa otriasali, keď takmer až hystericky vzlykala. Jej telo bolo nahé v tejto zatuchnutej a chladnej miestnosti, ale to bolo pravdepodobne to posledné, čo ju zaujímalo.
„Skurvený hajzel.“ Obrátil som sa za hlasom Dereka a videl, ako si odpľul na mŕtve telo chlapca, ktorému pred chvíľou strelil do hlavy guľku.
„Prestaň byť teatrálny.“ Prevrátil som očami a snažil sa ho prinútiť, aby sme odišli. Byť tu zatvorený s troma mŕtvymi študentmi a jedným dievčaťom, ktoré vyzerá, akoby bolo na pokraji svojich síl, nie je práve najmúdrejšie. „Vezmi Amy.“ Rozkázal som, ako on sa stále nepohol z miesta. Nenávistne pozoroval telo pod svojimi nohami a ja som si už – už myslel, že do neho od zlosti kopne. „Derek.“ Zakričal som a on sa okamžite strhol. „Vezmi. Amy. Okamžite.“ Na každé jedno slovo som kládol dôraz, aby si uvedomil, že tu nie sme na čajovom večierku, ale práve sme zabili troch ľudí hneď za školou, kde sa práve koná ples a je plný ľudí. Okrem iného aj učiteľov, ktorí by mohli byť veľký problém. Podgurážený a opitý tínedžeri ma vonkoncom nezaujímali.
Ticho som sledoval, ako sa Derek zohol ku svojej sestre a opatrne ju vytiahol na nohy. „Do riti, Derek.“ Sykol som na neho od zlosti, keď sa z jej úst začal okamžite valiť uši derúci rev. Kričala, ako o život a zrejme si vôbec neuvedomovala, že je to jej brat, kto sa jej snaží pomôcť.
„Amy, Amy to som ja.“ snažil sa ju prebrať a pri tom ju udržať, aby ho náhodou neudrela. Nezdalo sa to, ako mala silu. Derek s ňou mal sám problém, no ja som stále stál na mieste. „Nechceš mi kurva trochu pomôcť?“ zavrčal na mňa, keď Amy pritlačil dlaň na ústa, aby ju umlčal.
„Nechci, aby som tam šiel, pretože ju budem musieť umlčať sám a to by sa ti pravdepodobne nepáčilo.“ Pokrútil som hlavou.
„Siahneš na ňu a...“ začal výhražne a pri tom zúžil oči.
„A čo spravíš? Neurobil by som to preto, že jej chcem ublížiť, ale keď tá hlupaňa neprestane škriekať, tak sem určite niekto príde a ako vidíš.“ Poobzeral som sa po miestnosti, kde boli fŕkance a veľké mláky od krvi. Nevraviac o mŕtvych telách.
„Čo tu vyvádzate?“ nakukla dnu Liamova hlava.
„Dávaj pozor, aby niekto nešiel, ty idiot.“ Zakričal som na neho, keď som sebou mykol a následne na to zistil, že to bol iba Liam. Bol som, ako na ihlách a ani tlmený krik od Amy tomu vôbec nepomáhal. Urobili sme, čo sme chceli a čo sme museli. Teraz však bol čas odísť a Derekovi sa ešte stále nepodarilo skrotiť hysterický záchvat svojej sestry.
YOU ARE READING
Pray for villains [z.m.] 3. séria ✓
FanfictionPokračovanie druhej série poviedky Revenge of the villain. Postaviť sa svojmu najväčšiemu nepriateľovi nie je tak ťažké, ako postaviť sa nepriateľovi, ktorý je zároveň osoba, ktorú najviac milujete. Bojovať o osobu, ktorú milujte nie je až také ť...