Pray for villains [z.m.] 3. séria ✓

54. Kapitola

„Toto je fakt smiešne.“ Pokrútila som hlavou a neveriacky si odfrkla, keď sa Eleanor chrbtom opierala o môj šatník a bránila mi, aby som z neho vytiahla šaty, ktoré by som si mohla obliecť na dnešnú dámsku jazdu, ktorú zorganizovala Lou na oslavu toho, že sa mojej sestre konečne podarilo dostať do Londýna a nemuseli sme ísť my za ňou. Nieže sa mi nechcela ísť von, ale ešte k tomu všetkému ma nútili, aby som si obliekla šaty, ktoré mi Zayn poslal pred vyše dvoma mesiacmi na narodeniny. Po tom, ako som ich otvorila, som ich hodila na dno šatníka a viac sa ich nedotkla. Aj retiazku na mojom krku som musela dostať občas z môjho vlastného dosahu, inak by som ju roztrhla tak, že na konci by nikto nepovedal, že to kedysi bola retiazka s príveskom.

„Som neoblomná.“ Povedala nevzrušene a ďalej stála a pozerala smerom ku oknu, akoby sa jej tento boj vôbec netýkal. Zrejme ma aj tak nikdy nepokladala za ťažkú súperku, keďže Eleanor stačí, aby zamrkala mihalnicami alebo nahodila jeden z tých hrôzostrašných výrazov a bolo po jej.

„Nechcem si ich obliekať.“ Musela som sa veľmi ovládať, aby som nedupla nohou. Chcela som na ňu kričať, že tie šaty sú neprijateľné a to iba preto, že majú príliš odhalený chrbát. Aj keď som nosila tričká a blúzky, ktoré odhaľovali ruky, tak chrbát nikdy. Nie som veľmi pyšná na to, čo sa tam nachádza a preto nechcem drobné jazvičky odhaľovať iným ľuďom, ako tým, ktorí o nich vedia. Okrem toho je to od Zayna. Nechcem pôsobiť nevďačne, ale mal mi to dať buď osobne alebo si ich mal nechať, sám sa do nich obliecť a tak si predstavovať aká „nádherná“ v nich som. Kretén. „Ja sa ti tiež nemontujem do tvojho šatníka, tak prosím, odstúp.“ Zavrčala som a mierne sa prikrčila a zospodu na ňu hľadela. Zrejme som chcela vyzerať hrozivejšie, ale on sa tvária znudene.

„Nechovaj sa detinsky a obleč si tie šaty, inak pôjdeš nahá. Tento šatník zapečatím, ak to bude nutné.“ Varovne vztýčila prst.

„Je ti dúfam jasné, že sa tu dohadujeme o totálnej somarine a ak by sme tak nerobili, tak sme už dávno mohli byť vonku?“

„Tak potom s tým prestaň a obleč si tie hlúpe šaty. Nepopália ťa, Zayn do nich nenapustil kyselinu a ani nič podobné.“ Ja by som mu tú kyselinu dala vypiť. Rýchlo som sa otriasla hnusom, keď som si spomenula na odporný a treťotriedny horor, v ktorom dala žena mužovi vypiť kyselinu a on sa zvnútra celý roztiekol. Tieto myšlienky som rýchlo zahnala, keď som bojovne vztýčila hlavu a pokrútila hlavou.

„Nechcem.“ Založila som si ruky na hrudi.

Eleanor si znavene vzdychla a prešla o pár krokov ku mne. „Mám ho zabiť? Chceš aby som ho zabila? Len povedz  a ja to urobím. A ver mi, že predo mnou sa neschová.“ Povzbudzujúco sa na mňa usmiala. „Ale tie šaty vážne za nič nemôžu a zaslúžia si, aby si ich trochu vyvenčila. Budeš v nich krásna a možno si nabalíš nejakého chlapa.“ hneď, ako to povedala si prikryla ústa rukou a jej oči viditeľne tikali po celej miestnosti. Vyzerala, akoby hľadala nejaké stopy po Zaynovi, pretože si bola rovnako, ako ja vedomá toho, že ak by ju počul toto vysloviť, tak by nebol nadšený. A to som povedala ešte veľmi jemne.  

„Som zadaná. Teda myslím, že som.“ Dodala som po chvíli a zamyslene si prešla prstom po sánke. „Som vôbec ešte zadaná? Alebo márnim čas čakaním na muža, ktorý mi dvakrát za rok pošle darček a tým to hasne.“ Spýtavo som na ňu pozrela a jej výraz zmäkol. Prešla až úplne ku mne a dlaňou pri prešla po paži v upokojujúcom geste.